Obrátila sa na mňa kamarátka s otázkou, kam má ísť s dieťaťom, keď im to odporučila pani učiteľka v škole a zrejme sa jedná o problém s učením.
Učiteľka sa pýtala, či malá chodí/la ku psychologičke, spomínala nejaké testy a pod., ktoré nemôže robiť každý psychológ, a že ich robia v rámci nejakého centra, ale číslo a ani žiadny kontakt nedala, že si máme zohnať a malú objednať. A že to máme vybaviť čím skôr, lebo že inak takéto centrum má od konca septembra plné objednávky už aj na január, tak že aby sme sa ponáhľali.
Kam teda treba ísť
Pokiaľ vám pani učiteľka oznámi, že pozoruje u vášho dieťaťa nejaký problém, bolo by vhodné aby ho špecifikovala. Niekedy sa to oznámenie udeje medzi dverami, pomedzi pobiehajúce deti – v tom prípade je dobré požiadať pani učiteľku o stretnutie, aby ste sa v pokoji mohli porozprávať, aby ste porozumeli problému.
Niektorí pedagógovia automaticky vyplnia krátky materiál, v ktorom popíšu svoje pozorovanie, pedagogickú diagnostiku – aby odporučený odborník vedel, kvôli čomu vás vlastne odporučili na konzultáciu.
Problémy s učením (podozrenie na dyslexiu, dysgrafiu, problémy s grafomotorikou na začiatku školskej dochádzky), ale aj v správaní (časté vyrušovanie, prejavy agresivity, šikanovanie) u detí na základných a stredných školách riešia Centrá pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie, ktoré sú v rámci Slovenskej republiky v každom okrese (bývalé pedagogicko psychologické poradne). V nich pracujú psychológovia, špeciálny pedagógovia, logopédi.
V škole, ktorú navštevuje vaše dieťa, by vám mali dať kontakt na takéto zariadenie, v ktorého územnej pôsobnosti sa škola nachádza. Centrá pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie sú štátne, služby v nich sú poskytované bezplatne a kontakty nájdete tu.
Štátne či súkromné
V princípe by bolo dobré obrátiť sa na takéto zariadenie v územnej pôsobnosti (ak chodí dieťa do školy napr. v Karlovej Vsi, tak CPPPaP funguje pre celý IV. bratislavský obvod), pretože pozná pomery na školách, podmienky a možnosti jednotlivých škôl. Nie je to však povinnosťou a ako rodičia sa môžete rozhodnúť vyhľadať odborníka aj z inej inštitúcie (napr. súkromnej).
Na druhej strane však školy zväčša akceptujú posudky, odporúčania a navrhované opatrenia len od inštitúcií, ktoré sú zaradené do siete ministerstva školstva – sem patria štátne i súkromné poradenské zariadenia, ktoré musia spĺňať isté kritériá (odborné, personálne) a následne sú aj ministerstvom kontrolované.
Od inštitúcie, ktorá v tejto sieti nie je, môže škola odporúčania neakceptovať. Tento fakt by bolo dobré si overiť vopred, aby ste sa vyhli napr. tomu, že za odborné vyšetrenie a posudok zaplatíte poplatok a nakoniec vám v škole povedia, že toto neakceptujú.
Zjednodušene povedané, pokiaľ sa rozhodnete vyhľadať psychológa ši špeciálneho pedagóga, ktorý pracuje v súkromnej praxi, bolo by dobré si overiť, či jeho pracovisko je zaradené do siete ministerstva školstva. Túto informáciu by mali mať zverejnenú jednak na pracovisku priamo, jednak na prípadnej webovej stránke.
Školskí psychológovia a ostatní odborní pracovníci
V poslednom čase sa na školách objavujú školskí psychológovia a špeciálny pedagógovia. Niektorí rodičia potom majú zmätok v tom, prečo majú vyhľadať nejakú poradenskú inštitúciu, keď na škole daný odborník pracuje.
Je fajn pokiaľ škola takéhoto človeka má. No je pravdou, že títo odborníci nemajú kompetencia na niektoré činnosti – napr. na kompletnú diagnostiku. V preklade – špeciálny pedagóg z CPPPaP urobí diagnostiku problému dieťaťa, navrhne opatrenia – postup nápravy.
Špeciálny pedagóg pracujúci na škole sa bude podieľať na intenzívnej práci s dieťaťom podľa odporučených postupov. Čo má pre dieťa nespornú výhodu, pretože na reedukačné aktivity v rámci CPPPaP by mohlo dochádzať pomerne zriedkavo – podľa aktuálnych možností daného zariadenia.
Čítajte nás aj naďalej, prinesieme vám informácie o tom, s akým typom problémov sa môžete obrátiť na jednotlivé pomáhajúce profesie – psychológov, špeciálnych pedagógov a iných.
foto:sxc.hu
(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
vyborny clanok pre rodicov!!!
tesim sa na pokracovanie
vyborny clanok pre rodicov!!!
tesim sa na pokracovanie
My sme toto uz absolvovali, ale papier je len „zalozeny“ v skole. Nemate prosim kontakt na nejakeho dobreho neurologa??? vdaka.
My sme toto uz absolvovali, ale papier je len „zalozeny“ v skole. Nemate prosim kontakt na nejakeho dobreho neurologa??? vdaka.
Moja dcéra chodí do MŠ, kde majú jedno dieťa, ktoré je dosť problémové a už sa naňho sťažovala aj samotná pani učiteľka, ktorá ho neuvláda, lebo on sa neviue prispôsobiť žiadnej činnosti, ktorú deti vykonávajú. Podľa ich odhadu bude asi autista, lebo má určité príznaky. Odporučili jeho matke, aby s ním šla za psychologičkou, no ona to odmietla, nemá o to záujem, lebo si nechce pripustiť, že jej dieťa je také, no a otec ten je kapitola sama o sebe. Tak si zavolali psychologičku do škôlky učiteľky. V MŠ bola v júni, dieťa vyšetrila, no do dnešného dňa nemajú žiaden posudok, lebo má veľa práce a nestíha. Učiteľka, ktorá má tohot chlapca v skupine nevrhla riaditeľke, že má kontakty v inom meste na psychológa, že ho pozve, tak jej bolo povedané, že oni majú svojho v okrese a len tá sem môže prísť. Chlapec je už niekedy agresívny, zo škôlky ho vyradiť nechcú, no a rodičov nemôžu donútiť, aby s ním šli za psychologičkou. Čo robiť v takom prípade? Koná vedenie škôlky v takomto prípade správne,alebo by mali vylúčiť toto dieťa zo škôlky?Do škôlky chodí ďalších 26 detí a ide tu aj o ich bezbečnosť.
Moja dcéra chodí do MŠ, kde majú jedno dieťa, ktoré je dosť problémové a už sa naňho sťažovala aj samotná pani učiteľka, ktorá ho neuvláda, lebo on sa neviue prispôsobiť žiadnej činnosti, ktorú deti vykonávajú. Podľa ich odhadu bude asi autista, lebo má určité príznaky. Odporučili jeho matke, aby s ním šla za psychologičkou, no ona to odmietla, nemá o to záujem, lebo si nechce pripustiť, že jej dieťa je také, no a otec ten je kapitola sama o sebe. Tak si zavolali psychologičku do škôlky učiteľky. V MŠ bola v júni, dieťa vyšetrila, no do dnešného dňa nemajú žiaden posudok, lebo má veľa práce a nestíha. Učiteľka, ktorá má tohot chlapca v skupine nevrhla riaditeľke, že má kontakty v inom meste na psychológa, že ho pozve, tak jej bolo povedané, že oni majú svojho v okrese a len tá sem môže prísť. Chlapec je už niekedy agresívny, zo škôlky ho vyradiť nechcú, no a rodičov nemôžu donútiť, aby s ním šli za psychologičkou. Čo robiť v takom prípade? Koná vedenie škôlky v takomto prípade správne,alebo by mali vylúčiť toto dieťa zo škôlky?Do škôlky chodí ďalších 26 detí a ide tu aj o ich bezbečnosť.
Miriam – je to veľmi ťažká situácia, ktorú popisujes.
Na jednej strane je pravdou, ze zakonny zastupca musi suhlasit s psychologickym (aj akymkolvek inym vysetrenim) – teda skolka by si nemala dovoli len tak niekoho zavolat, bez suhlasu rodica.
Na druhej strane rozumiem tomu, ze taketo dietatko moze narusat fungovanie v triede a mozno aj ohrozovat ostatne deti (moze a nemusi, a je velmi neprofesionalne vydavat nejake sudy o dietati, pokial naozaj nie je uzavrete vysetrenie alebo sledovanie dietata v skolskej situacii).
Co by ucitelka a vediet skolky podla man mohlo urobit je, ze poziadaju oboch rodicov o stretnutie, ktore ale bude v klude, nie medzi dverami (co sa naozaj dosta casto tak deje, a bohuzial, ked rodic dostane taku pecku „medzi oci“, ze vase dieta je take a onake, tak zvacsa automaticky ide do opozicie), a na ktorom im presne popisu, o ake situacie sa jedna, ako ich skusali riesit a v com konkretne vidia problem.
Tiez je dolezite zisti, ci aj doma dieta prejavuje podobne spravanie, proste s rodicov na to pytat.
Nie je to jednoduche, pokial aj oni tusia ze nieco nie je v poriadku – tak dalsi info zo skolky su pre nich takym kvapkanim oleja do ohna.
myslim vsak, ze pokial to dokazu pedagogovia vyargumentovat a poziadat ich o spolupracu v tom duchu, ze nie je ich cielom sa dietata zbavit, ale lepsie mu porozumiet a pomoct mu, mohli by to prijat.
Ak by nie, tak potom vidim „oficialnu“ cestu – cez prislusne CPPPaP, ktore si moze na zaklade oznamenia skoly rodica predvolat.
Miriam – je to veľmi ťažká situácia, ktorú popisujes.
Na jednej strane je pravdou, ze zakonny zastupca musi suhlasit s psychologickym (aj akymkolvek inym vysetrenim) – teda skolka by si nemala dovoli len tak niekoho zavolat, bez suhlasu rodica.
Na druhej strane rozumiem tomu, ze taketo dietatko moze narusat fungovanie v triede a mozno aj ohrozovat ostatne deti (moze a nemusi, a je velmi neprofesionalne vydavat nejake sudy o dietati, pokial naozaj nie je uzavrete vysetrenie alebo sledovanie dietata v skolskej situacii).
Co by ucitelka a vediet skolky podla man mohlo urobit je, ze poziadaju oboch rodicov o stretnutie, ktore ale bude v klude, nie medzi dverami (co sa naozaj dosta casto tak deje, a bohuzial, ked rodic dostane taku pecku „medzi oci“, ze vase dieta je take a onake, tak zvacsa automaticky ide do opozicie), a na ktorom im presne popisu, o ake situacie sa jedna, ako ich skusali riesit a v com konkretne vidia problem.
Tiez je dolezite zisti, ci aj doma dieta prejavuje podobne spravanie, proste s rodicov na to pytat.
Nie je to jednoduche, pokial aj oni tusia ze nieco nie je v poriadku – tak dalsi info zo skolky su pre nich takym kvapkanim oleja do ohna.
myslim vsak, ze pokial to dokazu pedagogovia vyargumentovat a poziadat ich o spolupracu v tom duchu, ze nie je ich cielom sa dietata zbavit, ale lepsie mu porozumiet a pomoct mu, mohli by to prijat.
Ak by nie, tak potom vidim „oficialnu“ cestu – cez prislusne CPPPaP, ktore si moze na zaklade oznamenia skoly rodica predvolat.
ano, to vsetko je pravda. Ale co dalej…. Tie CPPaP centra su naozaj strasne pomale, alebo strasne plne… no kazdopadne to trva dost dlho, nam pol roka a niektorym este dlhsie. No ale podme dalej. Ak uz toto absolvujete tak mate nejaky ten papier o dietati v ruke – hruba diagnoza este hrubsie naznaky spoluprace s dietatom, odovzdate to v skole a…? Skola je rada, ze sa vam to podarilo vybavit a ze mozu dostat na vase dieta prispevok. Toto je momentalne nasa situacia, sem sme sa dopracovali, ale co dalej? Ake su moznosti z hladiska zakona a co moze pre vas skola urobit? Mame dieta integrovane, to zn. ze ma papier od psychologa, spec.pedagoga, kde je popisane ako by sa malo k nemu pristupovat. Tento papier je zalozeny v skole u skolskej spec.pedagogicky- ktora ma takto „na starosti“ x dalsich deti v skole. Ma vypracovat plan spolu s triednym ucitelom. Ale povedzte mi, ako sa da pristupovat individualne k dietatu, ked ma este popri nej dalsie 2 deti integrovane a dalsich 22 „normalnych, alebo tak oznacenych“ deti. Za dalsie, ked triedny ucitel nema vystudovanu spec.pedagogiku a teda nepozna odborne pristupy k takymto „narocnym“ detom. A je len otazkou nahody a stastia, ci ma vobec vztah k „inym – narocnym“ detom a nejaku tu vnutornu intuiciu ako sa k nim spravat a viest ich v prospech vsetkych – jeho, dietata aj ostatnych deti. Citala som par odbornych clankov a aj ohlasy ucitelov, ze tieto deti ich samych vela naucili, ze kolko museli vynalozit usilia, nastudovania si materialov atd.. Tak mi teraz niekto povedzte, co ako rodic mam robit, ked vidim, ze moje dieta to v skole nezvlada a nestiha ist s nimi, ale ma pomaly z ucenia hrozu a pri ulohach place… lebo ja tiez nemam sil ju doucovat to, co ine deti stihaju na hodine – t.j. ze mame okrem ulohy aj ulohy na dokoncenie. Cize viac ako ostatni.
Otakzka je: plni potom integracia svoju ulohu, svoj zmysel, ked ju vsetci tak propaguju? Alebo ako rodic mam hladat nejaku inu skolu, sukromnu, specialnu,…aku?? Tu vidim velke medzery v nasom systeme vzdelavania. Dakujem za akekolvek rady.
ano, to vsetko je pravda. Ale co dalej…. Tie CPPaP centra su naozaj strasne pomale, alebo strasne plne… no kazdopadne to trva dost dlho, nam pol roka a niektorym este dlhsie. No ale podme dalej. Ak uz toto absolvujete tak mate nejaky ten papier o dietati v ruke – hruba diagnoza este hrubsie naznaky spoluprace s dietatom, odovzdate to v skole a…? Skola je rada, ze sa vam to podarilo vybavit a ze mozu dostat na vase dieta prispevok. Toto je momentalne nasa situacia, sem sme sa dopracovali, ale co dalej? Ake su moznosti z hladiska zakona a co moze pre vas skola urobit? Mame dieta integrovane, to zn. ze ma papier od psychologa, spec.pedagoga, kde je popisane ako by sa malo k nemu pristupovat. Tento papier je zalozeny v skole u skolskej spec.pedagogicky- ktora ma takto „na starosti“ x dalsich deti v skole. Ma vypracovat plan spolu s triednym ucitelom. Ale povedzte mi, ako sa da pristupovat individualne k dietatu, ked ma este popri nej dalsie 2 deti integrovane a dalsich 22 „normalnych, alebo tak oznacenych“ deti. Za dalsie, ked triedny ucitel nema vystudovanu spec.pedagogiku a teda nepozna odborne pristupy k takymto „narocnym“ detom. A je len otazkou nahody a stastia, ci ma vobec vztah k „inym – narocnym“ detom a nejaku tu vnutornu intuiciu ako sa k nim spravat a viest ich v prospech vsetkych – jeho, dietata aj ostatnych deti. Citala som par odbornych clankov a aj ohlasy ucitelov, ze tieto deti ich samych vela naucili, ze kolko museli vynalozit usilia, nastudovania si materialov atd.. Tak mi teraz niekto povedzte, co ako rodic mam robit, ked vidim, ze moje dieta to v skole nezvlada a nestiha ist s nimi, ale ma pomaly z ucenia hrozu a pri ulohach place… lebo ja tiez nemam sil ju doucovat to, co ine deti stihaju na hodine – t.j. ze mame okrem ulohy aj ulohy na dokoncenie. Cize viac ako ostatni.
Otakzka je: plni potom integracia svoju ulohu, svoj zmysel, ked ju vsetci tak propaguju? Alebo ako rodic mam hladat nejaku inu skolu, sukromnu, specialnu,…aku?? Tu vidim velke medzery v nasom systeme vzdelavania. Dakujem za akekolvek rady.
Áno, CPPPaP majú pomerne dlhé termíny čakania, a tiež je pravdou, že na niektorých školách je spolupráca ťažšia, ide to ide úplne skvele – niele, čo sa týka triednych učiteľov, ale aj špec. pedagógov pracujúcih na školách.
Nie som odborník na integráciu detí so špeciálnymi potrebami, ale pokiaľ si čo – to málo pamätám, tak by taký počet detí, ako uvádzaš, v triede byť nemal – navyše ak sú tam viacere deti integrované.
Viem, je to ťažké – nedá sa meniť školu zakaždým, keď sa objaví problém. Skôr hľadať cesty. A pokiaľ ich nehľadá aktívne škola, pokaiľ cítiš, že ten „integračný“ proces je formálny, budete tie cesty musieť hľadať vy, ako rodina.
Môžem len teoretizovať, ale možno niečo z toho sa dá urobiť:
hovoriť s triednou učiteľkou často, pýtať sa, ako postupujú na hodinách, reflektovať ťo, čo ty vnímaš sko problém – teda že tvoje dieťa nestíha, má stres – popísať to čo ty vidíš doma.
Integrované dieťa by nemalo byť hodnotené (aspoň myslím) podľa tých istých kritérií ako ostatné, ktoré problém nemajú.
Toto je dobré si ujasniť s pedagógmi, aby ste aj vy v rodine možno trocha zbytočne netlačili dieťa do niečoho, čo v podstate vedieť alebo dokázať nemusí …
KOnzultovať so školským špec. ped. Možno vám to príde, akože oni by vám mali dávať informácie – ale keď nejde hora k Mohamedovi, musí to ísť opačne.
Žiadať, aby s vaším dieťaťom pracoval – pýtať si výsledky a psotupy, aby vy ste doma nadväzovali na to, čo robia spoločne v škole.
Dieťa podporovať, ako to len ide. Veď vy viete, čo je dôležité – a to je pohoda a pokoj vášho dieťaťa. Nie to, aké budú známky v žiackej.
Viem, že je to ťažko – nepíšeš v ktorej triede je, niekedy sa deti už dosť skoro porovnávajú. Ale snažila by som sa vysvetľovať, že zá konkrétna známka nie je podstatná, že podstatné je, ako je ono s tým spokojné, ako ono samo pokročilo napr. v porovnaní s predošlým mesiacom.
Pokiaľ máš problém robiť tie úlohy s dieťťom sama, požiadať o pomoc niekoho v rodine, alebo možno aj zabezpečiť doučovanie – pričom sa dá poprosiť kamarát, spolužiak zo školy …
Držím veľmi palce,
ano, v skolstve (asi ako vsade) mame rezervy, ale to nic nemeni na tom, ze su to nae deti, a ze sa v prvom rade my musime postarat o to, aby im bolo dobre.
aj v tej skole.
dakujem za odpoved. Ano, momentalne badam, co sa da v tejto suvislosti robit, ako mozem pomoct ja a ako prostrednictvom niekoho ineho… dcera je druhacka, takze vypomoc spoluziakov asi nie, hladam niekoho na doucko, tiez patram po skolach, kde to naozaj funguje,… dostala som tip na jednu skolu, ale je sukromna, no co, ked nefunguje system, musime si priplatit…
Áno, CPPPaP majú pomerne dlhé termíny čakania, a tiež je pravdou, že na niektorých školách je spolupráca ťažšia, ide to ide úplne skvele – niele, čo sa týka triednych učiteľov, ale aj špec. pedagógov pracujúcih na školách.
Nie som odborník na integráciu detí so špeciálnymi potrebami, ale pokiaľ si čo – to málo pamätám, tak by taký počet detí, ako uvádzaš, v triede byť nemal – navyše ak sú tam viacere deti integrované.
Viem, je to ťažké – nedá sa meniť školu zakaždým, keď sa objaví problém. Skôr hľadať cesty. A pokiaľ ich nehľadá aktívne škola, pokaiľ cítiš, že ten „integračný“ proces je formálny, budete tie cesty musieť hľadať vy, ako rodina.
Môžem len teoretizovať, ale možno niečo z toho sa dá urobiť:
hovoriť s triednou učiteľkou často, pýtať sa, ako postupujú na hodinách, reflektovať ťo, čo ty vnímaš sko problém – teda že tvoje dieťa nestíha, má stres – popísať to čo ty vidíš doma.
Integrované dieťa by nemalo byť hodnotené (aspoň myslím) podľa tých istých kritérií ako ostatné, ktoré problém nemajú.
Toto je dobré si ujasniť s pedagógmi, aby ste aj vy v rodine možno trocha zbytočne netlačili dieťa do niečoho, čo v podstate vedieť alebo dokázať nemusí …
KOnzultovať so školským špec. ped. Možno vám to príde, akože oni by vám mali dávať informácie – ale keď nejde hora k Mohamedovi, musí to ísť opačne.
Žiadať, aby s vaším dieťaťom pracoval – pýtať si výsledky a psotupy, aby vy ste doma nadväzovali na to, čo robia spoločne v škole.
Dieťa podporovať, ako to len ide. Veď vy viete, čo je dôležité – a to je pohoda a pokoj vášho dieťaťa. Nie to, aké budú známky v žiackej.
Viem, že je to ťažko – nepíšeš v ktorej triede je, niekedy sa deti už dosť skoro porovnávajú. Ale snažila by som sa vysvetľovať, že zá konkrétna známka nie je podstatná, že podstatné je, ako je ono s tým spokojné, ako ono samo pokročilo napr. v porovnaní s predošlým mesiacom.
Pokiaľ máš problém robiť tie úlohy s dieťťom sama, požiadať o pomoc niekoho v rodine, alebo možno aj zabezpečiť doučovanie – pričom sa dá poprosiť kamarát, spolužiak zo školy …
Držím veľmi palce,
ano, v skolstve (asi ako vsade) mame rezervy, ale to nic nemeni na tom, ze su to nae deti, a ze sa v prvom rade my musime postarat o to, aby im bolo dobre.
aj v tej skole.
dakujem za odpoved. Ano, momentalne badam, co sa da v tejto suvislosti robit, ako mozem pomoct ja a ako prostrednictvom niekoho ineho… dcera je druhacka, takze vypomoc spoluziakov asi nie, hladam niekoho na doucko, tiez patram po skolach, kde to naozaj funguje,… dostala som tip na jednu skolu, ale je sukromna, no co, ked nefunguje system, musime si priplatit…