Hviezdoslavov Kubín poznajú malí aj veľkí. Každý z nás sa učil naspamäť úryvky zo slovenskej literatúry. Každý z nás stál pred plnou triedou a žmoliac si ruky recitoval naučené veršíky. Tí nadanejší šli ďalej. Svoj talent predviedli pred porotou na celoštátnom kole v Dolnom Kubíne, v rodnom kraji Pavla Országha. Poďme sa tam teda pozrieť.
Básnikove letororosty
Zo školy si ho pamätáme ako najväčšieho slovenského básnika. Jeho známa podobizeň v klobúku s elegantne uviazanou mašľou pod krkom vzbudzuje vážnosť. Rovnako ako jeho sonety, hymny či oduševnený pozdrav lesom a horám…
Lesy a hory však skutočne boli básnikovým svetom. Narodil sa v roku 1849 na Orave, vo Vyšnom Kubíne, do schudobnenej zemianskej rodiny Országhovcov. Pavol bol najmladším z piatich detí. Jeho matka bola stelesnená milota, láskavá, prívetivá, pobožná a pracovitá. Otec, hrdý zeman, ale bez pýchy, sa živil ako garbiar a roľník, ako hospodár bol rozumný a usilovný. Bolo teda prirodzené, že rodičia do robôt na poli a gazdovstve priúčali aj svoje deti. Pre Pavla to bola škola života a my tak môžeme lepšie pochopiť, že prácu si skutočne vážil a myslel to vážne, keď písal Ó, práci všetka česť, česť práci všetka! Je ona žitia obsahom i cieľom.
Kde ho hľadať vo Vyšnom Kubíne?
Ak ste teda zvedaví, kde sa básnik narodil, zájdite si do dediny pod Chočom, do Vyšného Kubína. Jeho rodný dom už síce nestojí, vyhorel ešte v roku 1916, ale na jeho mieste postavili pri príležitosti 25. výročia básnikovej smrti pamätník, ktorý ho má pripomínať. Ďalší pamätník je oproti nedávno obnovenému Kubínyiovskému kaštieľu. Z bronzu odliata postava priadky, sediacej ženy v jednoduchom kroji s kúdeľou na praslici, je poctou básnikovej matke, ktorej on sám venoval báseň: Ó, moja mati, zlatopriadka drahá, už v nebi spriadaj sebe vlákno blaha, a nado mnou ho roztoč dúhou pestrou…
V ďalšom, Arpádovskom kaštieli je expozícia venovaná Hviezdoslavovi, ako aj dejinám obce, ktorá patrí k najstarším na Orave. Pred návštevou sa však treba telefonicky ohlásiť. Pamiatkou je aj rímskokatolícky Kostol Sv. Trojice, jednoduchá biela stavba s nízkou vežičkou, ktorú začali budovať už v 15. storočí. Na cintoríne pri kostole je hrobka, kde sú pochovaní Hviezdoslavovi rodičia.
Susedné Leštiny
Do vyšnokubínskeho kostola však Országovci nechodili. Boli evanjelici a „ich“ kostol bol v susedných Leštinách. Kostol, ktorý tu bol postavený koncom 17. storočia, v období silnej protireformácie, má prívlastok artikulárny. Znamená to, že musel byť vybudovaný celý z dreva, jeho výstavba nesmela trvať viac ako rok, mal byť na odľahlom mieste, bez veže, len na nízkych základoch. Podmienkou pre vtedy stavané evanjelické chrámy bolo to, že v jednej župe mohli byť najviac dva. Leštinský kostol tak slúžil (a doteraz slúži) veriacim štyroch dedín – Leštinám, Osádke, Pokrývaču a Vyšnému Kubínu.
Ak sa sem vyberiete v nedeľu, môžete sa zúčastniť dopoludňajších bohoslužieb. Ak si návštevu naplánujete na iný deň, treba sa objednať aspoň deň vopred a k prehliadke dostanete aj výklad. Každopádne sa sem oplatí prísť a vyšliapať si dlhý rad schodov. Jednoduchý exteriér skrýva prekvapivo bohato zdobený interiér – maľované drevené steny a strop, rezbársky zdobený barokový oltár a kazateľnicu. V Leštinskom kostole bol Pavol Országh pokrstený a jeho rodina tu mala svoju lavicu. Tu sa ocitneme, aj keď si čítame jeho Hájnikovu ženu – Chodníček vedie ku kostolu, ten nad obcou na vŕšku stál, stred košatých líp, jejichž stín sa šíro-šíre rozstielal…
Hájovňa pod Babou horou
Hájnikovu ženu nám pripomína aj hájovňa pod Babou horou neďaleko Oravskej Polhory. Dá sa ísť do nej pozrieť, je v nej expozícia Oravského múzea. Predstavuje kraj, kde básnik nachádzal inšpiráciu k napísaniu Hájnikovej ženy a aj toto dielo samotné. Pitvor a izby hájovne sú zariadené starobylo, akoby tu bývali Hviezdoslavovi Čajkovci. Nejde však o originál, hájovňa, ktorú básnik rád navštevoval, vyhorela v roku 1912 a na jej základoch postavili tú dnešnú.
Z Országha Hviezdoslav
Už ako chlapec patril Pavol Országh k najlepším žiakom školy. Ako 13 ročný začal študovať v maďarskom Miškovci a hoci tam šiel ako neznalý maďarčiny, svojou usilovnosťou sa vypracoval na premianta. Neskôr prešiel na gymnázium do Kežmarku. Tu mal ako štvrták na vysvedčení samé jednotky, teda skoro samé – zo slovenčiny ukončil ročník s chválitebnou. Už ako študent písal básne, niektoré v nemčine, častejšie však v maďarčine. Profesori hovorili o ňom ako o novom Petőfim či Goethem.
No keď mladý Paľko doma na Orave prednášal svoje po maďarsky písané verše, jeho mať sa rozplakala, že mu nič nerozumie. A dobre tak. Básnik svoju matku a napokon aj rodnú reč tak miloval, že práve ňou dokázal premieňať slová na veľkolepú poéziu. Pseudonym Hviezdoslav si vybral sám. Vyjadroval ním svoj obdiv k nekonečnému vesmíru, k zlatému plápolu hviezd, čo lahodí ako hudby vrenie. Hviezdy a súhvezdia mu ukazoval ešte otec, keď spolu pri chystaní dreva počas jasných letných nocí pozorovali oblohu.
Z básnika advokát…
Po gymnaziálnych rokoch študoval Hviezdoslav v Prešove na právnickej akadémii. Po advokátskej praxi zložil v Pešti skúšky a mohol si tak otvoriť svoju vlastnú kanceláriu v Námestove. Tu napísal väčšinu svojich najznámejších diel. Za manželku si vzal dcéru dolnokubínskeho evanjelického farára Ilonu Novákovú. Kým ju však popýtal o ruku, štyrikrát sa vrátil od brány ich domu. Vraj mal obavy zo svojho budúceho svokra, váženého muža. S Ilonou vlastné deti nemali, ale po bratovej smrti si vzali do opatery jeho dcéru a syna.
… a naopak
Neskôr sa Országhovci z Námestova presťahovali do Dolného Kubína, advokátskej praxe sa tu Hviezdoslav vzdal a venoval sa už len písaniu a prekladom. V Dolnom Kubíne aj zomrel a k jeho hrob možno nájsť na dolnokubínskom historickom cintoríne blízko autobusovej stanice. V Dolnom Kubíne môžeme básnika „stretnúť“ aj pred Čaplovičovou knižnicou. Stojí tu na podstavci už vyše osemdesiat rokov a pozerá do diaľky. Za jeho chrbtom je literárne múzeum, ktoré je venované jeho tvorbe a životu.
TIP na článok: Orava – tipy na výlety »»»
(8 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
