Matičky naše

Žena s dieťaťom v náručí. Koľko takých fotiek už obletelo svet? Obrázky nežné aj dramatické, ale vždy pôsobivé. Maľby na plátnach aj trojrozmerné sochy. Postavy v hrubých románoch aj v krátkych strofách veršovaných básničiek.

Nevyčerpateľná téma. Mama, matka, matička naša.

Matka dáva život novému životu, privádza ho na svet. Matka sprevádza každú etapu nášho bytia. Je jeho základom, v reáli aj v hlbokej symbolike. A my ju môžeme nájsť v každej etape ľudskej histórie. 

Matky staré ako ľudstvo samo

Známe sošky nájdené pod vrstvami zeme odkrývajú pohľad na ženu v období najstarších ľudských dejín. Praveké venuše, vymodelované z hliny či vyrezané z mamutieho kla, sa hrdia kyprými tvarmi – veľkým bruchom, širokými bokmi, plnými prsiami. Tieto klenoty prastarého umenia nám dávajú tušiť obdiv k tej žene, v ktorej rastie nový život a cez ktorú pokračuje ľudský rod. Možno aj údiv nad zázrakom stvorenia, ktorý sa odohráva práve v tele matky.  

Kult ženy – matky mal totiž svoje významné miesto už v najstaršej mytológii. V nej mal na stvorení a chode sveta rovnocennú úlohu mužský aj ženský princíp. A starí Slovania si svoju predstavu o Veľkej Matke zosobnili do démonickej bytosti nazývanej Veles. Ich Matka však nebola žena kyprých tvarov, akoby sme snáď čakali, ale vyzerala ako hadia bytosť spojená s vodou a zemou, nesúca roh hojnosti. Had bol totiž v ich predstavách tvorom, z ktorého sa zrodil svet, zem a voda zas stálym zdrojom obživy. Veles tak predstavovala Matku Zem, ktorá dáva život aj obživu, ochraňuje ľudí, dobytok aj úrodu, ktorá je symbolom plodnosti a sily.

V požehnanom stave

Byť matkou znamenalo byť požehnanou. A na našich dedinách toto požehnanie prijímali ženy mnohonásobne. Ak bolo bežné mať cez desiatku detí, tak je zrejmé, že vo svojom plodnom období bola žena skutočne matkou na plný úväzok a teda že jej tehotenstvá a obdobia dojčenia sa vlastne nepretržite striedali.

No tak, ako sa tehotenstvu a budúcemu materstvu rodina aj širšie spoločenstvo tešili a ženu aj jej rastúce bruško potrebovali chrániť, samodruhú ženu považovali zároveň za rituálne nečistú. 

Preto sa na budúcu mamu vzťahovalo množstvo zákazov a príkazov.

Nesmela jesť určité potraviny, pozrieť sa na škaredé veci, do ohňa alebo na niektoré zvieratá, nič zabiť ani ukradnúť. Neradi ju videli v cudzom dome, ani furmani ju neradi brali na voz. Ale ak už na návštevu prišla, chceli jej spraviť pochuti a ona si z ponúkaného mohla bez okolkov hoc čo vziať. A ak pre ňu aj platil zákaz niektorých pracovných činností, ťažká robota ju neminula do poslednej chvíle. Vraj ak bude ťažko pracovať, bude ľahko rodiť.

Pri kolíske  

Prvý pôrod bol významným medzníkom nielen pre ženu samotnú, ale aj pre spoločnosť, ktorá ju od tej chvíle začala vnímať inak, už ako ženu – matku. Ako mladá nevesta mala totiž žena v rodine nízke postavenie. 

Po vydaji žila väčšinou v dome svojho muža, s jeho rodičmi a širším príbuzenstvom, kde sa im musela prispôsobovať a podriadiť ich vôli. Takáto veľkorodina (aj celá spoločnosť) fungovala ako patriarchálna, s jasnou hierarchiou na čele s najstarším gazdom a jeho manželkou, gazdinou.

Až keď mladá žena priviedla na svet svoje prvé dieťa, zaradila sa aj ona do skupiny vážených žien – matiek. Jej status ďalej stúpal jednak s vekom a jednak s pribúdajúcim počtom detí.

Gazdiná

V tradičnej veľkorodine viedla domácnosť najstaršia matka – gazdiná, tá pripravovala pokrm, podávala na stôl, dokonca aj vnúčence pýtali jesť od nej. Bezprostredne sa však o deti starala ich mamka, jej prislúchala výchova tých najmenších, ona ich aj šatila, priúčala väčšie dcéry ženským robotám, chystala im výbavu, dohliadala, aby sa vedeli uchytiť na priadkach aj zábavách.

Deti boli vedené k úcte k starším a svojim rodičom vykali, čo dnes už nie je v móde. Aj niekdajšie oslovenia „matka“ či „mať“, „mac“, nám teraz už znejú skôr obradne a trochu stroho. 

Druhá májová nedeľa

A aká je história súčasného sviatku matiek? „Nedeľu matiek“ zaviedli Angličania už v 17. storočí. Pripadala na štvrtú pôstnu nedeľu pred Veľkou nocou a mala byť dňom, kedy ľudia pracujúci dlhodobo mimo domu dostali voľno, aby mohli navštíviť svoju rodinu a pobudnúť so svojimi najbližšími.

V USA sa na prelome 19. a 20. storočia chopili iniciatívy ženy. Jednou z prvých bola Julia Ward Howeová, ktorá vyhlásenie Dňa matiek spájala s iniciatívami za mier a zastavenie vojnových hrôz.

Ďalšou bola Anna Marie Jarvisová, ktorá po smrti svojej matky (tiež bojovníčky za práva matiek) zahájila kampaň za uznanie sviatku, ktorým chcela vzdať hold svojej mame a všetkým mamám sveta. Jej iniciatíva bola úspešná. Deň matiek sa v druhú májovú nedeľu zanedlho začal oslavovať po celej Amerike a v roku 1914 ho vtedajší prezident Wilson vyhlásil za celonárodný sviatok. A ešte v medzivojnovom období tento sviatok priplával z Ameriky aj do Európy. 

U nás sa začal oslavovať v roku 1923

a veľkú zásluhu na tom má prezidentova dcéra Alica Masaryková, ktorá predsedala Červenému krížu. V Prvej československej republike myšlienku Dňa matiek pomáhali šíriť viaceré organizácie, okrem spomínaného Červeného kríža aj Sokol, rôzne ženské a náboženské spolky, politické strany.

Po 2. svetovej vojne sa však v socialistickom Československu viac pozornosti venovalo oslavám MDŽ, no po roku 1989 si Deň matiek znovu našiel svoje miesto aj v našich končinách. Pripomína sa v rodinnom kruhu, ale tiež na verejných oslavách, besiedkach v školách a škôlkach, venujú sa mu v médiách.

A ak je to u vás tak či onak, užite si ho!