Viera sa nedá vygoogliť, nedá sa “uveriť v Boha” na Instagrame.

Bývalá herečka a obľúbená mamička zo sociálnych sietí Mária Bartalos sa nedávno rozhodla, že využije Instagramový profil na evanjelizovanie svojho publika. Vyvolala tým (celkom očakávane) vlnu nevôle no aj záujmu o spoločenstvo Milosť, ktorého členkou sa pred rokmi stala.

Časť verejnosti aj niektorí bývalí členovia ju pokladajú za sektu. Kritiku si vyslúžila za takmer povinné vyberanie finančných prostriedkov od veriacich, agresívny postoj k iným cirkvám, ale aj negatívny dopad na rodiny veriacich, kde kvôli viere často dochádza k rozkolu medzi partnermi či rodičmi a deťmi. Keďže jej štát nepovolil zaradiť sa medzi oficiálne pôsobiace cirkvi na Slovensku, označuje sa Milosť ako kresťanské spoločenstvo.

Podobných spoločenstiev však na Slovensku pôsobí viac. nie sú pritom pod dohľadom štátu, ani katolíckej či evanjelickej cirkvi. Mnohé sa pritom vyznačujú podobnými znakmi ako spomínané spoločenstvo Milosť.

Jedno z nich dlhé roky navštevovala aj Martina (36) z Trnavy. V rozhovore vysvetľuje, ako vníma momentálnu “kauzu Milosť”, aký vplyv malo kresťanské spoločenstvo na jej rodinu a či sa osobne stretla s manipuláciou a citovým vydieraním.

♣ Registrovali ste kauzu, v ktorej sa riešili náboženské názory Márie Bartalos?

Áno, Máriu Bartalos som mala dokonca zakliknutú na Instagrame. Vždy mi bola sympatická, má príjemné vyžarovanie. Zachytila som tú “kauzu” hneď prvý deň, a až tak ma to neprekvapilo.

♣ Prečo?

Neviem, vnímam ju dlho a všimla som si pár vecí. Napríklad, že sa so svojím terajším mužom zasnúbila tuším po dvoch mesiacoch, brali sa rýchlo, rýchlo mali deti. Keď zavesila dobre rozbehnutú kariéru, ktorá by rodinu eventuálne živila, na klinec. Keď sa rozhodla premeniť svoj Instagram na rýchlokurz viery. My odrastenci z podobných spoločenstiev na to máme nos.

♣ Čo ste si mysleli?

Hneď mi napadlo, že je za tým spoločenstvo Milosť. V kresťanských kruhoch sú pomerne známi. Rovno poviem, myslím, že ju na to nahovoril niekto v rámci spoločenstva, lebo je známa, má veľký dosah. Netreba ich hneď démonizovať, ale Máriu Bartalos využili.

♣ Čím je Milosť medzi kresťanmi známa?

Nuž, hlavne tým programom, aký ponúka. Mnohým veriacim sa páči tento typ prežívania viery.

♣ V čom je iný, než aký ponúka napríklad katolícka cirkev?

Evanjelickú cirkev veľmi nepoznám, ale katolícka cirkev ponúka hlavne omše, ktoré sú založené na sústredení, rozjímaní, vnútornom prežívaní. Nie je to pre každého. Zvonku sa to môžu veľakrát zdať  statické, neviem. Nie každý, hlavne mladí ľudia alebo mladé rodiny, v tom vedia nájsť radosť, povzbudenie. Je to samozrejme aj otázka vnútornej zrelosti, nastavenia, hodnôt.

Spoločenstvá ako Milosť, ale aj ďalšie, ponúkajú inú dynamiku. Tam prídete a strávite aj celé dopoludnie. Nejde o omšu so svojou tradíciou, ale vlastne o chvály, kde spievate, hrá hudba. Potom namiesto kázne hovorí jeden človek, veľakrát je to postavené práve na osobnosti konkrétneho pastora alebo rečníka. Väčšinou sa hovorí niečo povzbudivé, ako prekonávať s Bohom prekážky, ako poraziť hriech v živote, proste niečo optimistické. Sú aj modlitby, aj osobné, za konkrétneho človeka. Potom býva nejaké občerstvenie, kde sa ľudia rozprávajú a sú spolu. Vidím tam tri veci, čo majú kresťanské spoločenstvá mimo cirkvi spoločné – prísľub pomoci, emocionálne povznesenie a vzťahy.

♣ To v tradičnej cirkvi nemajú?

Ak majú šťastie a podarí sa im dostať napríklad do spoločenstva rodín niekde v rámci farnosti, medzi mladých v rámci speváckeho zboru, tak aj áno. Tu ale nehovoríme o kresťanskom spoločenstve, na ktoré dohliada nejaký kňaz. Ide o vyformované stretnutia s vlastným poriadkom, ktoré vedie laik, alebo niekto, kto sa rozhodne byť pastorom a podobne. Má svoje pravidlá, začlenenia. Človek musí byť citlivý, kde a s kým sa vlastne ocitol.

Do takých spoločenstiev sa často dostanú ľudia v nejakom období života. Rozvedú sa, zomrie im partner, nemôžu mať dieťa, majú chorobu, depresiu, sú dlho bez práce. Alebo vyhoria. Vychladne im manželstvo a oni sa začnú obracať. Kde je ten Boh, o ktorom mi vravela babka? Ako mi pomôže? Ako sa mám modliť? Ak sa vtedy objaví niekto, kto ponúkne emocionálny zážitok, podporu, pomoc, dokonca prísľub, že Boh niečo vyrieši, tak už sú “v tom”.

♣ Ako ste sa do takéhoto spoločenstva dostali vy?

Boli sme normálne katolíci. Rodičia mali v manželstve problémy, boli to klasické veci ako rozdielnosť pováh, objavil sa iný človek. Nechcem to veľmi rozoberať, bolo to náročné obdobie, hoci ja si pamätám tie roky ako príjemné, proste detstvo. Mala som deväť, chodili sme v nedeľu do kostola, šla som na prijímanie. Otec bral vieru skôr vlažne, mama začala hľadať niečo viac. Jedna jej kamoška ju raz v nedeľu zavolala na chvály. O chvíľu sme tam boli každú nedeľu.

♣ Aké to bolo spoločenstvo?

V podstate niečo ako klasické protestantské. Boli chvály, potom jeden manželský pár robil niečo ako kázeň. Nakoniec sa modlilo a potom sme sa my deti hrali na záhrade a dospelí sa rozprávali. Bola káva, koláče, fajn.

♣ O čom bývali tie kázne?

Najprv o tom, že máme mať živú vieru, že máme odpúšťať, máme sa učiť láske, čítať Bibliu. Nič škodlivé. Lenže postupne sa to sprísnilo. Začali tam byť vyhradenia voči katolíckej cirkvi. Napríklad, že deti sa nesmú krstiť, lebo pre Boha sa má človek rozhodnúť sám.

Neskôr sa už cirkev doslova démonizovala, hovorili nám, že v kostole sa vlastne čaruje, veľa sa začalo hovoriť o pekle a konci sveta, že sa na to máme pripraviť. Opakovali nám, že pápež je heretik, že biskupi sa podieľajú na zle vo svete. Hovorilo sa veľa vecí o svetovej politike, kto jej vládne a podobne. Potom od veriacich žiadali, aby si vybrali medzi spoločenstvom a katolíckou, prípadne evanjelickou cirkvou. V tej chvíli to rodičia uťali a prestali sme tam chodiť.

♣ Aký ste z toho ako dieťa mali dojem?

Dlho som si myslela, že to na mňa nemalo žiadny vplyv. Až nedávno som si uvedomila, čím ma to poznačilo. Stala som sa na jednej strane ľahko manipulovateľným človekom, lebo v takom spoločenstve sa nalomia určité psychické mechanizmy, a na druhej strane to veľmi poznačí duchovný život. Nie som ale psychológ, hovorím len, čo som zažila.

♣ Mali ste konkrétny zážitok, ktorý mal na vás vplyv?

Veľa. Napríklad sa neustále hovorilo o tom, že sme mali konkrétne my ako rodina v rodine čarodejníkov, a treba s tým niečo robiť. Viete, ako vás poznačí, keď vám niekto “nahliada do minulosti” ako nejaký veštec alebo čo? Je to ako v nejakom horore, narúša sa vzťah k vlastnej identite.

To som vtedy nechápala, ale cítila som sa veľmi nepríjemne. Alebo som už šla do puberty, povedala som mame, že sa mi páči nejaký herec, a ona to potom riešila s tým spoločenstvom, či taký obdiv nie je modloslužba. Potom mi nejaká žena vysvetľovala, že najprv má byť Boh, až potom herec. Takých momentov bolo dosť. Nemohli sme trebárs hovoriť, že tam chodíme, lebo ľudia by to vraj nechápali.

♣ Aký bol odchod z toho spoločenstva?

Chladný. Neviem. Rodičia o tom s nami veľmi nehovorili. Len sa postupne začali odstrihávať, začali sme zas normálne chodiť do kostola. Potom sa rozhodli vstúpiť do ďalšieho spoločenstva, kde vidím podobné prejavy. Z tohto obdobia si pamätám aj na návštevu Milosti, takže viem trochu vyhodnotiť, o čo ide.

♣ Mali ste so spoločenstvom Milosť podobnú skúsenosť?

Bola som tam len párkrát, ale musím vyvrátiť trochu, čo sa o tomto spoločenstve, oj o iných jemu podobných, vraví. My sme tam prišli normálne sami od seba. Je treba povedať, že takých ľudí je veľa, prídu raz a už sa nevrátia. Alebo začnú chodiť a prestanú. Nikto na nikoho od začiatku netlačí, nerobia sa nábory, nič podobné. My sme šli na nejakú prednášku a áno, vyberali sa tam aj peniaze (smiech). U nich je to normálne, že chcú dať peniaze, v tom prípade šlo tuším o človeka, ktorý prednášal a musel docestovať. V tomto si myslím, sme my katolíci trošku lakomejší. Omšu veriaci berú niekedy ako verejnú kultúru, mnohí sa nezamyslia, že aj v kostole sa musí svietiť, kúriť, chcú mať kvety, že to niečo stojí. Na Milosti som bola ešte raz, stratila som tam tašku, nejaké dievča ju našlo a odložilo.

♣ Neprišlo osobné pozvanie?

Pozvali ma stretnutia pre mládež, ale ja som v tom čase už vedela, že sa vnímam ako katolíčka. Preto som nešla. Aj som im to vysvetlila a oni normálne povedali: “Super, že si sa našla. Keby čokoľvek, prídi.”

♣ Ako to vnímali vaši rodičia?

Nastala u mňa určitá schizofrénia. Normálne som žila tradičnú vieru, chodila na stretnutia katolíckej mládeže a rodičia začali pátrať po pravdivej viere, čo v ich ponímaní začalo nevyhnutne prinášať niektoré veci. Začali sa opäť vyhraňovať voči katolíkom, stretávať sa s ľuďmi, ktorí boli vyhranení. Začali napríklad podrývať čokoľvek, čo som doma vravela. Keď som raz bratovi v rámci nejakého rozhovoru povedala, že budhizmus sa nepokladá za náboženstvo ale za filozofiu, začali riešiť, že nemám skutočné kresťanské poznanie Boha. Inak by som také veci nevravela. Na všetko mali pripomienky, bola som rada, že som bola doma čo najmenej.

Rodičia začali sledovať rôzne konšpiračné weby, kde nadobudli presvedčenie, že svetu vládnu židovské skupiny, že sa vyvíja tlak na to, aby bolo menej ľudí, o čipovaní, 5G sieťach a podobne. Toto rozpoloženie sa u nich rozvíjalo roky, takže ma mnohé veci už neprekvapujú.

♣ Ako ste vtedy žili vy?

Vnímala som to ako silnú manipuláciu a psychické vydieranie s cieľom obrátiť ma na správnu vieru. V duchu som o rodičoch veľmi zle zmýšľala. Zároveň som si dávala pozor, čo kedy poviem, aby neprišla reč na vieru, lebo to bol stále problém. V tom období môj vzťah k nim dosť ochladol. Je ťažké, keď nemáte rodinu, kde môžete slobodne hovoriť, čo si myslíte, byť, kým ste.

Napriek tomu som mala pekné obdobie mladosti, potom som sa vydala a mala rodinu. Otázka viery sa u mňa objavila až vtedy, keď sa mi rozpadlo manželstvo a začala som mať panické ataky. Vtedy som prišla, myslím, do obdobia, v ktorom ľudia zvyknú hľadať útechu v kresťanskom spoločenstve.

♣ Čo sa dialo?

Rozpadol sa mi vzťah a ja som to nevedela pochopiť. Racionálne som chápala, že tam bol zásadný nesúlad pováh, názorov a hodnôt, ktorý sa rokmi rozvinul do odcudzenia. Ako veriaci človek hľadáte “pomoc zhora” a odpovede. Neviem, či tomu rozumiete. Jednoducho som chcela, aby ma Boh v náročnejšom období uistil, že bude dobre, že mi pomôže, postará sa.

Ako prvé som sa začala modliť, počúvať rôzne kresťanské prednášky na internete, hľadať si niečo viac o tom, ako riešiť problémy ako veriaci človek. Do toho ma začali rodičia konfrontovať s tým, že keby sme s mužom žili viac svoju vieru, našli Boha a podobne, nestalo by sa nám to.

♣ Myslíte si, že by sa vám to nestalo?

Myslím, že takto otázka nemá byť položená.

♣ Prečo?

Lebo je to manipulácia. Keby som urobil toto, Boh mi dá odmenu. Keby som mu obetoval toto, dá mi ďalšiu odmenu. A keby som urobil ešte hento, tak čo? Dá mi Mesiac? Veď to je opak lásky. Podľa Biblie Boh vie presne, čo potrebujeme, ešte skôr, ako o to prosíme. Aký je vlastne správny vzťah, správna láska, správna viera?

♣ Opýtam sa inak, pomohla vám viera v čase, keď ste mali problémy?

Odpoviem úprimne. Áno aj nie. Určite nie tak, že som sa pomodlila a všetko sa spravilo. Neprišlo zázračné uzdravenie, zlepšenie nálady, nič. Ale áno, pomohla. Prvý raz som sa normálne pozrela na to, ako a komu vlastne verím. Napríklad som namiesto hľadania odpovedí v Biblii začala každý deň čítať večer pred spaním Slovo na dnes, čítanie z omše na konkrétny deň. To je fajn. Moje modlitby sú skôr takým mlčaním. Vzdala som sa toho, čo ja chcem, aj keď to chvíľu trvalo, vlastne pekných pár rokov.

Prijala som, že láska je nekúpiteľná, nedá sa zabaliť do šťastnej rodinky, ktorá sa dočkala zázraku. Prijala som to tak, že aj tie roky v manželstve boli dar, a teraz mám dar ísť ďalej.

♣ Riešili ste s niekým z cirkvi alebo kresťanského spoločenstva svoju rodinnú situáciu?

Ale áno. S dvomi kňazmi z katolíckej cirkvi. Bola som ich radou prekvapená. Čakala som ako človek z kresťanského spoločenstva, že mi poradia modliť sa za záchranu manželstva. Obaja to vzali racionálne s tým, že láska je v prvom rade slobodná a chce sa darovať. Nemôžete do toho  človeka nútiť, ani keď ste spolu dlhý čas. Naopak, dostala som radu, aby som sa modlila za slobodu rozhodnúť sa správne. To som urobila a viedlo to k rozhodnutiu ukončiť manželstvo.

♣ Nepoznačilo vašu vieru to, že sa vám rozpadlo manželstvo?

Uvedomujem si, že jeden z pozostatkov návštev všetkých tých spoločenstiev je volať na Boha a domáhať sa odpovede. Lenže tak asi viera nefunguje. Aspoň nie tá moja. Je pravda, že moja viera je vplyvom rôznych zážitkov z detstva skôr racionálna, a niekedy v nej nenachádzam takú útechu, ako by som potrebovala. Na druhej strane je to pre mňa v živote istý pilier a za to som napriek všetkému rodičom vďačná.

♣ Keď sa vrátime späť k Márii Bartalos, ako hodnotíte jej snahu? Môže to niekomu pomôcť?

Podľa mňa sa viera nedá vygoogliť, Nedá sa “uveriť” na Instagrame. Ľudia sa môžu na chvíľu nadchnúť, ale tí istí veriaci sú po pár rokoch unavení, sklamaní a cítia sa oklamaní, lebo nenašli takého Boha, akého hľadali. Takého, čo im vždy pomôže a odpovie, dá im všetko na zlatom tanieri.   A obávam sa, že práve takého Boha Mária Bartalos sľubuje.

TIP na článok: Čo môžu robiť deti v kostole »»»