O AUTOROVIEva PavlíkováDo tejto stránky som sa prerodila. Postupne - pôrodmi mojich štyroch detí. A tak sa na svet pozerám očami rodiča. Čo na mysli, to na klávesnici. |
Máme tu generáciu mamičiek, ktoré prijali šatkovanie ako dobrý životný štýl. Je to ekologické, spája sa s pojmami ako kontaktné rodičovstvo, to najlepšie pre dieťa, po vzore prírodných národov, veď matka a dieťa patria k sebe, o tom by nemala byť žiadna pochybnosť.
Alebo by predsa len bola?
K tejto téme ma priviedla fyziterapeutka - Monika Šrenkelová.
Zo skúsenosti. Monika Šrenkelová vyštudovala fyzioterapiu. Pracovala v nemocnici na Klinike balneológie a liečebnej rehabilitácie, viedla kurzy pre budúce mamičky a cvičenia na fit loptách.
Odkedy je sama dvojnásobnou mamou (jedno dieťatko rodila v Kanade, jedno na Slovensku), vedie ako fyzioterapeut vlastné kurzy, ktoré pomáhajú mamičkám po pôrode. Najmä s „bruchom.“ O jej prednášky a kurzy je veľký záujem po celom Slovensku i v Čechách. Lebo... má výsledky.
Diastáza je rozostúpenie priameho brušného svalu. Ako bábätko počas tehotenstva rastie, ľavá a pravá strana sa oddelia a vytvorí sa medzi nimi medzera. Ak je väzivo oslabené a málo elastické, po pôrode sa nedokáže vrátiť do pôvodného stavu.
Takže po pôrode nám zostáva nepekné – trčiace brucho
Žial, neriešime len estetickú záležitosť. Je to záležitosť všetkých svalov brucha a tie sú spojené aj so stabilitou chrbtice. Ak jedno nefunguje správne, musí jeho úlohu suplovať iný segment. Nastáva tak svalová dysbalancia, pretože všetko je prepojené so všetkým.
Diastáza má veľký vplyv na našu stabilitu trupu, na postavenie chrbtice, na sklon panvy, na funkčnosť a hustotu svalov, na našu pohyblivosť v kĺboch, naše dýchanie, panvové dno a dokonca aj na ploché nohy.
Vznikajú chybné pohybové stereotypy, s čím súvisí mnoho ďalších zdravotných problémov, napr. bolesti chrbta, bolesti hlavy, inkontinencia, bolestivá menštruácia, bolesti pri pohlavnom styku.
Popôrodnej diastáze, resp. náprave popôrodnej diastázy sa venujem už niekoľko rokov a za ten čas mi prešlo rukami viac ako 3000 žien. Riadim sa teda vlastnými skúsenosťami z mojej vlastnej praxe.
Situácia v tomto smere je naozaj viac ako strašná. Mladé ženy po pôrodoch majú vážne funkčné problémy. Neviem kedy a ako sa to celé šialenstvo so šatkovaním spustilo.
Ak sa bruško po pôrode samovoľne sťahuje cca 3 mesiace, ale mamička šatkuje, tento proces sa zastaví a dutina brušná bude zafixovaná v nesprávnom postavení. Svaly chrbta nemajú oporu v brušných svaloch a nastáva svalová dysbalancia. Zvýrazňuje sa hrudná kyfóza a mení sa aj postavenie panvy, teda aj bedier, kolien a samotnej nohy.
Mamička nie je stabilná v trupe, organizmus zapája kompezačné mechanizmy, do chvíle, kým nepríde bolesť. Bolesť je prvý signál toho, že niečo nerobíme správne...
Väčšina mamičiek u mňa v kurze má problémy aj so zažívaním, s perilstatikou, ale aj s migrenóznymi stavmi, ktoré môžu mať súvis i so šatkovaním.
70% žien má umbilikálnu herniu a väčšia polovica z nich rodila sekciou. Toto všetko mi napovie, že bruško nie je v poriadku.
Samotná diastáza je locus minoris prednej brušnej steny, to znamená miesto oslabenia a teda miesto ohrozenia. Všetky daľšie zásahy ju ešte oslabia. Dlhodobé šatkovanie tento stav zhoršuje, pretože bruško sa mamička musí naučiť ovládať sama a spevniť ho vedomo. Ale to je proces, ktorý je potrebné dostať do podvedomia.
S diastázou sa dá pekne pracovať, aj veľa rokov od pôrodu. Vytvorila som si špeciálnu metodiku a nazvala ju Correct Body Systém, dosahujem tak veľmi pekné výsledky.
Je to komplexná rehabilitácia a zahŕňa hlavne zmenu nesprávnych pohybových stereotypov, uvoľnenie skrátených svalových skupín a naopak, posilnenie oslabených svalov, aktivovanie hlbokého stabilizačného systému, pričom pracujeme so svalmi panvového dna, spevňujeme uvoľnenú brušnú stenu, aj keď nie je prítomná popôrodná diastáza, ale to všetko pomocou nácviku bránicového dýchania.
Ak ale mamička nevie, že má diastázu a v snahe „zhodiť“ z bruška začne cvičiť a bude nesprávne zaťažovať svaly brucha, môže si len ublížiť. A bohužiaľ bruško sa nestiahne..
Ak používame nosenie len na presun z bodu A do bodu B v trvaní max. hodinu –dve denne, je to v poriadku...ale viac ako tri hodiny a nonstop je veľmi zlé.
Všade sa dočítame len o pozitívach šatkovania, ale pozrime sa aj na druhú stranu tohto tzv. boom. Poloha dieťaťa, kde nohy sú vo výraznej abdukcii - záleži aj od morfologie mamičky, nedovolí dostatočne aktivovať svaly okolo bedier a už skoro vôbec nie bruško.
Chrbátik je skoro zaťažený vo vertikále a tým sa zvýrazňuje kyfóza. Tiež je treba zdôrazniť, že bábätka dýchajú bruškom len do 6. mesiaca, čo v tejto polohe je obtiažne. Ale hlavne svaly (a tam patria aj svaly brucha) sa nemajú kedy aktivovať.
Čoho dopad uvidíme už v puberte, kde sa čím ďalej tým častejšie diagnostikuje juvenilná skolióza a áno - aj diastáza svalov brucha.
Dnešná doba je veľmi pretechnizovaná, máme veľa technických vymožeností, ale tak, ako sme teraz vzdialení od vlastného tela, tak to nebolo nikdy. V minulosti sme sa oveľa viac hýbali, bolo viac pohybu, ľudia chodili väčšinou pešo a nevozili sa autami.
V škole bola telesná výchova a takmer všetky deti športovali. Dnes je to veľmi slabé. Deti veľa sedia v škole a potom zase doma pri počítačoch.
Generácia týchto detičiek bude na tom naozaj zle, ked sa nespamätajú ich rodičia TERAZ. Počnúc tým šatkovaním.
Za zaujímavý rozhovor ďakujem Monike Šrenkelovej z Rehabwomen.sk
Odosielam Váš hlas...
O AUTOROVIEva PavlíkováDo tejto stránky som sa prerodila. Postupne - pôrodmi mojich štyroch detí. A tak sa na svet pozerám očami rodiča. Čo na mysli, to na klávesnici. |
Moja skusenost: Tiez som si odnosila 3 deti (aj) v satke a bolo to super, ale je pravda, ze ak som nosila dlhsie, napr. viac ako tie cca 2-3 hodiny denne, tak som niekedy citila, ako mam unavene svaly panvoveho dna a mavala som pocit, akoby chcela maternica zo mna vypadnut. Dlhodoby stereotypny tlak na brusko oslabene po porode naozaj nemusi byt u kazdeho bez nasledkov - samozrejme zalezi od hmotnosti dietata, konstitucie a kondicky mamicky atd.
Jééjda, to fakt? Ja sa musím pridať tuto k Irene vyššie: Mám odnosené 2 deti (keďže boli drobné, nosila som ich do 3 rokov) a kamoška momentálne nosí svoje druhé. Obe sme rovnako štíhle a rovné teraz, ako sme boli pred deťmi. Takže sme asi tiež výnimky.
Navyše: pred deťmi som mávala obrovské problémy s chrbticou-sekalo ma v driekovaj a krížovej časti, strašné bolesti to boli, niekedy som sa aj týždeň nepostavila. Nosenie detí mi spevnilo celé telo, problémy s chrbtom sú preč. Dokonca mi jeden športový masér nechcel veriť, že som rodila, také som mala pevné svaly na chrbte, bruchu a na zadku. A to len z nosenia a bežnej starostlivosti o deti - čestné pionierske - na fitko nemám čas.
Kde muzu pani doktorce odepsat? Asi by me a me kamaradky chtela videt a oznacit za "raritu" kazda z nas nosime od narozeni ja 1, druha 2 a treti 4 deti a jsme hubenejsi nez pred detmi, kuze na brichu nam nevysi a jsme FIT!!! Dal jsem necetla ani nechci pani MUDr nevi o cem pise asi by to chtelo se vice vzdelavat a nelhat verejnosti. Chapu lekari jsou placeni z nasich nemoci tak na co podporovat neco zdraveho.