VychovávameVychovávame deti

Z extrému do extrému. Vychovávame dnes egomaniakov?

 Janka Nagyová   21.05.2019   0

Detstvo som prežila v 80-tych rokoch minulého storočia. Žili sme na sídlisku, naša rodina (mám staršiu sestru) sa neodlišovala od tých ostatných.  Deti mali na krku kľúčik od bytu a chodili zo školy domov samé.

Prežili sme detstvo bez rodičovských animácií

Otec chodil do práce, mama tiež, keď bola doma, varila, prala alebo upratovala. Riešila domácnosť. Nikdy sa s nami nehrala a mne by ani nikdy nenapadlo zavolať ju, nech sa so mnou ide hrať. Mali sme so sestrou svoje hračky, nie veľa, zato nekonečný svet fantázie.

Shutterstock

 

Rodičov nezaujímalo, či sa nudíme

V lete sme boli celé dni vonku, skákali, hrali gumu, behali sme okolo. Ale vedeli sme, kedy je čas obeda, večere, vedeli sme, kedy je čas ísť domov, do postele, vedeli to všetky deti.

Neplakali sme, nevrieskali, že sa nudíme. Nuda nebol problém mojich rodičov, ale moja. Oni tu neboli od toho, aby ma zabávali. Nemali žiadne výčitky svedomia, že by sa mi málo venovali.

Dôležité bolo, aby sme boli čisté, upravené, slušné. Vedeli sme sa, kedy máme byť ticho, jedli sme všetko, nikto sa nás nepýtal: „Máš chuť na...?“ Nikdy.

Moji rodičia vedeli, že život nie je len o zábave. A tak sme mali aj svoje povinnosti. Dodnes si pamätám na sobotu ráno, odmalička som musela pomáhať s upratovaním.

 

Vedeli sme, čo sa patrí

Keď k nám prišla návšteva, vedeli sme, že pri stole, kde sú dospelí, nemáme čo robiť. Pohľadom nás odprevadili do detskej izby a hotovo.

Keď mama ponúkla hosťom koláče, stačilo mi pozrieť sa na mamu, aby som vedela, že to pripravovala pre nich, že si mám dať pohov. A rovnako to platilo, keď sme šli na návštevu my. Vedela som, čo sa patrí, „že som sa neprišla na návštevu najesť.“ Že to nie je slušné, vyjedať ich.

Shutterstock

 

Mama bola autorita, v žiadnom prípade nie kamarátka

Moja mama sa mi nesnažila byť kamarátkou. Bola to autorita. A zdôrazňovalo sa, aby sme sa ani náhodou nepomýlili, že sa s ňou môžeme rozprávať ako s rovesníkmi, bez rešpektu.  

Vyplaziť jazyk alebo sprosto nadávať, stačil už len mamin pohľad... Ak si neposlúchol, dali ti po zadku. Bez vysvetľovania, bez dohovárania. Bol si drzý, facka. Nenapadlo ťa urobiť to ešte raz.

Neskôr, keď sa detstvo preklopilo do puberty, bola pre mňa mama oporným bodom, základňou, psychológom, poradcom, kritikom. Všetko, čo som potrebovala. Nič som pred ňou nemohla utajiť, odhalila každú moju emóciu.

Pravidlá a režim

Mala som presne určené pravidlá, dokedy môžem byť vonku. S kým môžem byť vonku. V živote by mi ani len nenapadlo prísť domov opitá.

Veľa pravidiel som vtedy neznášala. A viem, že moji rovesníci boli na tom rovnako. Dnešná generácia rodičov už chce byť iná, lebo takáto výchova sa začala považovať za príliš surovú. Tak chceme byť zrazu s deťmi veľkí kamaráti. Bezhranične tolerantní.

Čo sa s nami stalo?

Namiesto rozumnej zmeny, pozvoľného upúšťania od rigidnej výchovy, sme prešli z jedného extrému do druhého. Chceme to robiť inak, aj keď častokrát nevieme, ako na to.

Namiesto jasných hraníc, krátkeho a stručného „nie,“ vedieme filozofické rozpravy s dvojročnými deťmi, ktorí vedia počuť len „áno,“ inak sú nespokojní.

Deti sústavne zabávame, animujeme, nevedia sa hrať samé, len ťa ťahajú za rukáv a vyžadujú si pozornosť a ak im ju nedáš, potom vrieskajú a celá rodina sa okolo nich zhrčí, aby ich upokojila.

Shutterstock

 

Stredobod vesmíru

Deti sú v centre pozornosti, sedia za vrchstolom, ba čo viac, vyberajú si miesto, kde budú sedieť a my im vyhovieme, ako inak.

Nielenže počúvajú rozhovory dospelých, vonkoncom nie sú tichými svedkami, ale hlavnými účastníkmi: skáču do reči, preberajú slovo. A to aj vtedy, keď s nami nie sú, dokážu sa stať hlavnou témou rozhovorov.

Vždy o nich len v superlatívoch, môj malý je úžasný, robí toto, a moja malá je lepšia v tomto... Deti sa stali zmyslom života svojich rodičov, ich životnými projektami. Chválime sa deťmi, tým, čo dosiahli, pripisujeme si svoje zásluhy...

Ale byť pozorný k iným ľuďom, nebyť sebec, rozvíjať empatiu, súcitiť s niekým, mať o niekoho starosť, byť nápomocný... to sa niekde stratilo.

Prečítajte si aj: Epidémia mäkkých rodičov a benevolentnej výchovy

 

Ak im nedajbože chce niekto zle, dokážeme rozpútať peklo.

Rodičia sa hádajú s učiteľmi, vyhrážajú sa im, že ich nechajú vyhodiť, nadávajú pred deťmi na učiteľov, preto deti neváhajú učiteľom papuľovať, keď sa ocitnú v triede, sú v tom, že to je ich svätosväté právo. Až raz zmizne akákoľvek autorita.

Všetci majú na základných školách zázračne dobré známky. Samozrejme. Nebudete sa predsa hádať s nabrúseným rodičom, že šikanujete jeho nadpriemerne inteligentné decko, lebo ste si dovolili dať mu dvojku. Aj keď nevie ani písmená abecedy.

Shutterstock

 

Už mi je zle zo „šťastných“ detí

Keď sa rozprávam s čerstvými rodičmi, všetci dookola opakujú len jediné, že chcú, aby ich deti boli šťastné.... pre našich rodičov bolo oveľa dôležitejšie, aby sme my robili šťastných inými. Lebo v tom videli, nepriamo, naše vlastné šťastie.

Ale keď sa pozriete okolo seba, vidíte šťastné deti? Nie, len deti, stále s niečím nespokojné, večne túžiace po pozornosti. A pritom nestrpia autority, zákazy, rady, obmedzenia, čakajú, že im všetko padne z neba priamo do huby.

Nie sme tu na to, aby sme ich čakali v aute pred nočnými klubmi a vozili ich domov z diskotéky, aby sme im držali misku, aby mohli vracať, keď prídu domov opití. Aby sme im tolerovali nemožné veci.

Deti sú tu, aby sme ich vychovávali a nechali ich žiť, aby sme ich pripravili do života, nie aby sme im slúžili, zanedbávali samých seba a rástli namiesto nich. Ak budeme pokračovať v tomto extréme, dopadne to zle. Pre nás, pre nich, aj pre tú ďalšiu generáciu, čo príde po nich.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.2 z 5. Celkom 605 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
tehotenstvo
Plánujete bábätko? Normálna otázka či tabu téma?
18.06.2019   0
Pýtajú sa ma na to všetci. Už mi to aj vadí, lebo by som bábätko chcela. Aj keď záleží, kto sa pýta. Ak chce niekto rýpať, je to nepríjemné. Na druhej strane rodina a kamaráti sú normálne zvedaví. Otázky o bábätku môžu niekoho nakopnúť, že už je čas. Ak ho však mať nemôžete, nie je jednoduché.“
Pôrod s epidurálkou alebo bez nej?
13.06.2019   0
Niektoré mamičky sa mi sťažovali, že po pôrode s epidurálkou mali pocit, že ich psychicky utlmila a nič neprežívali. To sa mi nestalo. Naopak, keď mi dali syna, rozplakala som sa od šťastia, ani som ho nechcela pustiť. Nebolelo ma ani šitie. Čo sa týka postupného prichádzania tela do normálu, to po epidurálke môže a nemusí byť problém.
Nemocnica Snina
12.06.2019   0
Cieľom pôrodnice je realizovať individuálny prístup k rodičke pred, počas a po pôrode na základe jej požiadaviek čím chceme vytvoriť pocit bezpečia pre matku aj dieťa.
babetko
TOP odborníci na výchovu, ibaže bezdetní
19.06.2019   2
Profi pestúnka priznala, že jej bolo ľahko rozprávať druhým rodičom, ako sa majú správať, no teraz, keď to zažíva sama na sebe, je to celkom iná šálka kávy.
Princezné z rozprávok, ktoré naozaj žili
17.06.2019   0
Inšpiráciou sa stal životný príbeh skutočnej šľachtičnej Margarethy von Waldeck, ktorá sa narodila v roku 1533. Ako dieťa prišla o matku, ktorú čoskoro nahradila veľmi prísna macocha. Samozrejme, spoločné vzťahy nezafungovali, možno aj preto, čo vtedajšie dokumenty zaznamenávajú: Margaretha bola známa svojou krásou. Budúca Snehulienka vyrastala na dvore Filipa III., odkiaľ sa v roku 1945 presťahovala za svojím strýkom na zámok Valkenburg v Holandsku.
Majú rituály a tradície v rodine zmysel?
14.06.2019   0
Vytvárajú spomienky a pomáhajú deťom ukotviť sa v rodinnom kruhu. Máme sa na čo tešiť. Máme čas a priestor byť s rodinou a zabávať sa. Strašne pekná myšlienka! Manželia vysvetľovali, že pre deti sú rituály a tradície niečo, čo im dáva ukotvenie, rodinnú identitu a zázemie. Rituálom a tradíciou môže byť čokoľvek – od večernej rozprávky po štedrovečernú kapustnicu. Niečo, čo vás baví a robíte to pravidelne.
detské choroby
Nočné mory
16.06.2019   11
Rodičia si myslia, že za zlé sny detí sú zodpovedné nepríjemné denné zážitky, no nie je to úplne pravda. Nie je úplne jasné, kedy deti začínajú snívať, ale vieme, že už batoľatá môžu hovoriť o svojich príjemných či strašidelných snoch.
Liečba hnačky u dojčených a nedojčených detí
03.06.2019   0
Ako správne dopĺňať tekutiny a výživu dieťaťu s hnačkou. Rozvrh diéty. Ako uvariť pravý ryžový či mrkvový odvar.
Pri akých ochoreniach je účinná Vojtova metóda?
31.05.2019   0
Hoci je Vojtova metóda prevažne spájaná s deťmi, úspešne sa aplikuje u všetkých vekových kategórií, od novorodencov až po seniorov.
zvery
Kŕmenie psa surovou stravou - BARFovanie
18.06.2019   7
BARFovanie je kŕmenie surovým mäsom, kosťami a surovou zeleninou. No neznamená to, že každý deň hodím psovi kilo surového krvavého mäsa. Tak ako vlky, aj pes potrebuje byliny, korienky, či zeleninu, aby doplnil pre svoj organizmus potrebné látky.
Čo treba vedieť o potkanoch chovaných doma
23.05.2019   1
Chov potkanov zažíva v poslednej dobe boom. Potkany sú inteligentné, vycvičiteľné a vyžadujú relatívne jednoduchú starostlivosť. Potkanov môžeme naučiť všeličo. Napríklad preskakovať, otáčať sa dokola, postaviť sa a dokonca aj podať ruku na povel.
Ako správne osloviť, či volať ovcu
09.05.2019   0
No jednoduché to nie je. Samica ovce domácej sa nazýva bahnica. Samec je baran a ich mláďatko sa volá jahňa. Čo je potom baránok?