ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
inzercia

09.10.2012verzia pre tlač


Montessori pedagogika

Autor: Soňa Bobeková, Roman Baranovič

„Mier vo svete začína v našich deťoch.“, Dr. Maria Montessori

V dnešnom pokračovaní seriálu “Aká má byť škola 21. storočia?” sa pokúsime predstaviť ďalší z komplexných prístupov k zmene školy známy pod názvom Montessori pedagogika. Vopred sa ospravedlňujeme za dlhší a náročnejší článok nakoľko ide o problematiku, ktorá sa nedá spracovať úplne jednoducho.

Problém pri pochopení Montessori pedagogiky nám robí aj naša vlastná skúsenosť. Je ťažké si predstaviť školu, ktorá je úplne iná ako škola, ktorú poznáme a ktorú sme zažili. Ak sa ale pokúsime od našej vlastnej skúsenosti odosobniť a pozrieme sa na ňu cez skúsenosť rodiča, ktorý pozoruje svoje deti, ako sa učia a skúmajú svet okolo sobe už narodenia, myšlienky Montessori pedagogiky začnú dávať zmysel.

Dr. Mária Montessori

Autorkou Montessori pedagogiky je výnimočná žena, Dr. Maria Montessori, ktorá žila a pracovala v Taliansku koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Ako vôbec prvá žena v Taliansku ukončila v roku 1896 štúdium medicíny. Ďalej sa venovala skúmaniu spontánnych prejavov detí rôzneho veku, z rôzneho sociálneho prostredia a rôznych kultúr na celom svete. Vo svojom výskume zistila, že všetky deti majú prirodzené sklony k zdokonaľovaniu svojich schopností prostredníctvom činnosti s predmetmi, ktoré nachádzajú vo svojom bezprostrednom okolí a sú nimi silno priťahované.

Pozorovala deti pri práci so špeciálnymi pomôckami, ktoré používali spontánne, samostatne, opakovane sa k nim vracali a pracovali s obdivuhodným sústredením. Všimla si, že najspokojnejšie boli, keď sa mohli sústrediť na úlohy, ktoré im umožňovali byť nezávislými. Po ukončení práce boli odpočinuté, šťastné, vnútorne spokojné a plné energie.

Dieťa sa „vytvára” samé

Svoje skúsenosti z výskumu a experimentov sformulovala v pedagogike, ktorá predstavuje komplexný prístup k výchove a vzdelávaniu od narodenia do dospelosti.

Podľa Dr. Montessori sa dieťa „vytvára“ samé, podľa určitých univerzálnych zákonitostí, sledujúc svoj individuálny plán vývinu. Spontánne, na základe silných vnútorných pohnútok sa rozhoduje pre činnosť, ktorej sa bude venovať. Slobodne zvolená činnosť zamestná jeho ruky a rozvíja jeho myseľ. Mária Montessori ako prvá upozornila na význam faktu, že malé deti sú schopné naučiť sa bez námahy dokonale niekoľko cudzích jazykov súčasne. Vďaka výnimočným schopnostiam podvedomého charakteru v období detstva, ktoré slúžia na adaptáciu, sa dieťa v podnetnom prostredí rozvíja svojimi vlastnými silami, svojím vlastným tempom, sledujúc uspokojenie svojich hlbokých vnútorných potrieb. Pri vhodných podnetoch, nerušené dospelými (ich dobre mienenými „radami“, nátlakom alebo kritikou) učí sa bez viditeľného úsilia.

Zlepšuje sa koordinácia pohybov, zjemňuje sa hrubá a jemná motorika, prehlbuje sa schopnosť sústredenia. Dieťa zažíva úspech, ktorý ho motivuje k ďalšej činnosti. Spokojné dieťa spontánne vyvíja vnútornú disciplínu. V prostredí, ktoré nekladie prekážky jeho prirodzeným potrebám, prejavuje svoje prirodzené vlastnosti ako spontánny záujem o činnosť, poriadkumilovnosť, sústredenosť, snahu o dokonalosť prostredníctvom opakovania cvičení a sebaovládanie.

Celostné učenie

V Montessori pedagogike sa kladie dôraz na spojenie telesnej a duševnej aktivity (celostné učenie). Pohyb umožňuje, aby sa v mozgu spracovali informácie získané z vonkajšieho sveta prostredníctvom zmyslov, v dôsledku čoho vznikajú nové nervové spojenia a nervová sústava dozrieva. Aby bolo učenie úspešné, musí vychádzať z konkrétneho poznania a manipulácie s predmetmi, teda z vlastnej skúsenosti. Rastúcemu dieťaťu musí byť umožnené využívať svoje pohybové orgány aj pri učení, nielen pri hrách. Práca s rukami umožňuje dieťaťu sústrediť sa na činnosť, prostredníctvom ktorej poznáva veci, chápe javy a rozvíja myslenie a reč.

Dr. Montessori zdôrazňovala, že od kvality detstva závisí život dospelého človeka. Preto je podľa nej veľmi dôležité, aby malo dieťa pre svoj rozvoj dobré podmienky. Keďže dieťa plní iné úlohy (rozvíja, buduje svoju osobnosť) a disponuje výnimočnými schopnosťami, musí mať aj iné potreby v oblasti vzdelávania, nemôže sa učiť spôsobom, ktorým sa učia dospelí. Aby sa naučilo zodpovednosti, potrebuje veľkú mieru slobody. Aby sa sústredilo, musí sa uňho prebudiť hlboký záujem. Aby k tomu došlo, musí mať dieťa možnosť vybrať si z vhodnej ponuky zaujímavých činností (korešpondujúcich s jeho vnútornými potrebami), pri ktorých sa môže hýbať, manipulovať s predmetmi, uplatniť svoju prirodzenú túžbu skúmať, rozvinúť svoju iniciatívu a názor. Dieťa je prirodzene aktívne, rodí sa so záujmom o svet okolo seba, od malička ho intenzívne skúma. Treba iba využiť jeho vnútornú silu a impulzy na jeho výchovu a vzdelávanie.

Senzitívne obdobia

Dr. Montessori zistila, že vo vývoji dieťaťa existujú určité vývinové obdobia, kedy má dieťa mimoriadne schopnosti osvojiť si nejakú zručnosť, získať nejakú skúsenosť alebo poznatok. Sú to obdobia intenzívneho záujmu o určité činnosti, ktoré rozvíjajú konkrétne zručnosti napr. chodenie, lezenie, písanie... Ide o prechodnú vlastnosť, ktorá po určitom období zaniká. V Montessori pedagogike nazývame tieto obdobia zvýšenej vnútornej citlivosti na určité podnety senzitívnymi obdobiami. Ak sa niektoré schopnosti nemôžu z nejakých príčin rozvinúť v čase zvýšenej citlivosti, neskôr sa už nikdy nerozvinú (reč) alebo dieťa musí na ich dosiahnutie vynaložiť veľké úsilie a námahu.

Dieťa musí pre určitú činnosť dozrieť. Nemožno ho nútiť k nejakej činnosti, ak pre ňu ešte nedozrelo. Vývoj detí prebieha veľmi individuálne, učiteľ nemôže presne vedieť, v akom vývinovom štádiu sa dieťa práve nachádza. Preto nemá zmysel vyžadovať od skupiny detí, aj keď sú v rovnakom veku, aby robili to isté. Intenzívny záujem dieťaťa o určitú činnosť je pre učiteľa signálom dosiahnutého vývinového stupňa a usmerňuje jeho prácu s dieťaťom.

Dospelí nemajú priamy vplyv na zameranie záujmu a pozornosti malého dieťaťa. Môžu iba vytvoriť podmienky, aby si dieťa v čase otvorenia určitej vnímavosti vybralo adekvátnu činnosť. V aktívnej činnosti sa dieťa učí ovládať nielen svoje pohyby, ale aj emócie a nutkanie robiť veci, ktoré mu škodia. Práca, ktorú si vyberie podľa svojho záujmu a možností (slobodná práca), mu prináša uspokojenie, dieťa často zažíva úspech, čo má za následok vytváranie pozitívneho obrazu o sebe, rast jeho sebaistoty a sebaúcty. To všetko ho motivuje k ďalšej činnosti. Slobodný výber činnosti je silným motivačným činiteľom. Dieťa sa stáva sebou samým, prejavuje sa jeho vlastná prirodzenosť, čo sa pozitívne odrazí v jeho správaní - dochádza k vnútornej disciplíne. Psychicky vyrovnaná, integrovaná osobnosť dokáže regulovať svoje správanie.

Po rokoch pozorovania a pokusov tak Dr. Montessori vypracovala celý pedagogický systém založený na spontánnej a nezávislej aktivite dieťaťa, ktorá je vyvolaná jeho záujmom o konkrétnu činnosť.

Dospelí majú tendenciu „pomáhať“ deťom viac než je treba, alebo robia činnosti za ne. Dieťa ale nepotrebuje a nechce, aby mu niekto pomáhal, nikto sa nemôže vyvíjať namiesto neho. Jeho podstatu najlepšie vystihuje často citovaný výrok jedného z detí v Montessori materskej škole, ktoré sa obrátilo na Dr. Montessori: “Pomôž mi, aby som to dokázal sám!”

Správna pomoc dospelého spočíva vo vytvorení optimálneho prostredia pre nezávislú činnosť dieťaťa spojenú s výskumom a objavovaním. Dôležité je, aby prostredie, v ktorom deti pracujú, bolo dôsledne pripravené a ponuka k činnosti prišla vo vhodnom čase, keď je dieťa na ňu pripravené.

Pripravené prostredie

Pripravené prostredie zahŕňa určitým spôsobom zariadené priestory, špeciálne učebné pomôcky, vekovo zmiešaný kolektív detí a učiteľov so vzdelaním v Montessori pedagogike.

Zariadenie predstavujú otvorené skrinky s policami, ktoré premysleným usporiadaním členia veľký priestor triedy na menšie oddelenia a poskytujú deťom určité súkromie. V každom oddelení sú v policiach uložené pomôcky z nejakej oblasti. V materskej škole sú to: pomôcky s predmetmi pre tzv. „cvičenia praktického života“ (aktivity na rozvoj jemnej a hrubej motoriky, ktoré súvisia so starostlivosťou dieťa o svoju osobu a svoje okolie napr. prelievanie, presýpanie, šnurovanie, zametanie...), pomôcky na zjemnenie zmyslov, pomôcky na matematiku, jazykovú výchovu, pomôcky z oblasti prírody a kultúry, pomôcky na hudobnú a výtvarnú výchovu. V škole pribudnú ďalšie oblasti poznávania.

Učiteľ vysvetlí jednotlivým deťom alebo menším skupinkám (2 – 3 deti) prácu s pomôckami a keď sa uistí, že deti porozumeli, nechá ich pracovať samé. Deti sú vedené k tomu, aby pomôcku po ukončení činnosti odniesli na to isté miesto.

V materskej škole je väčšinou aj kuchynská linka s dresom, kútik pre vaničku na pranie prádla, malý sušiak na sušenie prádla. Výška nábytku je primeraná výške detí, všetko v triede je pripravené pre použitie dieťaťom.

Súčasťou pripraveného prostredia je aj záhrada, kde môže dieťa pracovať počas teplých dní v roku. Pestovanie rastlín, starostlivosť o zvieratá sú samozrejmou súčasťou aktivít dobre vedeného Montessori zariadenia.

Prostredníctvom Montessori pomôcok sa dieťa v škole veľmi názorne a efektívne zmocňuje aj tak abstraktných učebných tém ako sú napr. zlomky, násobenie a delenie viaccifernými čislami, binomická veta a trinomická veta, slovné druhy alebo vetný rozbor. Materiál mu umožňuje preniknúť do podstaty javov, ktoré sú na tradičnej škole často iba postulované alebo nedostatočne vysvetlené a dieťa im nerozumie. Keď dieťa chápe podstatu javov, začína ho to zaujímať.

Vekovo zmiešaná skupina detí

Pre Montessori zariadenie je charakteristická vekovo zmiešaná skupina detí. To znamená, že v jednom spoločnom priestore (1 väčšia trieda alebo niekoľko menších miestností) sú deti vo veku v rozpätí troch rokov (v MŠ od 3 - 6, v ZŠ od 6 - 9 a 9 - 12 12 – 15 rokov). Vekový rozdiel umožňuje deťom rozvíjať cez slobodnú spoluprácu vzájomné vzťahy nepoznačené súperením a súťaživosťou. Staršie deti sa spontánne delia o svoje vedomosti a zručnosti s mladšími, mladšie deti nachádzajú v prípade potreby pomoc a oporu vo svojich starších kamarátoch, nemusia sa hneď obracať na učiteľa. To je jeden zo zdrojov súdržnosti detského kolektívu v Montessori triede.

Hodnotenie dieťaťa

Dieťa v Montessori škole nie je hodnotené ani slovne ani známkami. Učiteľ alebo materiál poskytuje dieťaťu spätnú väzbu a povzbudzuje ho k ďalšej práci. Odmenou pre dieťa je uspokojenie z činnosti samotnej. Vnútornou motiváciou je jeho vnútorná potreba rozvíjať sa, prejavujúca sa ako záujem. Predmety a činnosti v pripravenom prostredí sú prostriedkami rozvoja dieťaťa, upútajú jeho pozornosť a vyvolajú aktivitu, ktorá má za následok rozvíjajúcu skúsenosť.

Dlhoročné skúmanie potrieb detí dokazuje, že nový spôsob vzdelávania, v ktorom je dieťa aktívnym činiteľom a ktorý uspokojuje jeho skutočné potreby a vedie k psychicky vyrovnanej osobnosti s veľkou sebeúctou, je možnou cestou k výchove hodnotného človeka.

Na rozdiel od niektorých iných inovatívnych metód alebo prístupov vo výchove a vzdelávaní predstavuje Montessori pedagogika ucelený systém, ktorý:

  1. výrazne mení vzťah učiteľ-dieťa (dieťa je aktívne, podoba vyučovacieho procesu vychádza z jeho potrieb a nie potrieb učiteľa alebo Ministerstva školstva),
  2. výrazne mení  „rozvrh“ vyučovania (neexistuje 100% pevný rozvrh, kde sa striedajú naplánované vyučovacie hodiny, podľa harmonogramu prebiehajú iba niektoré spoločné činnosti detí (napr: telocvik, spev, tanec, divadlo, obed, vychádzky),
  3. výrazne mení podobu priestorov, v ktorých prebieha výchovno-vzdelávací proces (k dispozícii je viac menších miestností alebo jedna veľká, členená zariadením na menšie pracovné kútiky, oddelenia, ktoré obsahujú v otvorených skrinkách množstvo didaktického materiálu pre aktivity detí),
  4. výrazne mení podobu výchovno-vzdelávacieho procesu: namiesto pasívnej skupiny žiakov, sledujúcej výklad učiteľa a  konajúcej podľa jeho pokynov, v Montessori zariadení fungujú aktívni jednotlivci alebo menšie skupiny, z ktorých každý/-á robí niečo iné.

Napriek týmto rozdielom môže dieťa prejsť z Montessori školy do tradičnej. Niektoré deti môžu mať po istý čas adaptačné problémy (kto by ich nemal, keby prešiel z lepšieho na horšie), zvykať si napr. na domáce úlohy (v Montessori škole zvyčajne domáce úlohy nebývajú), vynútenú pasivitu (celá trieda pasívne sleduje výklad učiteľa, aj keď mu často nerozumie) alebo známkovanie, (ktoré potláča vnútornú motiváciu a nahrádza ju vonkajšou).

Na druhej strane môže Montessori škola pripraviť deti do života tak, ako žiadna iná - dvaja z najznámejších ľudí na svete Larry Page a Sergej Brin, zakladatelia spoločnosti Google sú absolventmi Montessori školy. Ale o skúsenostiach z praxe na Montessori škole sa v nasledujúcom dieli nášho seriálu budeme rozprávať s učiteľom, ktory na nej pôsobí a s rodičmi žiakov.

Montessori pedagogika na Slovensku

  • Súkromná základná škola s materskou školou Márie Montessori Heyrovského 2, Bratislava
  • Materská škola Montessori svet, Mozartová 18, Bratislava
  • Unity House, International Montessori Kindergarten, Vlárska 25, Bratislava
  • Pro–Montessori Detské centrum (v budúcnosti materská škola), Malé Tatry 3, Ružomberok
  • Materská škola Montessori oz, Ivana Krasku 7, Zvolen

Článok vznikol v spoluprácii so Slovenskou asociáciou Montessori, jeho autorkou je riaditeľka asociácie pani Soňa Bobeková. Pani Bobeková je absolventkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, odbor Slovenský jazyk – Francúzsky jazyk, pedagogický smer. Učila 7 rokov na ZŠ v Bratislave. V roku 1993 zriadila súkromnú základnú školu s materskou školou na Zlatohorskej ulici v Bratislave, ktorú viedla až do roku 2006. V roku 1998 založila občianske združenie Slovenská asociácia Montessori s účelom všestrannej podpory Montessori pedagogiky na Slovensku. Je absolventkou Montessori kurzu v Kladne (2002), Montessori kurzu v Bratislave (2003), Montessori kurzu s ťažiskom pre predškolský vek v Montessori Akademie, Wien (2012) a v súčasnosti pokračuje vo vzdelávaní ako účastníčka Montessori kurzu s ťažiskom pre školský vek v tom istom vzdelávacom centre. Pôsobí aj ako lektorka Montessori vzdelávania na Slovensku. Plánuje vydávať diela Márie Montessori a literatúru o jej pedagogike.

Ak sa o Montessori pedagogike chcete dozvedieť viac, navštívte www.montessoria.sk. Na vaše prípadné otázky budeme reagovať v diskusii pod článkom.

Séria “Aká má byť škola 21. storočia?” vzniká v spolupráci s neziskovou organizáciou Indícia, ktorá sa venuje zavádzaniu inovácií do vzdelávania na základných a stredných školách a vytváraniu príležitostí pre učiteľov vymieňať si skúsenosti a poznatky v tejto oblasti. Viac informácií nájdete na www.indicia.sk. Článok redakčne pripravil PaedDr. Roman Baranovič, v spolupráci s dobrovoľnou spolupracovníčkou Indície Drahoslavou Židovou, viac informácii nájdete na blogu http://blog.baranovic.info.

Súvisiace články

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.9 z 5. Celkom 8 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia

Komentáre

Samuel napísané 17.04.2016 11:55 answer email

Vrelo odporucam Montessori blog pre mamicky od mamicky. www.montemother.com je tam aj kopa navodov a veciciek.

Magdaléna napísané 12.04.2016 11:45 answer email

... neda mi nezaspominať na čas keď som bola doma s mojimi deťmi na materskej .Táto metóda mi pripomína vlastne to keď sa naše deti samé rozvíjali popri varení spolu s mamou alebo pri manželovi ,respektíve priprave jedla pre rodinu ,pranie,upratovanie ,alebo nákupi .Chlapci o nič neprišli a vzťah k praci a k učeniu je na dobrej úrovni.Dôležitá je láska a súdržna rodina. smile zwinker

Janulka napísané 11.10.2012 11:58 answer email

mne sa paci toto:

"Podľa Dr. Montessori sa dieťa „vytvára“ samé, podľa určitých univerzálnych zákonitostí, sledujúc svoj individuálny plán vývinu. Spontánne, na základe silných vnútorných pohnútok sa rozhoduje pre činnosť, ktorej sa bude venovať. "

Tiez tomu tak nejako rozumiem. Preto mi pride divne, ked sa tak vedecky podsuvaju rozne akoze "rozvojove hracky" ktore urcite musime svojim detom kupit na rozvoj grafomotoriky a neviem coho, ako keby k tomu same prirodzene nedospelo.

Mne pride zbytocne robit vedu okolo vychovy malych deti /hovorim teraz o drobcoch predskolskych/, staci aby boli v milujucom prostredi, asu naprogramovani naozaj od svojej podstaty tak, aby sa rozvijali vlastnym chtíčom.

Týmto vedám okolo toho vobec nerozumiem.

pehava napísané 10.10.2012 21:03 answer email

Montessori systém sa mi páči, už dlhšie sa v ňom súkromne hrabem a venujem sa mu, a vidím aj na našom najmenšom, resp. určite na posledných dvoch synoch, že individuálny prístup k vývoju detí a "pomáhanie" k dosiahnutiu cieľa ich robí šťastnými... Horšie je to s dostupnosťou škôl na SK... Osobne si myslím, že by tento systém výuky pomohol aj množstvu veľmi nadaných detí, nakoľko by sa mohli v pokoji venovať svojim osobitým schopnostiam a rásť, čo v bežnej škole je vo väčšine prípadov náročné, ak nie nemožné. Otázka znie, či je toto schopný slovenský vzdelávací systém uniesť a stráviť...

Anna napísané 10.10.2012 14:14 answer email

Dobry den,

 

pocula som od znamej, ucitelky na beznej ZŠ, že deti z Montessori škol maju problem prejst ne beznu zakladnu skolu, ze neovaldaju ucivo, ktore je v beznej ZS predpisane. Jednalo sa konkretne o piataka.

Mozete k tomu nieco napisat? Ako to vnimate? je Zrejme, ze system vyuky je uplne iny, ale ked by ste mali porovnat obsah vzdelavania?

Dakujem.

Sona Bobekova napísané 10.10.2012 21:37 answer email

Deti v Montessori skole napreduju svojim tempom. Vyucovanie prebieha v trojrociach, to znamena, ze v jednej triede su ziaci 1.-3. rocnika, v druhej triede su ziaci 4.-6. rocnika a v tretej triede su ziaci 7.-9. rocnika. Deti sa neucia striktne podla osnov, ale podla svojho zaujmu, to znamena, ze mozu v istom obdobi pokrocit viac v matematike a meskat v jazyku slovenskom. Ucivo dane osnovami by mali prebrat v ramci troch rokov. Vacsina ziakov ucivo bez problemov zvladne v danom case, je vela takych, ktori su popredu. A vyskytnu sa aj deti, ktore potrebuju na zvladnutie uciva viac casu. V ramci trojrocia to nie je probloem. Ak sa jedna o dieta , ktore by malo prejst do dalsieho trojrocia, jedno z rieseni je, ponechat ho v predchadzajucom trojroci, pokym nedoberie ucivo. Moze to trvat niekolko tyzdnov alebo mesiacov. Dolezite je, ze ucivo na potrebnej urovni preberie, co sa neda povedat o slabsich ziakoch tradicnej skoly, ktori prejdu rocnik so zlymi znamkami a v podstate nic nevedia.

Pretoze statne skoly nevychadzaju v ustrety potrebam deti s poruchami ucenia a spravania, rodicia hladaju pomoc v alternativnych sukromnych skolach a tak tu byva niekedy koncentracia deti s problemami vyssia ako v beznej skole.

Je neobjektivne na zaklade jedneho pripadu posudzovat alternativnu skolu a vzhladom k individualnemu tempu kazdeho ziaka v Montessori skole to ani nema zmysel.

Pozitiva Montessori skoly su v tom, ze ziaci nestracaju chut chodit do skoly, pracovat na sebe a pre seba ( nie pre ucitela alebo rodica), su ovela samostatnejsi, tvorivejsi, iniciativnejsi, maju svoj nazor a maju mnozstvo vedomosti a kompetencii, ktore testy tradicnej skoly nedokazu zmerat, lebo nie su tak nastavene.áš komentár

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi

inzercia