ŽenaPríbeh ženy

Hladné deti

 Monika Znamenáčková   14.04.2020   0

Do Sečoviec sme sa prisťahovali ani neviem kedy. Je to iba zopár rokov, no neviem prečo, zdá sa mi to akosi dlhšie. Možno preto, že sa tu toho udialo toľko. Aj keď na prvý pohľad to ani tak nevyzerá...

Na začiatku Sečoviec sa rozvaľuje rómska osada. Inak ju nevolajú než Habeš. Vraj tam žije okolo dvoch tisícok Rómov. Koľko ľudí žije v samotnom mestečku, netuším. Rómovia prichádzajú do „centra“, postávajú pred poštou, či pred obchodmi a čakajú. Mnohých vidno v oranžových bundách zametať, či odhrabávať sneh. A mnohí sa iba tak túlajú s vreckami od mlieka v rukách a cítiť z nich toluén.

Keď sme pred pár týždňami vychádzali z „výtvarky“, pri bráne čupelo chlapča. Čupelo dlho a nehybne. Nechápala som, čo tam robí, až keď som podišla bližšie, zbadala som, že sa trasie od zimy. To brána ho aspoň trochu chránila pred zimou. Dieťa malo na sebe chabé oblečenie — dve tričká s dlhým rukávom, akési zodraté nohavice a premočené topánky. Bez bundy či čiapky v treskúcom mraze...

„Si hladný? Čo si dnes jedol? Ako sa voláš?“ pýtala som sa.

„Volám sa Marcelka. Jedna teta mi dala keksík,“ odpovedalo dieťa.

Poznala som ju. Bola jednou z detí, ktoré sa špinavé a usoplené túlali po meste a fetovali.

„Koľko máš rokov?“

„Sedem.“

Ako som sa neskôr presvedčila, sedem mala iba v ten deň. Na ďalší už deväť, či desať. Topánky mala deravé a ja som práve deň predtým triedila tie naše a mnoho ďalších, ktoré som priniesla takmer zadarmo z Michaloviec. Rátala som, že sa komusi zídu.

Keď som Marcelku ako-tak dala do poriadku a ponúkla ju chlebíkom a čajom, povedala som jej, že môže prísť hocikedy, keď bude hladná, či keď bude voľačo potrebovať.

Na druhý deň sa spolu s ňou zjavili ďalšie dve rómske deti.

„Teta, sme hladné. Prosíme si chlebík.“

A tak sme sa začali kamarátiť. Deti už zrána postávali pred domom a čakali na svoju výslužku. Marcelka priviedla brata. Bol vysoký ako ona, o rok starší, takisto prvák, ibaže sa zdal byť bystrejší. V blízkosti úst mal čerstvú ranu.

„Čo sa ti stalo?“ spýtala som sa.

„Spadol som,“ odpovedal, no pozeral pritom do zeme.

„Pozri sa, Marek, povedali sme si, že si budeme hovoriť pravdu. Tak čo sa stalo?“ nedala som sa odbiť.

„Uhryzol ma potkan...“

Za mojím chrbátom čosi zašramotilo. Bola to moja štvorročná dcérka, ktorá sa medzitým, čo som sa rozprávala s deťmi, obliekla a natiahla si moje šľapky. V rukách niesla cukríky pre deti...

Naše spoločné stretnutia sa stali každodennou rutinou. Pri bráničke sme sa denne rozprávali, kým okolo nás prechádzali začudovaní ľudia, niektorí sa usmievali, kým mnohí sa štítivo odťahovali.

Od detí som sa dozvedela nové veci: Marcelka s Marekom sú polosiroty, otec je vo väzení, matka mŕtva. Starajú sa o nich starší súrodenci. Chatrč, v ktorej bývajú, sa rozpadáva, nemajú jedlo.

Ďalšie dievčatko, Erika, je krásna okaňa so svetlejšou pleťou a nádherným úsmevom. „Nová“ vetrovka jej vydržala čistá asi dva dni. Bola nadšená z medvedíka, ktorého sme jej darovali, no už o pár dní držala namiesto neho v rukách toluén. Vymenila ho. I dvaja ďalší chlapci, ktorí sa občas ukážu, fetujú. Starší, sedemnásťročný, zabúda, či má vôbec nejakých súrodencov. Milo sa usmieva a vraj — chcel by so mnou chodiť. Či mám muža...

Jedného dňa, keď opäť deti došli, Marcelka bola zase bez vetrovky, pulóver, šál, čiapka, nohavice, ktoré som je dala, boli preč. Iba známe topánky mala obuté. V mrznúcom počasí opäť iba v tričkách a teplákoch.

„Marcelka, kde máš vetrovku?“

„Perie sa.“

Ale keď sa prala ešte zopár dní, nešlo mi to do hlavy a zopakovala som otázku. Namiesto nej odpovedal Marek:

„Brat ju spálil.“

Dreva nebolo, v chatrči bola zima, tak popálili, čo sa dalo. I bábiku, z ktorej sa tak tešila. Ľúto mi bolo a cítila som sa úplne bezradná.

A tu mi prvýkrát napadla otázka, ktorou som ako náhradná matka bola doteraz vždy pobúrená:

„Je toto správne? Nebolo by týmto deťom naozaj lepšie v domove?“

Keď som v ten deň vošla do svojho domu a našla tam svoje usmiate dieťa, ako bojuje s čižmičkami a vetrovkou, naplnil ma pocit vďaky, že toto dieťatko uniklo podobnému osudu. Že je mu teplo, je sýte, oblečené, že má vlastnú postieľku, hračky i mamu, ktorá ho miluje, rovnako ako jej dve sestričky.

Máme všetko, čo potrebujeme, a dokonca i viac. A predsa sa nám to mnohokrát zdá také bežné a fádne. Potrebujeme veci nové a lepšie, aby sme konečne boli šťastní. A preto ráno, keď sa prebudíme, otvoria sa nám nové možnosti a my za nimi pobežíme i na kraj sveta a možno si ani nevšimneme, že hneď za bránami našich domov budú pritom postávať chudobné a hladné „siroty“.

Monika Znamenáčková,
Sečovce

Článok bol publikovaný v časopise NEBYŤ SÁM (dvojmesačník o náhradnom rodičovstve)

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.0 z 5. Celkom 26 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Zaujíma vás niečo iné k téme Zákony a rodič?
Najčítanejšie
Recept týždňa
Hľadáte:
tehotenstvo
Amniotómia, alebo... v čepčeku sa narodil!
07.08.2020   3
Encyklopédia zdravotnej sestry hovorí, že je to prepichnutie amniónu (zárodočnej blany). Mamičkovsky tomu hovoríme pretrhnutie plodových obalov alebo pustenie vody počas pôrodu. Nemýľte si to prosím s iným zákrokom – amniocentézou.
Prvé pohyby bábätka v brušku
05.08.2020   6
Bábo v brušku a jeho prvé pohyby ženy opisujú ako hladkanie, mávnutie motýlích krídel, bublinky, jemné klopanie, pohyby čriev, trepotanie, škvŕkanie v bruchu, mrvenie...
Čo je hlienová zátka, kedy sa uvoľní a kedy ísť do pôrodnice?
03.08.2020   5
Odtok hlienovej zátky je jedným z prvých signálov, že čas pôrodu sa blíži a v zásade ešte netreba ísť do pôrodnice. Ak sa však objaví jasnočervená krv, (ako pri silnej menštruácii) je načase urýchlene sa presunúť do pôrodnice.
babetko
Cvičenie s riekankou pre 4 – 5-ročné deti
07.08.2020   0
Zdravotné cviky deťom poskytujú uvoľnenie všetkých svalov, ale aj posilňovanie a cestu k správnemu držaniu tela. Veľkým pomocníkom pri cvičení sú pesničky alebo riekanky. S deťmi vo veku 4 – 5 rokov si môžeme zacvičiť aj na tieto:
Nepáči sa ti jedlo? Budeš hladný!
06.08.2020   0
Babička šermuje lyžičkou popod nos vnúčika. Dieťatko vysýpa z mostíka kamienky a ona ho kŕmi jablkovou výživou cez pletivo, cez mriežkovanú zábranu preliezky, hrdá na svoju kŕmiacu taktiku.
Sunárek vyrástol. Rebrenduje na SUNAR
05.08.2020   0
Zmena sa dotkla len obalu a značky, zloženie a chuť produktov zostávajú rovnaké.
detské choroby
Protikvasinková diéta
03.08.2020   3
Ponúkame vám užitočné informácie o tom, čo jesť a čomu sa radšej vyhnúť, ak sa kvasinky stanú nepríjemnou súčasťou vášho života.
Cítia malé bábätká bolesť?
31.07.2020   0
Náš predpoklad je jasný, že deti bolesť cítia. Ako je to však u celkom malých bábätiek? U nich sa často predpokladá/predpokladalo, že bolesť nevnímajú tak, ako väčšie deti, resp. tak, ako dospelí. Ešte stále je novorodenecká bolesť často neliečená.
Alergia na slnko?
29.07.2020   0
Jednou z nepríjemných reakcií kože na slnečné žiarenie môže byť okrem spálenia pokožky aj slnečná alergia. Najviac ohrozenou skupinou sú deti, pretože ich koža nie je dostatočne odolná voči škodlivému žiareniu.
zvery
Prečo psy jedia trávu
03.08.2020   0
Väčšine psov tráva chutí. Podľa prieskumov je tráva rastlinkou, ktorú psy jedia najčastejšie. Ale prečo je to tak? Má nejaké neznáme vitamíny? Čo na nej psy vidia?
Cestovanie so psom
28.07.2020   2
Je prirodzené, že si myslíte, že sa váš psík necíti v klietke dobre. Neprenášajte ale tieto svoje pocity na vášho psa. Prepravka im nevadí a niektorí sa dokonca v nej cítia bezpečnejšie.
Povel "Ku mne" alebo tipy na privolanie psa
08.07.2020   2
„Ku mne“ je jeden z najdôležitejších povelov, ktoré potrebujete psa naučiť. Dá sa to u každého psa? Ako na to? Dokedy treba trénovať?