Prečo by rodič nemal mať s dieťaťom kamarátsky vzťah?

Dnešní rodičia si uvedomujú dôležitosť rodičovskej lásky a snažia sa o citlivý, rešpektujúci a partnerský prístup k dieťaťu. Usilujú sa o vzťah, kde sú si rodič a dieťa rovnocenní. Niektorí by ho nazvali „priateľským.“

Vyzerá to všetko fajn. Najmä, ak si to porovnáme s výchovou v minulosti. Lež nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Shutterstock

Sú si rodičia a deti rovnocenní?

Poslušnosť na slovo, až slepá oddanosť dospelým, to bola v minulosti „tradičná“ výchova, ktorá sa neštítila používať telesné tresty, ponižovanie, nátlak, zastrašovanie. Zato na láskyplné prejavy bola skúpa, bol to taký studený odchov.

„Ideológia 60. rokov minulého storočia hlásala pravý opak. Rodičia a deti sú podľa nej rovnocenné. Čo znelo najprv dobre, ale spôsobilo to veľký zmätok,“ píše psychologička Prekopová v známej knihe Malý tyran a pokračuje:

„Rodičia a deti totiž nie sú na rovnakej úrovni a ani nemajú rovnaké práva. Práva má iba ten, kto prevezme tiež povinnosti a zodpovednosť. K tomu sú na prvom mieste povolaní rodičia, nie deti.“

Pokiaľ sa rodičia stavajú s deťmi do role partnerov a kamarátov, teda na rovnakú úroveň, stávajú sa podľa Prekopovej infantilnými, ba až detinskými. Deti nepotrebujú priateľstvo s rodičmi, potrebujú ich láskyplné vedenie.

Nie je priateľ ako priateľ

Deti nie sú iný „živočíšny druh“ ako dospelí, to je fakt. Ale mať dospelého priateľa a mať za priateľa dieťa, nie je to isté.

Rozdiel medzi priateľstvom s dospelou osobou a dieťaťom je ten, že v priateľskom vzťahu je každý zodpovedný za seba, zodpovednosť je podelená.

Ale dieťa nemôže byť zodpovedné za vzťah s dospelým. Zodpovedným je rodič. Čím menšie dieťa, tým väčšia zodpovednosť.

Najlepšia priateľka, žiadna matka

Rodinný terapeut a klinický psychológ Stephan Poulter vo svojej knihe The Mother Factor opísal 5 typov matiek, medzi inými aj „matku najlepšiu priateľku,“ takto:

„Rada sa správa k deťom ako k rovnocenným, chce mať s nimi vzťah ako s blízkymi priateľmi, no v skutočnosti sa zbavuje zodpovednosti pri výchove a určovaní hraníc. Pri takomto prístupe dieťa nemá matku. V detstve musí častokrát prevziať vedenie a zodpovednosť ako dospelá osoba.“

Pasca kamarátskeho vzťahu

Byť za každú cenu s dieťaťom kamarát môže tiež znamenať, že padnete do pasce a stávate sa otrokom svojho dieťaťa. Staráte sa len o to, aby bolo dieťa spokojné a stále šťastné.

Psychologička Pavla Koucká píše: „Silný rodič sa nesnaží byť so svojim dieťaťom kamarát. Nerobí mu problém vymedziť hranice. Dokáže zniesť nespokojnosť dieťaťa. Nezrúti sa z toho, keď sa na neho dieťa hnevá. Zostane mu oporou.“

Prečo by sa teda rodič nemal „kamarátiť“ s dieťaťom? Lebo deti nepotrebujú priateľstvo s rodičmi, potrebujú ich láskyplné vedenie.