Rodičia sa čoraz menej venujú deťom a všetko dovolia, aby bol pokoj

Anna Veselá 0

Dnešné rodičovstvo nie je práve ľahké. Niekedy ide rodičov až roztrhnúť od množstva kopiacich sa povinností, nevedia, čo skôr. To, že sú pod tlakom, sa potom prenáša do vzťahu s deťmi, s ktorými trávia čoraz menej času.

Shutterstock

Čo s nami robia výčitky svedomia

Mnohí rodičia sa nedokážu naplno venovať deťom, pretože sú zaťažení všetkým iným, čo musia urobiť, čo treba vybaviť, je toho tak veľa! Je ťažké nahmatať deliacu čiaru od pracovného a rodinného života, povedať si: „Teraz mám voľno, teraz som tu len pre deti!“

Rodičia sú zaplavení výčitkami svedomia a neraz im dovolia uľaviť tak, že deťom kompenzujú čas pomocou matérie: stále viac im nakupujú veci, ktoré sa potom len kopia po byte – veľmi rýchlo ich omrzia, chcú ďalšie a ďalšie, ale z ničoho sa nedokážu tešiť na dlhší čas.

»»»»»» Prečítajte si aj: Tichá tragédia. Deťom chýba normálne detstvo.

Okrem toho im rodičia nevedia povedať nie, a ustupujú im v pravidlách, aby boli deti šťastné. Potom vidíme ten nie pekný výsledok, ktorý sa nepriznáva ľahko: že väčšina dnešných detí je rozmaznaná, nezodpovedná, lenivá…

Zaujíma ich len mobil a bezstarostné detstvo

Čoraz častejšie sme svedkami, že jediná starosť detí je, ako sa dostať k mobilu a počítaču, lebo jediné, čo ich zaujíma sú videohry. Keď ich chce rodič odtrhnúť od obrazovky, idú vyletieť z kože. Doslova plačú, keď majú ísť na výlet, berú to ako za trest, lebo na mobile je predsa lepšie!

Dnešné deti majú minimum zodpovedností a povinností. Veď sú ešte také malé a potrebujú sa hrať, hlavne nech majú bezstarostné detstvo!

Samozrejme, deti by mali byť slobodu, ale nezašlo to dnes trochu moc ďaleko? Keď im niekto povie, aby poupratovali hračky, ktoré rozniesli po celom byte, spustí sa výbuch nespokojnosti a odporu – prečo musím stále upratovať???

Sociálka klope na dvere

Predstavte si, aké to bolo, keď sme boli my deti. Vozil nás niekto do školy, keď sme mali osem, deväť rokov? Nie, pretože sme museli v tomto veku ísť vyzdvihnúť súrodenca do škôlky a ohriať si doma obed.

Rodičia pracovali, nemali sme žiadne elektronické opatrovateľky, ani youtube v telke, ktorý by nás vychovával. Museli sme sa o seba postarať, či sme chceli, alebo nie. Dnes by nám možno sociálka zaklopala na dvere…

»»»»»» Prečítajte si aj: Prečo sú deti znudené, nevedia čakať a nezvládajú frustráciu?

Všetko je dnes inak

Je fakt, že to bola iná doba. Poznali sme všetkých susedov v bytovke, poznali sme ľudí, ktorí žili na jednej ulici, vždy sa pri nás mohol niekto zastaviť, ubezpečiť sa, že je všetko v poriadku. Pomáhali sme si. Vždy tam bol skrátka niekto, kto na deti dohliadol, keď sa hrali vonku.

Dnes už ani nevieme, kto býva v byte vedľa nás. A akú máme istotu, keď dieťa zveríme niekomu cudziemu, že mu neublíži, že ho nezneužije? Len keď si predstavíme, čo všetko sa môže stať…

A tak sme naskočili do nových rolí – taxikárov, ktorí rozvážame deti kade tade na krúžky, aby sme im vyplnili čas. A pritom zabúdame, čo je dôležité. Kde sme v tom celom my, ako rodičia.

Trávim s deťmi kvalitný čas?

Deťom naozaj stačí, keď si na ne vyhradíme desať, pätnásť minúť denne – nemyslím tým zabávať deti rôznymi aktivitami, či sledovanie telky. Ale čítanie, rozprávanie príbehov, chodenie do parku a podobne. Naozaj si to vážia.

»»»»»» Vytočil vás tento poučujúci článok ? Skúste magnézium »»»

Okrem našej lásky potrebujú aj zodpovednosť: vyložiť riad z umývačky, vyložiť prádlo z práčky, poskladať si ponožky… to zvládnu aj naozaj malí škôlkari. Práve vďaka týmto povinnostiam posilňujeme ich sebavedomie, učíme si vážiť ich prácu iných ľudí.

Hovoríme im tým aj to, že i oni sú súčasťou našej rodiny, i oni prikladajú ruku k spoločnému dielu, že takto to chodí v rodine, kde sa máme všetci radi.

»»»»»» Prečítajte si aj: Zoznam úloh pre deti od najhoršej matky na svete.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (8 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Author image

Anna Veselá

Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)

články autora...

Pridaj komentár