Prítomný otec je darom

Cez svoje knihy, vlastné životné skúsenosti a mnohé stretnutia hovorí o otcovských ranách, bolesti a traumách. Rany síce odkrýva, ale ich nejatrí, naopak, ponúka pomoc, ktorou je Boh, spoločenstvo iných mužov i podpora okolia. Lebo každá rana sa môže stať „svätou ranou“ a každá ničiaca bolesť tou, ktorá uzdravuje a buduje. Univerzitný kaplán doc. ThDr. Juraj Sedláček, PhD., DiS.

Je dnešná kríza otcovstva problém jednej či viacerých generácií?

Poviem príklad: Tvoj otec ťa možno nikdy nepochválil a nikdy neobjal. Jeho otec sa k tomu tvojmu správal ešte chladnejšie. Takto to pokračuje až… jeho pra-pra-predchodca išiel bojovať do druhej svetovej vojny a už sa nevrátil.
Švajčiarska psychologička Millerová napísala štúdiu o mužovi, s ktorým sa v detstve hrubo zaobchádzalo. Otec ho zbil za každý, aj ten najmenší priestupok – nezáležalo na tom, či bol skutočný alebo domnelý. Nikdy svojho syna nevolal menom, keď chcel, aby k nemu prišiel, zapískal na neho ako na psa. V chlapcovi kypela nenávisť, no nebol schopný dať hnevu voči otcovi voľný priebeh. Potláčal to v sebe a roznecoval nenávisť.

Neskôr sa dozvedel, že jeho starý otec, ktorého nikdy nepoznal, bol Žid. Jeho zdeformovaná myseľ ho doviedla k presvedčeniu, že práve židovská krv bola dôvodom správania sa jeho otca.

Kto bol ten chlapec?

Jeho meno bolo Adolf Hitler.
Budeme pátrať po detstve Hitlerovho otca? K tomu sa už nedostaneme. Problém našej krízy, našich sídlisk a povolaní siaha do otcovského požehnania alebo zneváženia – teda pasu, ktorý otec odovzdá svojim deťom.

Povedal by som to zjednodušene: Ak mám pred sebou nejakého väzňa alebo delikventa, treba pozerať na celý príbeh a predchádzajúce generácie a hneď ho neodsúdiť?

V morálnom zmysle určite áno. A platí to aj pri človeku, ktorý tuneluje, kradne, zneužíva moc, vyrába škandály. Zámer Boha s každým človekom bol na začiatku dobrý, do sveta sa nám však dostal hriech a nedostatok lásky. U niektorých môže byť hriech zakorenený ešte väčšmi ako u ostatných, vtedy ide až o patologickú vec.

Môžeš uviesť príklady?

Dnes napríklad vnímam u mladých mužov – a pomenoval to aj kňaz a psychiater Max Kašparů – veľmi rozšírený narcizmus. On dokonca odvážne tvrdí, že jediným liekom na to je krematórium.
Iný príklad: Istý magazín v Česku robil výskum, v rámci ktorého oslovil mnoho mladých mužov vo veku od dvadsať do tridsať rokov, kde sa mohli anonymne priznať, ktorého zo siedmich hlavných hriechov sa najčastejšie dopúšťajú.

Ako odpovedali?

Ja som tipoval – keďže my muži sme niekedy viac animálni, že to bude smilstvo alebo obžerstvo. Vyhrala to lenivosť. My muži sme pasívni a veci si zjednodušujeme.
S tým súvisí ďalšia zaujímavosť, ku ktorej som sa dostal. Vieš, v ktorom období otcovia najviac ubližujú druhým a majú prejavy tyranstva? Do svojej tridsiatky, pretože po tridsiatke začíname my muži chradnúť. (úsmev) Mnohí to poznáme: po tridsiatke už vydržíme menej, po štyridsiatke sa začne kaziť tlak, nastúpia problémy s chrbticou a kĺbmi, po päťdesiatke začínajú srdcové problémy, problémy s prostatou.
Je veľmi silné uvedomiť si, že otec ubližuje dieťaťu, keď je mladý a na vrchole fyzickej výkonnosti. V starobe – keď už veci môže ľutovať – nie je tým istým človekom. Je už v druhej polovici života a má iný pohľad na svet, iné hodnoty… Jeho mladícky archetyp bojovníka sa v druhej polovici života začína meniť na archetyp mudrca alebo kráľa.

Rozhovor je úryvok z novej knihy KŇAZ JURAJ SEDLÁČEK: PRÍTOMNÝ OTEC JE DAROM.
Univerzitný kaplán doc. ThDr. Juraj Sedláček, PhD., DiS. sa v knižnom rozhovore ponára do náročných tém dneška, mužstva a otcovstva. Kňaz, ktorý rozumie mužskej duši citlivo odkrýva otcovské zranenia a traumy. Objednajte za najvýhodnejšiu cenu TU