Vavrinec a Zuzana mávajú letu (10. a 11. august)

„Pekný párik“, myslím si ironicky, keď sa na nich pozerám v kalendári. Pri tom pohľade ma totiž, ako každý rok, chytá nostalgia. Nostalgia za odchádzajúcim letom. Z prázdnin už ubudol veľký kusisko a slnko sa usmieva stále viac cez zuby. Ešte hreje, ale vo vzduchu už cítiť závan jesene. (Teda ak vynecháme toto šialené leto)

Zdroj: istockphoto.com

Aj keď títo dvaja stoja v kalendári tesne vedľa seba, v skutočnosti sa nestretli. Niekoľko faktov z ich životov je známych, no viac sa o nich dozvedáme z legiend a tradície.

Zuzana Rímska

Krásna a vzdelaná Zuzana žila koncom 3. storočia a bola dcérou kňaza Gabina a neterou Gaia, ktorý bol pápežom. Výchova v kresťanskej viere umocnila aj u Zuzany rozhodnutie zasvätiť svoj život Kristovi. Nie všetci z rodiny však boli kresťania. Aj rímsky cisár Dioklecián patril k ich príbuzným a práve on je známy krutým prenasledovaním kresťanov.

Dioklecián chcel do rodiny získať mladého generála Maximiána a preto mu ponúkol svadbu so Zuzanou. Ona však ponuku na sobáš s pohanom rázne odmietla a neskôr odmietla aj uctievanie sošiek rímskych bohov. Krutý Dioklecián za to nariadil Zuzanu popraviť. Spomínaná mučenica bola Rimankou, no meno Zuzana má hebrejský pôvod a znamená ľalia.

Vavrinec – nositeľ vavrínov

Vavrinec je slovanská podoba latinského mena Laurentius, čo sa dá preložiť ako nositeľ víťazného venca alebo muž pochádzajúci z mesta Laurentum. Svätý Vavrinec však pochádzal zo Španielska a do Ríma prišiel ako mladík. Bol veľmi zbožný a učený a pápež Sixtus II. ho vymenoval za diakona, svojho blízkeho spolupracovníka a správcu cirkevných vatikánskych klenotov a kníh.

Zdroj: istockphoto.com

Aj vtedy, v polovici 3. storočia, za panovania cisára Valeriána boli kresťania perzekvovaní. Pápež bol sťatý a diakon Vavrinec zajatý. Mučili ho, bičovali, natiahli na škripec a nakoniec upálili na železnom rošte. Ešte predtým však rozdal cirkevné poklady chudobným a vidiac jeho neoblomnú vieru sa počas jeho mučenia obrátilo na kresťanstvo mnoho pohanov aj rímskych vojakov.

August k zime hľadí a rád vodu cedí

Je to tak. Kedysi bolo plávanie a kúpanie sa čisto letnou zábavkou. Žiadne kryté plavárne ani termálne kúpaliská. Pekne do „živej“ vody sa namočiť a vychutnať si osvieženie v jazere, rybníku alebo priamo v tečúcej rieke či potoku. Ale to všetko len do Zuzany. Po nej sa už kúpať nemalo. Prečo? Lebo Vavrinec vraj nacikal do vody… Českí susedia o ňom zmýšľajú predsa len o čosi poetickejšie, keď hovoria, že Vavrinec je prvý podzimec.

Dožinky

August tiež sprevádzali slávnosti ukončenia žatvy. Dožinky či obžinky boli oslavou bohatej úrody, poďakovaním sa za ňu a snahou zabezpečiť prosperitu hospodárstva aj do budúcnosti. Príprava na slávnosti sa začínala asi týždeň vopred. Úlohou dievčat bolo upliesť dožinkový veniec. Do neho si počas žatvy odkladali najkrajšie klasy zo všetkých druhov zožatého obilia. Veniec mohol mať tvar veľkej kytice, kruhu, špirály, či koruny. Dozdobili ho farebnými kvetmi, stužkami, niekde aj ovocím, či dokonca koláčmi a cukrovinkami.

S takýmto vencom prišiel veselý sprievod žencov a žníc do dvora hospodára, aby ho slávnostne a s vinšovaním všetkého dobrého odovzdali gazdovi. Ten zas predniesol svoju ďakovnú reč, vyplatil pomocníkov a gazdiná všetkých pozvala na pripravené pohostenie. Dožinkový veniec si hospodár zavesil na bránu, do stodoly, alebo aj do izby nad stôl a uchovával si ho do Vianoc, do jari, alebo až do budúcej žatvy.

Zdroj: myjava.sk

Gazda náš, chystaj nám oldomáš

Po slávnostnom odovzdaní venca nasledovala zábava s hudbou, ktorú prvým tancom otvorili gazda s gazdinou. Ľudia boli radi, že sa úroda vydarila a že práca okolo žatvy je dokončená. Vo veselej nálade sa bavili pri bohato prestretých stoloch, väčšinou na účet hospodára.

Slávenie dožiniek si ľudia uchovali aj po kolektivizácii poľnohospodárstva. Dožinky vtedy organizovali jednotné roľnícke družstvá. Vyzdobený sprievod dedinčanov a brigádnikov idúc peši, na vozoch aj traktoroch prešiel obcou a veniec od nich slávnostne prijal predseda JRD.

Aj v súčasnosti si v mnohých obciach uchovávajú, či znovu obnovujú dožinkové slávnosti. Zvyčajne začínajú alegorickým sprievodom a sú spojené s kultúrnym programom, so stánkovým predajom, výstavou poľnohospodárskej techniky alebo produktov družstva. Nechýba ani program pre deti, či už sú to vystúpenia, rôzne tvorivé dielničky, či detské atrakcie.