Rodinka na hríboch

Hubári. Nie zriedka zasahuje v lese celá rodina. Je však dobré vedieť ako sa má rodina v lese správať a pred čím sa mať na pozore, prípadne o čom poučiť svoje deti ešte pred vstupom do lesa.

Tak ideme po poriadku.

Bacha na kliešte

Stojíme pred lesom. Ako prvé je to aplikácia sprejov proti kliešťom. Aplikujeme na nohy, pretože kliešte síce žijú všade, ale najčastejšie je to vo vyššej tráve. Dobrá obuv je základ.

Oblečenie musí kričať

Les nemá asfaltovú cestu a často prechádzate aj cez mokriny a zaplavené oblasti. Oblečenie by malo byť doslova kričavé. V prípade detí je to niekedy doslova nevyhnutné. Čo najviac krikľavé veci a dokonca niekedy by sa priam žiadala aj reflexná vesta. To preto, aby ste mali pri pochode lesom prehľad o tom, kde sa vaše deti nachádzajú.

Niekedy postačí minúta bez dozoru a vaše dieťa sa stratí v hustote lesa aj s tým najkrikľavejším oblečením. Nie ste v nákupnom centre, kde si poviete, že ak sa stratíš, tak sa stretneme pri vchode. Tu ste v lese, kde je iba veľmi málo orientačných bodov, ktoré ale všetky vyzerajú rovnako. Podľa uváženia je dobré dieťa vybaviť aj mobilným telefónom.

Nezabúdajte že ste v lese

Pokiaľ možno, tak treba udržiavať pokoj a ticho. Tieto základy je potrebné vkladať do hlavy deťom už v rannom veku. Lesné zvieratá sa často pohybujú iba niekoľko desiatok metrov od vás (aj keď ich nevidíte, tak o vás vedia). Samozrejmosťou by malo byť aj nezanechávanie odpadkov a nepoškodzovanie vegetácie.

Poučte svoje deti aj iných členov rodiny a zvieratách s ktorými sa môžu v lese stretnúť. Samozrejmosťou by malo byť jedno zásadné pravidlo. Nič nechytať!!! To platí hlavne pre hmyz, ktorý nepoznáme, hady a aj obojživelníky.

Napríklad kožný sekrét žaby menom Kunka červenobruchá je pomerne silne toxický. Ak sa jej dotkneme a potom si zájdeme rukou do očí, tak môžu nastať problémy. Aj keď hady u nás sú iba zriedka jedovaté, tak myslite na to, že máte v lese deti, ktorých organizmus sa bude z ich jedom vyrovnávať určite ťažšie ako dospelý človek.

Áno, aj medvede

Zriedka sa človek dostane do kontaktu aj so zvieratami ako je napríklad medveď, alebo diviak. Tu je dobré si prečítať niekoľko rád o tom ako sa správať. Nikdy neviete kedy sa Vám môžu zísť.

Odporúčam napríklad stránku www.medvede.sk. Pred časom ku mne dorazila informácia, že istý muž mal obrovské šťastie, pretože ho napadol medveď a v zápale boja došlo k spusteniu zvonenia na mužovom mobilnom telefóne. Zvonenie vo forme songu od Justina Biebera medveďa tak vystrašilo, že sa dal okamžite na útek. Či to bolo spôsobené samotným hlukom, alebo kvalitou hudby už ale agentúrne správy neuvádzali.

Zbierajte iba to, čo poznáte

Na Slovensku máme neuveriteľných približne 6 tisíc druhov húb, pričom 200 z nich je jedovatých a približne 10 aj smrteľne. Ak sa zameriate na hríby (dubák, suchohríb a podobne) tak v podstate idete na istotu a ich podhubie (mycélium) je rúrkovitého charakteru. V tomto prípade sa pomýlenie skoro eliminuje.

Musíte si však dávať pozor na Hríb satanský (jedovatý), Masliak kravský (nižšia kvalita chuti) a Podhríb žlčový (nepríjemná štiplavá chuť), ktorému sa zvykne hovoriť aj žlčník. S atlasom v ruke si často nepomôžete, pretože jednotlivé druhy vyzerajú niekedy úplne inak ako v skutočnosti. Postačí ak iba huba vyrástla na inej pôde a hneď vyzerá ako úplne iný druh huby.

Čo nepoznáte, toho sa nechytajte

Ak nepoznáte hubu, ktorú ste našli, tak ju určite nechajte na svojom mieste. Nezašľapávajte ju, nerozsekávajte, ani inak neznehodnocujte. Jedná sa o potravu pre lesnú zver, alebo cennú trofej pre skúseného hubára, ktorý daný druh bezpečne pozná. Ak nájdete jedlý hríb, ktorý je už ale starý, tak ho nechajte na jeho mieste. Neberte ho domov, pretože je často napitý vodou, prípadne poškodený od hmyzu, alebo červov. Ak ho necháme v lese, tak bude môcť vypustiť do svojho okolia výtrusy a položiť tak základy novej generácie húb.

Zabudnite na mýty

To znamená, že ak je huba obžratá od slimáka, tak je jedlá. Ak striebro pri dotyku s hubou nesčernie, tak je tiež jedlá, prípadne na veľmi rozšírený mýtus o tom, že všetky huby sú v mojom atlase a neexistuje možnosť že tam nejaká chýba. Nič z toho nefunguje, na rozdiel od amanitínu (jed obsiahnutý v muchotrávke), ktorý funguje bezpečne a na isto.

Aj napriek drobným nástrahám, ktoré sa dajú zvládnuť bez väčších problémov je hubárčenie veľmi významná činnosť na utužovanie rodinných vzťahov. Deti radi skúmajú a hľadajú, avšak nezabudnime na jednu podstatnú vec. Do 10tich rokov by sme dieťaťu hríby podávať nemali. Plody svojej práce si tak budú môcť vychutnať až neskôr. Možno si ju však budú potom vážiť o to viacej.

(16 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)