Katarína von Bora – aká bola manželka Martina Luthera

Koniec októbra patrí v evanjelických cirkvách pamiatke reformácie a tento rok sa v celej Európe oslavuje 500 rokov, odkedy Martin Luther pribil svojich 95 téz na dvere chrámu vo Wittenbergu. Lutherov počin je všeobecne známy, aj jeho myšlienky a názory, tiež jeho život plný zásadných rozhodnutí.

Aký život však žila žena po jeho boku?

Zbehlá mníška vydatá za rebelujúceho mnícha. Schopná gazdiná, ktorá vytvorila domov pre rodinu aj hostí. Oddaná manželka uznávaného aj zatracovaného teológa. Starostlivá a milujúca matka desiatich detí. Takou bola Katarína von Bora.

Dievča v kláštore

Katarína von Bora sa narodila v januári 1499 do rodiny schudobneného šľachtica na statku Lippendorf neďaleko Lipska. Mala 6 rokov, keď jej zomrela mama a otec ju odviedol do kláštora, aby bolo o ňu postarané a aby tam nadobudla vzdelanie. V 16 rokoch zložila Katarína sľub vernosti a stala sa cisterciánkou.

Tajný útek v sudoch

Pár rokov na to sa Nemeckom začali šíriť reformačné myšlienky a svojich fanúšikov našli aj za múrmi mnohých kláštorov. Aj Kataríne sa do rúk dostali Lutherove spisy. Reformné učenie ju natoľko zasiahlo, že sa spolu s ďalšími mníškami rozhodla pre tajný útek. Deväť žien v habitoch skrytých na voze v sudoch na ryby sa tak dostalo do Wittenbergu k Lutehrovým priateľom.

Luther sa cítil povinný postarať sa o zbehlé mníšky, nájsť im prácu a manžela. Nebolo to ľahké, keďže rehoľný život ich nenaučil viesť domácnosť a tiež už mali „roky na vydaj“ za sebou. No podarilo sa a v pomerne krátkej dobe sa dostali pod čepiec. Až na jednu – Katarína ostávala stále slobodná.

Ponuka na sobáš

Nie, nebola nepríťažlivá, len buď otáľala ona, alebo jej nápadníci. Bola vraj aj mimoriadne bystrá, cieľavedomá a odvážna. Možno aj preto sa dokázala presadiť v oblasti, kde sa to od ženy tej doby rozhodne neočakávalo. Keď sa už Lutherovi zdalo, že Katarína priveľmi preberá, obrátil sa na ňu s otázkou: „Tak koho by si teda chcela?“ A v jej odpovedi zaznelo: „Martina Luthera!“

Tak si v roku 1525 vzal 42 ročný Martin za manželku 26 ročnú Katarínu. Bol to ďalší zásadný krok v živote muža, ktorý sa pôvodne rozhodol žiť život bez ženy, ktorého myseľ bola plná teologických úvah a ktorý bol pre svoje odvážne učenie v ohrození života. Ale práve v jeho kázňach zaznievalo, že manželstvo je Bohom ustanovená inštitúcia. Teraz prišiel čas na neho samotného.

Manželstvo z rozumu plné lásky

V ich rozhodnutí pre manželstvo bolo istotne viac rozumu, ako romantiky. No svoj vzťah budovali vo vzájomnej úcte a láske. A obaja mali čo robiť, pretože boli naučení žiť život osamote. Obaja sa teda učili prispôsobovať sa jeden druhému. A v neposlednom rade obaja boli výrazné osobnosti. Katarína temperamentná a prostoreká, Martin náladový a vznetlivý.

Katarína rešpektovala manželovu povahu, podporovala ho v práci a on si ju nesmierne vážil. V rodinách tej doby mali muži rozhodnú prevahu nad svojimi polovičkami, no manželstvo Lutherovcov by sa dalo nazvať vyrovnaným partnerstvom. Luther uznával Katarínu ako schopnú gazdinú, ktorá dokázala viesť veľkú domácnosť, zatiaľ čo on sa mohol venovať svojmu povolaniu.

Moje rebro

Ku Kataríniným starostiam patrilo zabezpečenie chodu rodiny, udržiavanie domu, veľkej záhrady a gazdovstva, ale aj spravovanie pivovaru. A dobre si viedla aj v domácom účtovníctve.

Pri mimoriadne štedrom manželovi bola ona tou, ktorá držala kasu a dávala pozor, kam idú peniaze. Rodinné financie boli pochopiteľne témou ich hádok a s prchkosťou sebe vlastnou riešili aj iné nezhody. Tie sa však vyskytujú v každom manželstve a obaja to dobre vedeli.

Vedeli si odpustiť a vedeli sa spolu aj zasmiať. Často si zo seba navzájom uťahovali, Luther zvykol Katarínu nazývať „moje rebro“, alebo aj „môj pán“, čo v zásade vtipne vystihovalo jeho postoj k nej. Manželstvo vnímal nielen ako nevyhnutnosť pre telo, ale najmä ako príležitosť pre ducha. Úprimne sa držal Ježišovho prikázania, že treba milovať svojho blížneho a manželka mu bola predsa najbližším blížnym.

Veľká rodina vo veľkom dome

Augustiniánsky kláštor, kde predtým býval Luther ako mních, sa stal domovom ich mnohopočetnej rodiny. Narodilo sa im 6 detí  a k nim si vzali do opatery 4 siroty po zosnulom priateľovi. Izieb v bývalom kláštore bolo však stále dosť a Martin v nich ubytoval aj svojich synovcov a netere. Katarína zas popozývala svojich príbuzných.

Pritom ich dom fungoval aj ako internát, pobývali v ňom študenti aj učitelia. Bývalo zvykom, že stolovali spolu a tak sa pri večeri miešal džavot detí aj učené dišputy. Dvere sa nezatvorili ani pred hosťami z rôznych kútov Nemecka a iných zemí. Skrátka, u Lutherových bolo stále rušno.

Katarína bola láskavou matkou ale na výchove sa podieľali manželia spolu. Luther jej v rámci svojich možností ochotne pomohol s bežnými vecami. Neprekážalo mu, že sa mu susedia smejú, keď ho vidia vešať plienky. Vraj Boh aj anjeli v nebi sa usmievajú. V deťoch videli Lutherovci skutočný dar od Boha, napĺňali ich radosťou, ale zažili aj veľkú bolesť, keď im dve malé dcérky zomreli.

Opustená vdova

V Kataríninom živote nastal obrat po smrti jej manžela. Ovdovela, keď mala 47 rokov a zrazu sa dostala na okraj spoločnosti. Žila v chudobe, z Wittenbergu musela utiecť kvôli vojne aj kvôli moru, žila na rôznych miestach a musela sa postarať o seba aj o vzdelanie svojich detí.

Na jednej zo svojich ciest sa zranila a na následky nehody pár dní pred Vianocami v roku 1552 zomrela. Mala 53 rokov a jej posledné slová boli: „Budem sa držať Krista…“

(33 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)

Loading...