Tá naša nátura dôverčivá alebo Slovač zúfalá?

Dostane sa nám  do uší ako ten či onen naletel na podvodnú ponuku práce, ako starčeka okradli falošní elektrikári, či  iné „dôveryhodné “ osôbky čo si akože „kľúče zabuchli“ (tá ich predstavivosť a herecký výkon je hodný Oscara) a potrebujú požičať hotovosť, ktorú určite vrátia. Veď viete, počujeme to skoro denne po devätnástej hodine. Vždy len pokrútime  hlavou nad naivitou ľudí a utvrdíme sa v tom, že veď „mnesatonemôžestať“. 

Ani neviete kde vás to postihne

Napríklad taká mamička na „materskej“. Natrafí na výhodnú ponuku práce z domu. Stačí si pozrieť ponuku na hocakom bezplatnom inzertnom portáli – je veru z čoho vyberať. Práca je to ľahká, nenáročná na čas. Napríklad: vraj stačí hodinku denne vkladať inzeráty na web. Povie si prečo nie. Dieťa zaspí, tak pri obednej kávičke ponahadzujem a zárobok mám istý. A sprostredkovateľ to s takým nadšením ospevuje, že v tom mamička žiaden podvod nevidí.

Odpovie na ponuku, tu ju síce zarazí informácia o registračnom poplatku, ale zúfalo treba nejaký ten financ, veď krpec zasa vyrástol z topánok a aj bunda je nejaká tesná – tak obetuje posledné eurka – veď sa to čoskoro vráti aj s úrokmi.

Dokonca má aj nejaký ten čas na rozmyslenie a keď to nepôjde, svätosväte  sľubujú vrátenie poplatku. Tak dôveryhodne  je to popísané – aj komunikácia na jednotku – skoro obratom. Za skúšku to stojí, no nie?

Lenže mamička príde na to, že to nie je to pravé orechové a tak požiada o vrátenie poplatku. Ešte naivne dôverčivo čaká, denne kontroluje účet a po eurkach ani stopy.  Aj tá komunikácia nejako zamrzla – ani obraz ani zvuk. Na maily sa už nikto neunúva odpovedať. Krpec nielenže nebude mať nové topánky a bundu, ale aj ten zvyšok z almužny zvanej „rodičovský“ čo mohol byť napríklad na ovocie, je tatam. 🙁 .  

Ej  veru v dnešnej dobe je ľahké zarobiť – doba je zlá, krízu tu premieľajú média denne, ceny stále rastú a zúfalých, dôverčivých ľudí je požehnane.

A ako to dopadne s mamičkou?

Oželie tých pár eur, dieťa dostane čo najlacnejšie topánky, ktoré sa pôjdu pár krát za sezónu zreklamovať. Povie si: nabudúce budem múdrejšia a ešte dobre že  takému  neserióznemu  „zamestnávateľovi“ nedohodím ďalšie „naivky“. Posťažuje sa pár známym, tí pokrútia hlavou, že akí hajzlíci – to sa za socíku stať nemohlo, mamičku poľutujú  a doma dodajú, že si ani nemysleli, že je taká naivka a že „imsatoverustaťnemôže„.

Alebo to mamička predsa len tak ľahko nevzdá a trošku si „preklepne“ – síce neskoro –  toho podnikavca čo ponúka prácu na doma.

Vraj zadávate ponuky na bezplatné inzertné stránky, že ponúka pôžičky. Pravdepodobne len preto aby ste boli vyťažené – on totižto vôbec nepotrebuje požičiavať – princíp je jednoduchý: zaplatíte registračný poplatok, polovica je jeho, polovica pre „hľadača“. Ak si to rozmyslíte, tak má samozrejme poplatok „podnikavec “celý a vy nič. Aj menej zdatný matematikár sa dopracuje ku krásnemu výsledku.

Ak aj predsa len požičiava peniaze a sprostredkúva úvery, nechcela by som byť klientom takého neseriózneho človeka, alebo v horšom prípade, dostať sa do platobnej neschopnosti.

Skúsi ho vyhľadať podľa mena v živnostenskom, či obchodnom registri. Ani ju už neprekvapí, že žiadna osoba s takým menom tam nie je. Pravdepodobne ani meno zo zmluvy nie je pravé.  Zaujímavý zárobok, určite sa s ním nechváli ani v daňovom priznaní.  Ej, ako ľahko sa na Slovensku podniká . Ale nielen na Slovensku. Krásna to éra netu.

Aby sme však nekrivdili tým, čo ponúkajú serióznu prácu, pretože sú aj spokojní ľudia, pozrime sa,

aké má mamička možnosti, čo najviac eliminovať riziko,

že naletí podvodníkovi? Najlepšie by bolo naozaj nič popredu neplatiť – ale ten „červíček nádeje“, že čo ak to predsa len vydá?

• Mne osobne sa stalo pred pár rokmi, že som pri takejto platbe vopred  – išlo o prácu v zahraničí pre firmu, na ktorej účet som mala poslať poplatok na vybavenie formalít – do kolónky meno príjemcu napísala názov firmy, ale keďže „podnikavec“ použil číslo účtu známeho, banke sa to nezdalo a platba ani neprebehla. Ja som vtedy o korunky neprišla, ale mnoho ľudí, ktorí to nespravili resp. platili šekom na pošte, áno. A viem, že podali trestné oznámenie, ale nič sa nevyriešilo. Čiže, ak chcete predsa len poslať niekomu poplatok cez internet, vpíšte aj meno príjemcu – málokedy totižto používajú reálne meno. Ak nebudú všetky údaje sedieť je možné že úhradu banka zadrží.
• Získať čo najviac informácií o budúcom „zamestnávateľovi“. On Vám síce pošle dlhokánsku zmluvu o sprostredkovaní spolupráce kde žiada všetky možné osobné údaje o Vás, ale o sám tam má len meno /ani nemusí byť pravé/ a číslo účtu /ťažko zistiť komu patrí, keďže ide o dôvernú informáciu ktorú banka neposkytne/. Môže sa zdať neuveriteľné že toto niekto podpíše, ale verte, že v tom ošiali si to málokto všimne, alebo sa nad tým čo len pozastaví. Už nedostatok poskytnutých údajov  môže svedčiť o tom, že „tu niečo smrdí“.
• Tiež som si vtedy preklepla budúceho zamestnávateľa – vyhľadala v obchodnom registri, dokonca mali aj svoju www stránku s fotkami, tel. číslami, referenciami – vyzeralo to dôveryhodne – nikoho by nenapadlo, že „podnikavec“ zneužil www stránku dotyčnej firmy, ktorá o ničom nevedela . Vystupoval pod menom majiteľa – cez net sa dá naozaj všetko.

Pripomenulo Vám to niečo, alebo niekoho? Podeľte sa o Vaše skúsenosti. Alebo poraďte, ako sa môže oklamaná mamička dostať späť k svojím peniazom.