Kataríny, Katreny,... (25. november)

Začína sa zima. Nie síce tá astronomická, a ani o guľovačke ešte nemôže byť reč. Ale predsa. Babušenie do teplých kabátov, čiapok a šálov, taktiež sychravé studené dni v nás vyvolávajú pocit, že je už tu. Do Vianoc chýba presne mesiac, sviatok má Katarína. Prišla k vám na ľade, či na blate?

Katarínske zábavy

Tanečné zábavy sa v tento deň zvykli konať v mestách aj na dedinách a trvali do neskorej noci, či aj skorého rána. V najbližšiu nedeľu začína totiž advent a počas neho boli hlučné zábavy a aj svadby zakázané. Preto sa na Katarínsku tancovačku ponáhľali všetci tí, ktorí sa chceli ešte vyblázniť, zaspievať si a pobudnúť vo veselej spoločnosti.

V meste mali Katarínske zábavy skôr formu plesu alebo bálu. Na dedine to bola typická tancovačka. Ešte cez deň chodili po dedine mládenci v maskách, aby v jednotlivých domoch pobavili ľudí a dostali od nich čo to ako výslužku. V kožuchu obrátenom na ruby napodobňovali cirkusového medveďa, s tvárou začiernenou od sadze zas cigánku, alebo sa dogabali do ženských šiat a pod šatku si upevnili vlasy z kúdele. So smiechom tancovali s domácimi a tí im darovali vajíčka, slaninu, zemiaky, či peniaze. Z utŕženého potom pripravili pohostenie a zaplatili muzikantov.

Ženské právo

Inde mali na starosti pripraviť zábavu výlučne ženy. Tie platili hudobníkov, chystali občerstvenie aj pripravili pre tanečníkov drobné darčeky, väčšinou slávnostné pečivo. A „ženské právo“ platilo aj v prípade tanca – na katarínskej zábave bola vyhlásená dámska volenka. Páni si tanečníčky vyberali až po polnoci.

V niektorých dedinách práve od tohto dňa začínali priadky a tak sa prvý večer takisto niesol v znamení zábavy. Do kúdeľnej izby nanosili dievčatá koláče, chlapci prišli s vínom a nechýbala ani muzika, či aspoň harmonikár. Samotné pradenie si nechali až na druhý deň.

Zakázané práce

Pradenie bolo v tento deň totiž zakázané. Aj iné ženské práce, ako napríklad šitie, vyšívanie, páranie peria, a to vraj preto, aby sa im na ďalší rok pri poľných robotách nezbierali prsty. No zakázané boli aj ostatné práce, pri ktorých sa používalo koleso – okrem už spomínaného kolovratu nesmeli roztáčať svoje kolo ani mlynári, či hrnčiari.

S kolesom, ako svojim atribútom býva zobrazovaná práve sv. Katarína Alexandrijská. Túto kresťanskú mučenicu dal v 4. storočí popraviť rímsky cisár Maxencius. Väznil ju a týral na kolese s ostrými klincami, ktoré sa ale zázrakom rozpadlo, až jej nakoniec dal sťať hlavu. Predtým však Katarína obrátila na vieru Maxenciovu ženu a asi dvesto vojakov.

Púčkovanie

Pekným zvykom v mestách aj na dedinách bolo púčkovanie. Malo rôzne obmeny, no základom boli v tento deň odrezané konáriky z ovocných stromov alebo kríkov. Dievčatá, ktoré by sa už rady dostali po čepiec, si takto chceli vyveštiť, či sa tak stane už nasledujúci rok. Odrezanú halúzku zasadili do črepníka s pieskom a každý deň polievali čerstvou vodou z potoka, ktorú každé ráno doniesli v ústach. Ak im do štedrého dňa vykvitla, alebo vyhnala zelené lístky, mali nádej, že sa čoskoro vydajú. Alebo si odrezali viacero konárikov a z nich každý predstavoval určité želanie. Ktorý vyhnal lístky alebo kvety, mal vyplniť aj skrytú túžbu.

Kto skôr? Muž, či žena?

Predstava o tom, že na Katarínu majú bosorky zvýšenú moc, viedla ľudí k rôznym praktikám, aby im v tom zabránili. Jedli cesnak, aby im dal silu, cesnakom robili kríže na dverách, aby si ochránili dom a dávali ho do maštale, aby chránili dobytok. Ale mládenci si z všakovakých povier robili aj žarty a z domov, kde bývali dievky, noc pred Katarínou pobrali náradie, žrde z podstení, či rozobrali brány. Poschovávali ich po dedine a dievčatá ich už od svitania zhľadúvali. Ľudia sa im potom smiali, že behajú po chotári ako strigy.

V tento deň neradi ľudia vítali ako prvú ženskú návštevu. Kam vraj vošla do domu prvá žena, tam sa po celý rok riad rozbíjal. Mužská návšteva bola, naopak, veľmi vítaná. Preto niektorí vyzerali z domu, či nejde nejaký chlap okolo, aby ho rýchlo dnu zavolali. Alebo vyčkávali chlapcov – vinšovníkov, ktorí už od skorého rána chodili od domu k domu a takto želali:

Kataríny, Katreny,

aby sa vám hrnky, misky nebili

a kury dobre niesli!

A dnes?

Aj v dnešnej dobe sa konajú katarínske zábavy, počas víkendov okolo Kataríny. Usporadúvajú ich samotné obce alebo rôzne spolky a združenia. Hrajú na nich živé kapely aj dídžeji, ich súčasťou býva občerstvenie aj tombola. Tak ak si chcete ešte „skočiť“, stačí si vybrať vo vašom okolí tú tancovačku, ktorá najviac vyhovuje vášmu naturelu. A určite aj Vy poznáte nejakú Katarínu, Katku, Kačenku, Katušku, … tak nezabudnite ani na ňu