Diana Fabianová – Mamina, ktorá musí vymýšľať

Diana Fabianová je dokumentaristka, ktorá sa svojím prvým dokumentom o ženskej menštruácii preslávila celosvetovo.

Okrem toho o nej môžeme povedať, že je aktivistka za naplnené vzťahy. Veď rozbehla sieť veľmi populárnych „žúrok“, kde sa ľudia bez partnera môžu navzájom zoznámiť. A ako toto všetko ide dokopy s materstvom? 

Diana hneď na úvod prezradí, že nikdy nebola rodinný typ, ktorý chce deti a muža, a ktorý vidí zmysel života len v založení života. Vždy bol jej život o tvorbe, a tak to aj malo zostať. Hoci kdesi v pozadí tušila, že deti mať bude, život k nim nesmerovala.

O význame materstva začala uvažovať, keď jej otec povedal, že ak chce robiť dobré dokumenty, musí sa stať matkou. Až potom uvidí svet v inej perspektíve, nastaví si priority.

Diana otehotnela v čase, keď na tri mesiace dostala štipendium v Berlíne. Veľmi sa tešila, mohla tam pokojne a v tvorivej berlínskej atmosfére dokončiť rozpracovaný dokument. Nuž, ale tehotenstvo ju zaskočilo. V dobrom tak, že sa na dieťatko tešila. Ale zároveň musela začať riešiť svoju bytovú otázku, pretože byt, v ktorom dovtedy s mužom bývali, nebol vhodný na založenie rozdiny. Takže Berlín musel ustúpiť. No nielen on.

… po otehotnení to padlo…

„Mala som ísť na turné s filmom do Argentíny,“ spomína Nemecko ako prvé, pretože do tejto krajiny chcela ísť dlhé roky. „Ale po otehotnení padla aj Argentína. Rovnako bolo zabezpečené turné po Austrálii a Novom Zélande. Mesiac a pol cestovania po týchto krajinách. Aj to padlo, pretože tam by som bola vo finálnom štádiu tehotenstva, a rodiť na Novom Zélande či v lietadle som netúžila zakúsiť. Boli tiež udalosti, na ktoré som nemohla ísť, lebo deti. Kamaráti uverejňovali posty z miest, na ktoré sme predtým chodievali spolu. Napríklad na Berlinale alebo v Cannes, kde všetci opäť zažívali semináre, workshopy a žúrky, ale už bezo mňa, zatiaľ čo ja som bola doma s plienkami a kašičkami.“

Dianin muž je tiež z umeleckej sféry, pracuje ako zvukár a kameraman.

Má svoju stálu prácu, no napriek tomu stíha byť s deťmi, keď sa Diana potrebuje sústrediť na prácu alebo potrebuje ísť na pracovné stretnutie. Od začiatku ich vzťahu sa prejavoval ako rodinný typ, ktorý sa na deti vyslovene tešil. Aj dnes, keď ide s deťmi na stanovačku alebo na chalupu, neberie to tak, že stráži deti, kým jeho žena robí, no tie chvíle si naozaj užíva. Aj vďaka tomu Diane nenapadlo, že by nedokázala zladiť prácu a materstvo. Veď mala pri sebe muža, na ktorého sa vedela spoľahnúť.

„Jasné, že som pri deťoch viac ako on, veď to aj mamina musí byť, deti ju potrebujú. No v mužovi mám veľkú pomoc. I vďaka nemu sa naďalej môžem venovať svojej práci. Aj to potrebujem, aj chcem. Neviem vyžiť z materskej. Samozrejme, že muž má tiež svoju prácu a plat, ale potrebovali sme, aby som robila aj ja. Takiež si neviem predstaviť nepracovať. Myslím si, že matka, ktorá je naplnená v rôznych sférach, je šťastná, a potom je šťastné aj dieťa.“

Keď mala Diana len jedno dieťa, ani veľmi nepostrehla, že by ju materstvo nejako zásadne obmedzovalo.

Bol to ten typ pokojného dieťatka, s ktorým sa dalo chodiť na festivaly. Pri ňom aj dokončila ďalší film, ktorý začala robiť, ešte keď bola tehotná.

„V podstate som pracovala stále, pre mňa práca nie je práca, mňa to naozaj veľmi baví. Ja som s ním už v brušku cestovala do rôznych krajín a nakrúcala, aj keď sa narodil. A on to veľmi dobre zvládal. Radikálne obmedzenie som necítila, len rytmus práce a života sa prirodzene, spomalil a prispôsobil bábu. Roky nevykonávať náročnejšiu mentálnu prácu, len kočíkovať…

Nie som ten typ. Obdivujem ženy, ktoré sa vedia naplno koncentrovať len na bábo a udržia si  pritom vnútornú pohodu. Nie je to však moja šálka kávy. Možno si i mnohé pomyslia, že som zlá matka. No podľa mňa je dobré, keď je dieťa prirodzenou súčasťou sveta rodičov. Keď sa všetko nekrúti len okolo neho. My ho všade začleňujeme, často som ho nosila so sebou. Samozrejme, nechodili sme na miesta, kde by mu bolo zle, do hlučných či zafajčených priestorov. Mal svoj pokoj a priestor, zároveň so mnou občas chodil na prednášky a podujatia… Pri druhom synovi to už bolo náročnejšie. Je iný, menej spoločenský. Rešpektovala som jeho potreby. A dve deti sú tiež viac ako jedno.“

Ozaj, a čo to znamená, keď dokumentaristka povie, že sa ide venovať práci?

„Píšem scenár, nahrávam veci, točím ľudí, situácie, inzerty, občas možno len audiorozhovory. Niekedy len raz za dva týždne idem nakrúcať na pár hodín, vtedy mi deti postráži mamina. Potom to postriháme u nás doma v strižni, keď deti spia. Pri jednom dieťatku som zvládala strihať aj vtedy, keď spalo na mne v šatke. Alebo robím rešerše, čítam. Keď sme niekam cestovali, vždy sme išli s manželom alebo sme zobrali maminu, aby sme sa pri deťoch prestriedali.“

Diana si s úsmevom spomenie, ako nedávno počúvala Vernera Herzoga, nemeckého scenáristu a filmového režiséra. Opisoval tam, ako sa pripravuje na nový scenár k filmu. Prvé tri dni ide do nejakej samoty v lesoch, tam si púšťa Wagnera a Beethovena, do toho si číta krásnu islandskú a ruskú poéziu:

„Odizoluje sa do toho najvyššieho literárneho a muzikálneho univerza, a keď je celý napumpovaný krásnom a poetičnom, píše celé noci a dni, stvorí svoj veľkolepý scenár. Toto je pre mňa najbližšie roky nereálne, takže mu v dobrom závidím. Ja píšem medzi jedenástou a polnocou, pomedzi to, ako dávam prať veci do pračky. A ešte popri tom odpisujem na pracovné maily.“

Nestratila svoju predmamičkovskú akčnosť

Napriek tomu, ako Diana opisuje tvorivú prácu počas materstva, nestratila nič zo svojej predmamičkovskej akčnosti. Napríklad, keď rozbehla žúrky pre nezadaných.

Bolo to takto: Ako človek, ktorý sa rád stretáva s ľuďmi, mala veľa kamarátok, ktoré nemali frajera, a ktoré boli podľa nej super baby. No a potom mala veľa kamošov, ktorí nemali frajerku a boli vraj super chlapi. Diana rozmýšľala, ako tieto dve skupiny spojiť, až jej napadlo, že urobí pre single kamarátov žúrku u nej doma. Dala na Facebok info o tomto zámere a…

Záujem bol taký, že si musela prenajať kaviareň, pretože všetci by sa do jej bytu nevošli. Udalosť dopadla skvele. Prišli stovky ľudí. Mnohí sa začali  dožadovať, kedy bude ďalšia a potom ďalšia akcia, pridávalo sa viac single ľudí, ktorí chceli stretnúť normálnych partnerov. Tak z toho postupne vznikli pravidelné akcie, na ktoré prichádzali spolu riavy ľudí.

„Už bolo osem akcií, no pre mňa tá ostatná bola posledná, v ktorej som sa naplno angažovala. Tento projekt z väčšej časti prenechávam kolegom. Chcem sa opäť viac venovať filmu.“

Celý príbeh Diany Fabianovej nájdete v motivačnej knihy pre ženy iMAMA.

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...