Psychológia a reč farieb

Nie je jednoduché a jednoznačné tvrdiť, že zelená upokojuje, červená vzrušuje a modrá uspáva. Pôsobenia farby sú založené na psychologicko-fyziologických reakciách zmyslových orgánov, na emotívnom obsahu farieb, na farebnom symbolizme a v neposlednom rade na pozitívnych či negatívnych skúsenostiach, ktoré človek s farbou má.

Farba a jej vnímanie sú súčasťou ľudskej vnútornej reči. Výpoveďou bez slov.

Farebná výpoveď bez slov

Farbami môžeme komunikovať – sprostredkovať okoliu prakticky všetky svoje pocity, vášne, túžby či skryté nádeje. Expresívnosť a symbolika farby ako takej sa však mení najmä s jej začlenením do kontextu a umiestnením vo farebnej kompozícii.

Veľakrát silnejšie než samotná symbolika farieb, ktorá je rôzna z pohľadu rôznych kultúr, sú psychologické asociácie. Pre Európanov bola modrá vždy symbolom viery, zatiaľ, čo pre Číňanov je napríklad symbolom nesmrteľnosti. Zelená ako symbol nádeje a priateľstva bola až do stredoveku považovaná za farbu lásky. Niektoré národy žltú farbu vnímajú ako tragickú, zhubnú farbu (staroba, žltačka), pripomínajúcu zánik. U starých Egypťanov symbolizovala popri láske a vernosti aj zradu a faloš.

Pokusmi sa dokázalo, že každý človek má k farbám iný vzťah. Podľa farebných preferencií vedia psychológovia presne popísať nielen osobnosť človeka, ale i jeho momentálny stav, odhaliť napätie pred skúškou či predštartový stres u športovcov.

Čo hovoria o farbách výskumy

Rozsiahle výskumy v preferencii farieb robil aj Antal Nemcsis z budapeštianskej technickej univerzity. Zistil, že uprednostňované farby sa menia s vekom, súvisia s pohlavím osôb, s príslušnosťou k sociálnej skupine a závisia aj od geografického prostredia, v ktorom skúmané osoby žijú.

Všeobecne je uznávaná teória, že obľuba farieb je do určitej miery podmienená i osobnosťou človeka. Pri klasických temperamentoch sa uvádza ako najobľúbenejšia farba žltá pre sangvinika, červená pre cholerika, modrá pre melancholika, zelená pre flegmatika. Extrovertní ľudia obľubujú sýtejšie odtiene modrej, zelenej, červenej. Introverti majú radšej pastelové farby.

Deti majú intenzívne farby oveľa radšej ako dospelí. Deti v predškolskom veku preferujú zvyčajne červenú. Mladší ľudia si vyberajú odvážnejšie, živšie farebné kombinácie a starší tlmené, nepestré farby. Ako si mozog v detstve zapamätá charakteristiku farieb od rodičov alebo učiteľov. Oko si zakóduje spomienky z detstva súvisiace s danou farbou a tie sa navždy zapisujú do psychiky človeka.

Výskumy ústavu pre psychológiu farieb priniesli tieto výsledky:

• 4 – 10-roční odmietajú čiernu, tmavohnedú, sivú;
• 11 – 12-roční olivovú, fialovú, pastelovozelenú;
• 13 – 16-roční fialovú;
• 16 – 19-roční purpurovú, ružovú.

U dospelých nastupuje však na prvé miesto zväčša modrá. Vedúce miesto u mužov (najmä vo veku od 18 do 29 rokov) má spektrálna modrá, ženy sa prikláňajú k nebeskej modrej. Medzi mužmi a ženami však neboli v oblasti preferencie farieb zistené významnejšie rozdiely. Istý náznak uprednostňovania studených tónov je však u mužov. Väčšina žien obľubuje teplé tóny.

Pri uprednostňovaní farieb dospelými všeobecne platí takéto poradie: modrá – zelená – červená – žltá – fialová, oranžová, hnedé tóny – pastelové farby – sivá – biela, čierna.

Hry s farbami

Dospelí sa veľakrát doslova zahrávajú a nechávajú ovplyvniť farbou. Myslia si, že ich tá či oná farba zmení. Najlepším príkladom je kúpa auta. Konzervatívne typy uprednostňujú striebornú metalízu, biele autá nakupujú tichší, utiahnutí a nerozhodní ľudia. Zelené a modré autá majú radi rodinne orientovaní ľudia. Dráždivou žltou a drahými farbami s perleťovým efektom sa chvália najčastejšie ctižiadostiví šoféri, ktorí sú radi na „očiach“.

Takzvané pastelové farby na kapote preferujú optimistickí ľudia. Ten, kto si kúpi červené auto, sa cíti atraktívnejší, istejší, „vžije sa“ do vlastností pripisovaných červenej farbe. Väčšinou si vsugeruje, že môže jazdiť rýchlejšie, nebezpečnejšie, neohľaduplnejšie. Takúto premenu psychiky dokazujú najmä štatistiky dopravných nehôd. Na prvom mieste v množstve dopravných nehôd sa už niekoľko rokov držia práve vodiči červených automobilov.

Americký historik umenia Faber Birren (1900 – 1988) vypracoval vo svojich 25 knihách podrobnú štúdiu o význame farieb pre zdravie, o ich povzbudzujúcom a nervy utišujúcom účinku. Určitá kombinácia farieb pôsobí ako signál na komunikáciu s ľuďmi. Žltočierne a zelené farby upozorňujú, oranžové a červené sú výstražné. Vyjadrujú svoj význam a vtlačia sa ľuďom do pamäti oveľa hlbšie ako text. F. Birren zistil, že sa oplatí odhaliť ľuďom zanedbané zdroje síl farieb. Správne použitie farby zvyšuje aj výkon o 10 až 50 %.

Farby a psychoterapia

Umenie farieb sa využíva aj v psychoterapii, kde možno neverbálne sprostredkovať myšlienky, pocity, vnemy, ktoré sú pre niektorých jedincov príliš zložité. Arteterapia používa vo svojom procese diagnostikovania výtvarné myslenie a prežívanie. Závislí na drogách preferujú prevažne studenú farebnosť. Používajú kombinácie modrej, zelenej, čiernej, hnedej. Ďalšou obľúbenou farebnou kombináciou, ktorú často používajú vo svojich kresbách, je biela s čiernou.

Biela je farbou, ktorá zahrňuje celé spektrum – svetlo, čistotu, narodenie, pohreb. Čierna býva znamením absolútna, neohraničenosti, priepasti, smrti živého. U neurotických jedincov prevláda aj tmavá farebnosť, studené farby alebo čierna. Aj u deprimovaných detí sa často vyskytuje striedanie pravidelných bielych a čiernych plôch.

(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...