Cez svoje knihy, vlastné životné skúsenosti a mnohé stretnutia hovorí o otcovských ranách, bolesti a traumách. Rany síce odkrýva, ale ich nejatrí, naopak, ponúka pomoc, ktorou je Boh, spoločenstvo iných mužov i podpora okolia. Lebo každá rana sa môže stať „svätou ranou“ a každá ničiaca bolesť tou, ktorá uzdravuje a buduje. Univerzitný kaplán doc. ThDr. Juraj Sedláček, PhD., DiS.
Poviem príklad: Tvoj otec ťa možno nikdy nepochválil a nikdy neobjal. Jeho otec sa k tomu tvojmu správal ešte chladnejšie. Takto to pokračuje až... jeho pra-pra-predchodca išiel bojovať do druhej svetovej vojny a už sa nevrátil.
Švajčiarska psychologička Millerová napísala štúdiu o mužovi, s ktorým sa v detstve hrubo zaobchádzalo. Otec ho zbil za každý, aj ten najmenší priestupok – nezáležalo na tom, či bol skutočný alebo domnelý. Nikdy svojho syna nevolal menom, keď chcel, aby k nemu prišiel, zapískal na neho ako na psa. V chlapcovi kypela nenávisť, no nebol schopný dať hnevu voči otcovi voľný priebeh. Potláčal to v sebe a roznecoval nenávisť.
Neskôr sa dozvedel, že jeho starý otec, ktorého nikdy nepoznal, bol Žid. Jeho zdeformovaná myseľ ho doviedla k presvedčeniu, že práve židovská krv bola dôvodom správania sa jeho otca.
Jeho meno bolo Adolf Hitler.
Budeme pátrať po detstve Hitlerovho otca? K tomu sa už nedostaneme. Problém našej krízy, našich sídlisk a povolaní siaha do otcovského požehnania alebo zneváženia – teda pasu, ktorý otec odovzdá svojim deťom.
V morálnom zmysle určite áno. A platí to aj pri človeku, ktorý tuneluje, kradne, zneužíva moc, vyrába škandály. Zámer Boha s každým človekom bol na začiatku dobrý, do sveta sa nám však dostal hriech a nedostatok lásky. U niektorých môže byť hriech zakorenený ešte väčšmi ako u ostatných, vtedy ide až o patologickú vec.
Dnes napríklad vnímam u mladých mužov – a pomenoval to aj kňaz a psychiater Max Kašparů – veľmi rozšírený narcizmus. On dokonca odvážne tvrdí, že jediným liekom na to je krematórium.
Iný príklad: Istý magazín v Česku robil výskum, v rámci ktorého oslovil mnoho mladých mužov vo veku od dvadsať do tridsať rokov, kde sa mohli anonymne priznať, ktorého zo siedmich hlavných hriechov sa najčastejšie dopúšťajú.
Ja som tipoval – keďže my muži sme niekedy viac animálni, že to bude smilstvo alebo obžerstvo. Vyhrala to lenivosť. My muži sme pasívni a veci si zjednodušujeme.
S tým súvisí ďalšia zaujímavosť, ku ktorej som sa dostal. Vieš, v ktorom období otcovia najviac ubližujú druhým a majú prejavy tyranstva? Do svojej tridsiatky, pretože po tridsiatke začíname my muži chradnúť. (úsmev) Mnohí to poznáme: po tridsiatke už vydržíme menej, po štyridsiatke sa začne kaziť tlak, nastúpia problémy s chrbticou a kĺbmi, po päťdesiatke začínajú srdcové problémy, problémy s prostatou.
Je veľmi silné uvedomiť si, že otec ubližuje dieťaťu, keď je mladý a na vrchole fyzickej výkonnosti. V starobe – keď už veci môže ľutovať – nie je tým istým človekom. Je už v druhej polovici života a má iný pohľad na svet, iné hodnoty... Jeho mladícky archetyp bojovníka sa v druhej polovici života začína meniť na archetyp mudrca alebo kráľa.
Rozhovor je úryvok z novej knihy KŇAZ JURAJ SEDLÁČEK: PRÍTOMNÝ OTEC JE DAROM.
Univerzitný kaplán doc. ThDr. Juraj Sedláček, PhD., DiS. sa v knižnom rozhovore ponára do náročných tém dneška, mužstva a otcovstva. Kňaz, ktorý rozumie mužskej duši citlivo odkrýva otcovské zranenia a traumy. Objednajte za najvýhodnejšiu cenu TU