Na hodine náboženstva

Mária Kohutiarová 5

Prijímané s rozpakmi, odstrkované na nepohodlné časy, používané mnohými rodičmi ako alibi voči svojmu svedomiu, že deti tam niečo dobré naučia a/alebo dokonca ich polepšia. Dať si tento názov do google, stanete sa spoluaktérom vášnivých debát pre a proti. Ako to teda s náboženstvom v školách je a má byť?

Trošku paragrafov

Vyučovanie náboženstva na školách – to znamená na štátnych, cirkevných aj súkromných – vyplýva z článku 23 Ústavy, podľa ktorého cirkvi a náboženské spoločnosti zabezpečujú vyučovanie náboženstva. K tomu zákon č. 308/1991 Zb. pripomína, že každý veriaci človek má právo byť vychovávaný v náboženskom duchu, rovnaké právo potvrdzuje aj zákon 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl. Podľa neho vyučovať náboženstvo môžu registrované cirkvi a náboženské spoločnosti vo všetkých školách a školských zariadeniach, ktoré patria do vzdelávacej sústavy nášho štátu.

Ktorá cirkev môže?

O vyučovanie náboženstva môže žiadať každá registrovaná cirkev na Slovensku, tým pádom aj rodičia detí z týchto cirkví podľa Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a registrovanými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní. Tento dokument sa môže rodičom hodiť, ak majú pocit, že hodine náboženstva nie je venovaný dostatočne vhodný priestor alebo majú problém so zaradením vyučovania náboženstva na škole vo svojej viere.

Kto môže učiť náboženstvo

Učiť môžu osoby poverené jednotlivou cirkvou po splnení ustanovených interných podmienok tej-ktorej cirkvi a po splnení všeobecne záväzných právnych predpisov. Znamená to, že učiť môže kňaz, rehoľná sestra, katechéta alebo iný človek, ktorý je poverený svojou cirkvou, teda má tzv. kánonickú misiu.

Polemiky typu, či je lepšie, ak náboženstvo učí kňaz alebo laik (teda človek bez svätenia) nemá šancu na úspech. Rozhodujúce je, aby učiteľ náboženstva (ako sa má správne nazývať miesto obvyklého názvu katechéta) mal nielen patričné vzdelanie, za čo zodpovedá cirkevné spoločenstvo, ktoré mu misiu na vyučovanie dáva, ale aj dobrý vzťah a prístup k deťom či k mladým ľuďom. Výhodou kňazov je istá dávka autority, ale dobrý učiteľ náboženstva môže mať lepšie „PR“ u svojich žiakov ako kňaz. Učenie náboženstva je tak špecifický a náročný predmet, že nie je jedno, kto a ako ho učí.

Učitelia náboženstva musia mať pedagogické a odborné vzdelanie, a cirkev zabezpečuje aj ich ďalšie vzdelávanie, teda nemôže učiť úplne hocikto. V prípade katolíckeho náboženstva je potrebné, aby učiteľ mal ukončené vysokoškolské vzdelanie. O ďalšiu jeho formáciu sa stará Katechetické pastoračné centrum, ktoré by malo byť v každej diecéze. O tom, ako to presne má vyzerať vo vašej denominácii, je najjednoduchšie sa informovať priamo vo vedení Vašej cirkvi.

Teda ako?

Vyučovanie náboženstva rozhodne nie je o strašení peklom, ani o drilovaní dogiem. Podľa pravidiel má byť skutočne vzdelávacím predmetom, to znamená, že deti by sa na tejto hodine mali naučiť základné pravdy svojej viery, a to primerane takým spôsobom, aby to bolo pre ne prijateľné a pochopiteľné vzhľadom na vek a schopnosti.

Na toto slúžia sylaby, učebné osnovy, ktoré má každá náboženská spoločnosť vypracovať na jednotný postup pri vyučovaní náboženstva. Rámcový vzdelávací program  vyučovania katolíckeho náboženstva na všetkých školách (teda od materských, cez základné, stredné, špeciálne a aj materské) schválila Konferencia biskupov Slovenska v roku 2008. Reagovala tak aj na zmeny, kedy už primárnym zdrojom poznania viery nie je všade rodina. Pre deti sa tak začína rok po roku objavovanie 13 etáp od cesty lásky, cez slobodu človeka až po lásku a život tak, že každý rok sa venujú jednej nosnej téme, na ktorú nadväzuje ďalší rok.

Evanjelické náboženstvo taktiež vychádza z podkladov, ktoré každý rok tematicky pripravia formou metodických usmernení. Na tie vlaňajšie sa môžete pozrieť, deti od prvého ročníka hovorili napríklad o dare rodiny, o stvorení aj o príchode Ježiša na svet.

Všetky sylaby a učebné osnovy musí po vypracovaní tou-ktorou cirkvou ešte schváliť Ministerstvo školstva, mali by byť k nahliadnutiu aj pre vás priamo na ústredí cirkvi, kde môžete tiež kontrolovať, čo sa deti majú učiť a čo sa v skutočnosti učia.

Koľko hodín, detí, kedy

Na štátnych školách je týždenná dotácia vyučovania náboženstva 1 hodina, katolícke náboženstvo sa vyučuje podľa rozhodnutia KBS na katolíckych cirkevných školách s dotáciou 2 hodiny týždenne, pričom existuje možnosť maturity z tohto predmetu.

Na utvorenie jednej skupiny na vyučovanie postačí 12 detí v rovnakom vierovyznaní, ktoré rodičia žiadajú vyučovať. Pokiaľ je počet detí menší, môžu sa ročníky spájať, aby utvorili skupinku na vyučovanie – tu už však hrozí, že vyučovanie takejto hodiny bude v popoludňajších hodinách kvôli nenarúšaniu ostatných rozvrhov.

Problémom ostáva, že výchovné predmety podľa zvyklosti bývajú umiestňované v rozvrhu na koniec vyučovacieho dňa, kedy deti už majú všetkého dosť… Pritom by tento predmet mal byť rovnocenný čo do tvorby rozvrhu s ostatnými na škole. Aj to však závisí na aktivite rodičov, aby v čase, kedy sa pripravuje rozvrh – ideálne ešte koncom školského roku, kedy sa vypisujú prihlášky na hodinu náboženstva – pripomenuli vedeniu školy, že by bolo vhodné a potrebné presunúť hodiny náboženstva na lepší čas.

Mýty o vyučovaní náboženstva

K vyučovaniu náboženstva na školách je toľko mýtov, až sa žiada niektoré veci vysvetliť.

Katechéta je kontrolovateľný minimálne miestnym kňazom, v prípade nespokojnosti môžu rodičia žiadať o kontrolu, resp. hospitáciu, ktorú môže dostať však aj bez žiadosti rodičov.

Rovnako nie je celkom pravdou to, že ak deti nechodia na náboženstvo, nepôjdu na prvé sv. prijímanie. Príprava na prvé sv. prijímanie sa už z mnohých dôvodov nedeje na hodinách náboženstva, podľa nových pravidiel má byť záležitosťou domovskej farnosti dieťaťa. Mnohé deti totiž nechodia do jednej školy ani v mieste bydliska, preto by bolo náročné zjednotiť takúto prípravu, ak dieťa pôjde k sviatosti tam, kde býva. Vyučovanie náboženstva je však zárukou pre dieťa, že bude ovládať všetky základné pravdy, ktoré má vedieť, a že je vedené pravidelne k poznaniu viery a jej praktizovaniu. Na hodine náboženstva sa dolaďujú už len niektoré detaily tejto slávnosti a katechéta môže sprevádzať pri nej deti a pomáhať pri organizačnej príprave napr. nácvikom spevu alebo rozdeľovaním úloh počas slávnosti, nakoľko lepšie pozná deti, ktoré sa na čo hodí.

Tvrdí sa tiež, že náboženstvo sa netreba učiť, lebo sa neznámkuje… Nie je to celkom tak. Hoci je to výchovný predmet, ktoré sa zväčša na školách nehodnotia klasickou známkou, učiteľ náboženstva po zvážení môže deti hodnotiť aj takto.

Katechéta/učiteľ náboženstva netýra vaše deti, ak žiada, aby sa naučili základné modlitby. Mnohí rodičia sa totiž často sťažujú na „preťaženosť“ detí a argumentujú tak svoje odôvodnenie, prečo sa dieťa nemôže naučiť 3 základné modlitby a Desatoro. Katechéta vychádza z rovnakých syláb – osnov daných pre vek a ročník dieťaťa, aké máte k dispozícii na nahliadnutie aj vy.

Hodina náboženstva teda nemá byť a nie je oddychovou zónou pre deti a urobenou čiarkou pre rodičov. Ak ju zoberiete ako pomoc a budete aj vy s deťmi spolupracovať prostredníctvom komunikácie doma o hodinách náboženstva a rozoberiete s ním hodinu, resp. jeho prípadné otázky, určite náboženskej výchove svojich detí len pomôžete.

Foto: isifa.com

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 3,40 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. Dakujem za clanok. velmi zaujimavy. Sama totiz uvazujem nad tym, ako to je. Chidime do katolickej cirkevnej skoly, ale sme praktizujuci veriaci inej denominacie krestanov.

    Mame vlastne potom podla zakona, ktory nam dava zaruku vzdelania v nasom vlastnom nabozenstve, nejako chciet po skole – ze ak sa najde 12 deti v triede, mali by nas vyucovat v nasom vlastnom nabozenstve?

    Alebo ?

  2. Karolína, ak máš deti na katolíckej škole, to musím overiť. Ale – neviem, či na takej škole zoženieš 12 detí v triede vo vašej denominácii, ešte tak na škole, ale to už riskuješ, že vyučovanie – ak to riaditeľ povolí – bude popoludní podľa litery zákona…

  3. Je to na nervy, aj deti z pokrokovych rodin, ktore sa hlasia na etiku, na mnohych skolach nakoniec koncia na nabozenstvach kvoli uplne krkolomnemu zaradeniu etiky do rozvrhu. Lebo inak to neslo… iste. Najma na dedinach je v tom tolka nepriama diskriminacia, ze si clovek podvedome pripada ako v stredoveku. Navyse vyuka krestanskej, ci hocktorej inej, ideologie, na pode skoly, ako vzdelavacej institucie, je uplnym protikladom a je velmi smutne, ze sa tak deje este v 21. storoci.

  4. 1. Viera sa neda „naucit“. Ide o individualnu zivotnu skusenost.

    2. „Znamkovat“ vieru je nezmysel.

    3. „Ucit“ ‚iba‘ nabozenstvo je teda v podstate indoktrinacia.

     

    V skole sa ma rozvijat kriticke myslenie – DIALOG, SPOCHYBNENIE, FALZIFIKACIA.

    Aj ‚pravdy viery‘ musia podliehat FALZIFIKOVATELNOSTI.

    Kedze evidentne nepodliehaju, takato „vyuka“ v skole nema co robit.

    Dokonca ani v „cirkevnej“ … smile

    (Papez v katedrale sv. Martina duchovnym JASNE povedal: Vedte svoje ovecky k SLOBODE, TVORIVOSTI a V DIALOGU ! vaticannews.va/sk/papez/news/2021-09/prihovor-papeza-frantiska-v-dome-sv-martina.html )

  5. Ak mam vystudovane Bc. studium Teologie, mozem s takymto vzdelanim vyucovat nabozensku vychovu alebo je potrebne pedagogicke vzdelanie? Dakujem.

Pridaj komentár