21.09.2014verzia pre tlač


Panická porucha

Autor: Mgr. Anton Heretik, PhD.

Panická porucha je úzkostná porucha, ktorá sa prejavuje sa opakovanými náhlymi a často ťažko predvídateľnými záchvatmi úzkosti a strachu s výrazným telesným sprievodom a prežívaním strachu až hrôzy (pozri nižšie Ako sa prejavuje panický záchvat).

 

Následkom opakovaných panických záchvatom sa u človeka vyvíja silný strach z opakovaných záchvatov panickej úzkosti. Podľa výskumných odhadov sa celosvetovo opakované záchvaty panickej úzkosti a ďalšie symptómy panickej poruchy vyskytujú asi u 3% dospelých, s trojnásobnou pravdepodobnosťou výskytu u žien v porovnaní s mužmi. V prípade potreby sa panická porucha dá liečiť niektorými antidepresívami či ďalšími liekmi. Pomôcť môžu aj niektoré psychoterapeutické postupy.

Napriek tomu, že nejde o normálnu reakciu, jednotlivý panický záchvat neznamená, že máme panickú poruchu. Ak sa ale záchvaty nepredvídateľne opakujú, zhoršuje sa ich frekvencia či priebeh, a pridružujú sa ďalšie príznaky, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Ako sa prejavuje panický záchvat ?

Panická úzkosť je záchvat silnej úzkosti spojený s výraznými telesnými aj psychickými príznakmi. K telesným príznakom patrí:

  • búšenie srdca,

  • potenie,

  • tras končatín či celého tela,

  • pocit nedostatku vzduchu,

  • pocit dusenia sa,

  • pocit na zvracanie a ďalšie.

K psychickým príznakom panickej úzkosti patrí extrémny zážitok strachu až hrôzy, ktorého obsahom je dosť často pocit, že umriem alebo sa zbláznim.

Podľa výskumných odhadov sa ukazuje, že ojedinelý silný záchvat panickej úzkosti prežije niekedy v živote každý druhý dospelý človek. Takýto ojedinelý záchvat sa dosť často sa vyskytne v súvislosti s nejakou vypätou situáciou. Opakované panické záchvaty často nemajú nejaký vonkajší spúšťať a patria k základným príznakom panickej poruchy.

Čo s panickou úzkosťou?

Odpoveď si rozdelíme na dve časti: ako reagovať, keď sa nám či niekomu blízkemu rozbieha záchvat panickej úzkosti a čo robiť, ak sa panické záchvaty opakujú.

Akútny stav panickej úzkosti...

Ak sa u vás už rozbehol záchvat panickej úzkosti, je v prvom rade dôležité si uvedomiť, že to je záchvat panickej úzkosti ktorý – nech je akokoľvek nepríjemný, prejde. Riadeným spomaľovaním dýchania – krátky pomalý nádych a dlhší pomalý výdych sa dajú príznaky panickej úzkosti potlačiť. Príznaky panickej úzkosti môže potlačiť aj dýchanie do vrecúška. Systematické pomalé nadychovanie a vydychovanie do vrecúška pomôže , aby ste sa vplyvom zrýchleného dýchania neprekysličili, čo vedie k zhoršeniu príznakov a tiež nám umožní sústrediť sa na niečo, čo odvádza pozornosť od nepríjemných symptómov. Ak potrebujete, požiadajte nejakého blízkeho o pomoc a stručne mu vysvetlite o čo ide. Záchvat panickej úzkosti je dôležité odlíšiť od astmatického záchvatu či silnej alergickej reakcie, ktoré sa príznakmi môžu podobať. Ak však netrpíme astmou, nemáme známu silnú alergiu, nič sme práve nezjedli ani nás nič nepoštípalo – je pravdepodobný panický záchvat, najmä ak je spojené s prežívanou hrôzou či pocitom, že sa zbláznime.

Ak sa mi panická úzkosť opakuje...

Ak sa vám záchvaty panickej úzkosti opakujú a prípadne aj zhoršujú, môže ísť o príznaky panickej poruchy. V takomto prípade je určite vhodnejšie vyhľadať vášho praktického lekára, alebo špecialistu – psychiatra. Panická porucha sa dá liečiť niektorými antidepresívami, či ďalšími liekmi, pomôcť môžu aj niektoré psychoterapeutické postupy. Dá sa tým predísť ďalšiemu zbytočnému trápeniu, opakovaniu panických záchvatov ale aj zhoršovaniu úzkosti celkovo.

Článok vznikol v spoluppráci s Katedrou psychológie FiF UK, v rámci programu: www.psychologiavkocke.sk

 

 

Súvisiace články

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.2 z 5. Celkom 95 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia

Komentáre

Lucia Bogdanova napísané 23.11.2014 09:33 answer email

ahojte tiez mam presne taky isty problem uz rok mam 20 rokov uz nerobim veci ktore som robila pred tym ktore ma bavili bola som ina ako nahle prisli tieto problemy zmenilo mi to zivot k horsiemu chcela by som byt ako pred tym prosim o radu vopred DAKUJEM !

Runatan napísané 13.09.2014 20:32 answer email

Váš komentármal som prejav panickej poruchy, (klasika EKG, štítna OK), tlak išiel až na 160 / 90 a pocit na infarkt teda urgent. Potom na Frontíne pár mesiacov, robil dobre, neskor učinkoval menej, je strašne návykový, preto som prešiel na Spitomin a pomaly som znizoval dávky, samozrejme musel som si pomoct sám v tvrdom boji znizovania, moj problem bol hlavne pulz nad 74 uz mi bolo nepríjemne a citil som sa nesvoj a nervozny, prisli aj uzkosti a hnačky, preto som sa sústredil najma na zniženie pulzu (Spitomin, Nebitrix) a po znizovaní Frontinu aj na odstranenie abstin priznakov ako nervozita, nepokoj, zvýšený tep a pocit miernej závrate. Pridal som Mg, v malom C vit, B komplex, triptofan, lebo antidepr som nemal ziadne, jedny Elisea, ale z tých mi bolo zle, potenie, tras, zimnice, kupil som si aj gingo, ktore rozširuje cievy a este pre energiu a tak potrebnu vitalitu beriem tribulus, uvidím čo z toho bude. Frontin beriem od polky juna - 3 x 0,5, teraz som to znizil za 10 dní na 2 x 0,25 hlavne pred spaním. Chcel by som ostat len na spitomíne, uvidím ako bude s tým pulzom. Či sa to nebude prilis vracat. V minulosti som mal nervozitu cestovat v buse plnom ludi, ist po námestí, ale nemal som pocity na odpadnutie, prave naopak bol som nervozny az do tikov v šiji, ale inak mi bolo fajne. Akonáhle som bol sám bolo mi fajn. V juni mi uplne bez dovodne doma bolo zle a odvtedy som na Frontine. A mám blby pocit ist niekde sam.

Matej napísané 03.08.2014 14:01 answer email

Zdravim Vas, pred 2mesiacmi som zacal pocitovat neprijemne trpnutie v rukach ktore prechadzalo az do záhlavia, busilo mi srdce a tacila sa mi hlava. Nasledovala seria vysetreni cez EKG CT mozgu VNG...nic sa nezistilo zdravi ako ryba...tocenie hlavy a uzkost pretrvavali aj nadalej. Potom mi obvodny lekar predpisal Lexaurin 1,5mg 3x denne. po dvoch dnoch uzivania som sa citil super. Bol som zozaciatko trosku ospaly ale preslo to. Lexaurin som uzival cca 3-4 tyzdne ked ma obvodna poslala za psychyiatrom nech navrhne liecbu ktora mi pomoze ten Lexaurin vysadit nakolko je navykovy.

Psychiater mi predpisal 3x denne ATARAX a 1/3 TRITTICO o 19:00 vecer.

Je to 5 den co neuzivam Lexaurin a 3 den co uzivam nove lieky. Uzkostne stavy su spat a uz druhy den sa mi nonstop toci v hlave a mierne sa mi chveju obe paže.

Co mam robit...myslite ze nove lieky este nezabrali? alebo ich moje telo neprijalo? Mam hnačky a chut na vracanie. Ked uzijem trittico velmi sa potim a je mi zle.

Atarax mi vobec nezabera na uzkost

nikol napísané 19.07.2014 15:12 answer email

Váš komentár smile ahojte, chcem,sa svami podeliť o môj zazitok alebo skôr povedané skúsenosť z panickou poruchou! Prvé priznaky sa začali objavovať asi pred rokom keď som chodila za priateľom z autobusom tam som začala pociťovať tieto priznaky! Zo začiatku som o tejto chorobe nevedela tak som si myslela ze proste ze to všetko je len to,ze proste nezvladam dlhšiu cestu z autobusom a je mi zle. VZDY KED som vystupila tak spravila som par krokov a preslo to..po neakom xase sa to začali objavovať častejšie a to nie len v autobuse ale aj v nákupných centrach alebo keď som bola niekde v meste s kamarátkami.zacalo som si citat vseliake prispevky a dozvedela som sa o tejto chorobe. Čím viac som o nej citala tým viac som,mala častejšie tieto zachvaty či ako to nazvať! Niekedy to preslo až do takých extremiv ze som budila mamu nech zavolá pohotovost. Raz prišli aj a pychli magnezium a bolo dobre. Prislo na mňa potom veľmi zle obdobie keď som s priateľom sa viac hádala ako bola..2-3 krát som bola na pohotovosti kde mi povedal že hlava sa mi mota z chrbtice. Tak mi predpisali Voltaren ..a Frontin na ukludnenie..ked som prišla domov citala som si na co sa používa Frontin..presne na tuto panicku chorobu.! Tak v duchu som si povedala preboha toto nie nemozem,brat antidepresiva !Urcite existuje spôsob ak inak na to ako liekmi! Prvé co bolo ze som si kúpila Medovku Lekársku, každý deň som to pila pred spanim,niekedy aj cez deň..prve tytdne som,nepocitovala žiadne zmeny tak som si nasadila aj magnezium šumivé a horcik! Tuto liecbu som podstupila 3mesiace..po 3mesiacoch trapenia deň co deň boj z týmito zachvatmi odišiel! A dnes je to už skoro rok co žiaden záchvat neprisiel! Som vemlmi vďačná sama seebe ze takto som to zvladla! Jedna rada !! Nepouzivajte zbytočne antidepresiva! Sa sa to aj prírodnou formou som sama príklad! A hlavne je pozitivne mysleniea vydrž! Caute!

nikol napísané 19.07.2014 15:12 answer email

Váš komentár smile ahojte, chcem,sa svami podeliť o môj zazitok alebo skôr povedané skúsenosť z panickou poruchou! Prvé priznaky sa začali objavovať asi pred rokom keď som chodila za priateľom z autobusom tam som začala pociťovať tieto priznaky! Zo začiatku som o tejto chorobe nevedela tak som si myslela ze proste ze to všetko je len to,ze proste nezvladam dlhšiu cestu z autobusom a je mi zle. VZDY KED som vystupila tak spravila som par krokov a preslo to..po neakom xase sa to začali objavovať častejšie a to nie len v autobuse ale aj v nákupných centrach alebo keď som bola niekde v meste s kamarátkami.zacalo som si citat vseliake prispevky a dozvedela som sa o tejto chorobe. Čím viac som o nej citala tým viac som,mala častejšie tieto zachvaty či ako to nazvať! Niekedy to preslo až do takých extremiv ze som budila mamu nech zavolá pohotovost. Raz prišli aj a pychli magnezium a bolo dobre. Prislo na mňa potom veľmi zle obdobie keď som s priateľom sa viac hádala ako bola..2-3 krát som bola na pohotovosti kde mi povedal že hlava sa mi mota z chrbtice. Tak mi predpisali Voltaren ..a Frontin na ukludnenie..ked som prišla domov citala som si na co sa používa Frontin..presne na tuto panicku chorobu.! Tak v duchu som si povedala preboha toto nie nemozem,brat antidepresiva !Urcite existuje spôsob ak inak na to ako liekmi! Prvé co bolo ze som si kúpila Medovku Lekársku, každý deň som to pila pred spanim,niekedy aj cez deň..prve tytdne som,nepocitovala žiadne zmeny tak som si nasadila aj magnezium šumivé a horcik! Tuto liecbu som podstupila 3mesiace..po 3mesiacoch trapenia deň co deň boj z týmito zachvatmi odišiel! A dnes je to už skoro rok co žiaden záchvat neprisiel! Som vemlmi vďačná sama seebe ze takto som to zvladla! Jedna rada !! Nepouzivajte zbytočne antidepresiva! Sa sa to aj prírodnou formou som sama príklad! A hlavne je pozitivne mysleniea vydrž! Caute!

hedviga napísané 14.06.2014 19:58 answer email

Tak moja PP sa prejavila , ked mi po 10r. museli meniť lieky na tlak, ked sa mi pravidelne večer zvysoval na 165/98 a pulz- 120, rozhodli sa mi zmeniť lieky že treba zmenu a nebude vyskakovať...ked začali s liečbou po jednych liekoch som sa začala dusiť, nevedela som prehltať akokeby sami jazyk prilepil o podnebie , vyschlo mi v ustach a nevedela som sa ani nadychnuť ani vydychnuť, dobehla som na pohotovosť pichli mi magnez, pri vyššom tlaku tensiomin pod jazyk a šup domov, po dvoch dnoch znovu to iste a zase na pohot. vtedy mi dali magnezium v infuzii a diazepan, lebo tlak bol 145/90 a pomaly klesal a to som bola po svojich liekoch asi 3h. , odporučili vynechať jeden liek...tak som jeden s nich vynechala a brala rano a večer ten isty ale znova dusenie, zle prehltanie, triaška a bala som sa zaspať, no do rana mi opuchlo oko a tak lekarka vynechala celkovo lieky a nasadila znovu ine , ale poslala ma aj ku psychl, a na plucne...no psychol. mi hned nasadila rivotril večer polovičku že som si tym strachom jak mi skakal tlak privolala PP, ale pokial ma to neukludni a tlak bude skakať a zle prehltavanie bude tak to sposobuju lieky betablok. a musi to inter. riešiť ale ked mi budu meniť lieky nech beriem nadalej rivotril pre istotu, na plucnom som bola všetko ok nic nevidi na snimku ani nepočuje piskot alebo sťažene dychanie tak tiež odporucila kardiol. vyšetr., takže ked bude znova zmena liekov, a bude tlak vyskakovať atriaška......až sa bojím , pred 10rokmi som mala taketo stavy zleho prehltania a lapenie po dychu ked mi zomrel ocko v naručí a od vtedy sa liečim aj na tlak, je mi 43r. mám dve deti s toho dospelu dceru vydatu a syna 13r, ale aspon manžela velmi chapaveho a uvedomujem si že ked dostanem ten zachat a neviem dychať a ni prehlatť hned sa obliekya utekame na pohot. je to strašne a dufam že lieky zaberu čím skor aspon na psychyku , možno nebude aspon ten tlak tak podskakovať......držím vám všetkym palce čo sa zapajate do tejto diskusie, lebo aspon si nejako pomahame...... Rolleyes

Silvia napísané 01.07.2014 17:56 answer email

Rivotril pre istotu? Eek Každý doktor sa pre istotu poistí ďalším liekom, pozor na jeho návykovosť! Radšej zájdi za psychológom, ktorý bude ochotný urobiť s Tebou pár expozícií, nácvik zvládania panického ataku, prípadne iné. Hlavne si opakuj, To zvládnem, to zvládnem! Držím palce! Liečbou prvej voľby je tzv. KBT terapia, tak hľadaj takýchto terapeutov na google. Držím palce!

Jana napísané 04.06.2014 07:07 answer email

Kombináciu expozičnej terapie a HRV biofeedbacku som podstúpila aj ja, keďže u mňa už len snaha dostať to z hlavy von nefungovala. Množstvo návštev doktorov a možných diagnóz mi krúžilo v hlave. Čo sa mi naozaj páčilo bolo, že psychológ bol ochotný ísť so mnou aj do obchodu a na tie miesta, na ktorých som sa bála. Výrazne to urýchlilo môj pokrok. Nestačilo teda len niečo si hovoriť, ale systematicky a postupne pokračovať. KBT terapia v kombinácii s nácvikom relaxácie a skúseným psychológom urobila svoje. Dnes som už za vodou. Sčasu načas cítim búšenie srdca, ale podľa toho viem, že žijem.

Jaroslava napísané 03.06.2014 19:29 answer email
Tereza napísané 23.05.2014 20:28 answer email

Ahojte. Podobné stavy aké tu opisujete som taktiež zažívala. Začalo mi to vo vlaku (pravdepodobne som bola aj prepracovaná vyčerpaná, dehydrovaná) bolo veľmi teplo, ako keby sa mi mierne točila hlava, najhoršie je keď sa človek začne moc pozorovať, už som potom začala vnímať, že sa mi aj zle dýcha, že mi srdce bije rýchlejšie...a nasledovali ďalšie stavy, preboha som vo vlaku, čo keď odpadnem, čo bude somnou, nefungoval mi ani telefón, predomnou 4hodinová cesta...no strašné. Ľudská psychika robí tak strašne veľa. Neskôr sa mi stavy opakovali. Chodila som po lekároch no a že zdravá ako rybička. Potom sme sa o tom rozprávali v škole, spolužiačka to mala tiež. Porozprávala mi o tom, a ja so vtedy zistila, že toto je ono!!! Keď som to zistila, že to je čisto psychické a naozaj mi nič nie je, a takéto stavy si dokážem ovplyvniť sama....neopakuje sa to. Občas sa vyskytne nejaký náznak, ale okamžite to treba z hlavy vyhnať, veľmi si dokážete pomôcť sami. Hneď som zavolala mamine, prebrali sme všeličo možné, skúsiť sa nejako zamestnať nemyslieť na to!! Najhoršie je, že som mala aj strach chodiť niekam, že čo ak niečo, čo ak odpadnem...Jednoducho to treba stopnúť, v hlávke!! neberte žiadne lieky, zdôverte sa so svojím problémom blízkemu...veľmi Vám pomôžu. Povedzte si ako prišlo tak aj odíde. Pretože ten stav aj tak priniesol len strach, ale nič iné sa nám nestalo!!...držím Vám všetkým palčeky zwinker

MarekS napísané 18.02.2014 12:35 answer email

Ahojte, sa som sa roky boril s panickou poruchou, ktorá postupne vyústila do agorafóbie, až som pomaly nikam nemohol chodiť. Bál som sa všetkého a napriek tomu, že som lekár nevedel som ako ďalej. Bál som sa zdôveriť kolegom, na EKG som sa bál ísť, čo keď mi tam niečo nájdu, boli to roky hrôzy. Hanba a všetko okolo toho mi bránili za niekým zájsť. Niekoľko rokov som bral lieky, psychiater ich postupne zvyšoval, pridával antidepresíva, ale potom som tiež začal pátrať po nejakej inej forme liečby (psychoterapiu mi z neznámeho dôvodu psychiater ani len nenačrtol...) a vlastne som mu bol sčasti vďačný, predsa len lieky a serotinín boli aj môjmu lekárskemu uvažovaniu blízke. Že by som mal hľadať na panickú poruchu psychológa, ... myslel som že psychológ je len na testy....Ale chyba lávky, keď som už bol na dne, vypátral som na internete informácie o tzv. kognitívno-behaviorálnej psychoterapii u panickej poruchy a informáciách o tom, že patrí k najefektívnejším formám liečby panickej poruchy- A tak som hľadal ďalej. Závidím všetkým, ktorí to dokázali sami a som hrdý na seba, že som prekročil svoj tieň a vyhľadal pomoc.

 

Našiel som odkaz na MUDR. Jána Praška a jeho knihy, následne na stránku kognitívno-behaviorálnej psychoterapie na Slovensku -

Kognitívno-behaviorálna psychoterapia

a tam následne kontakt

Psychológ v Banskej Bystrici

Mnohému som u Mgr. Záskalana pochopil, spočiatku dosť zvláštne, nikdy som takto s nikým nehovoril, ale postupne sa ten pocit zmenil. V rámci terapie sme spolu robili aj expozičnú terapiu, boli sme v nákupnom stredisku, v aute, začal som postupne viac spoznávať svoj strach, zmenil som myslenie. Dosť mi pritom pomohol aj fakt, že sme spolu nacvičovali aj tzv. HRV biofeedback, ktorý mi pomohlo vidieť aktuálny stav mojej tepovej frekvencie (čoho som sa bál až extrémne). Dnes môžem povedať, že konečne žijem a ak niekto hľadáte naozaj skúseného KBT terapeuta v okolí BB naozaj doporučujem.

jolanda napísané 28.01.2014 14:53 answer email

Váš komentár

Ahojte, mne to tiež diagnostikovala psychiatrička cca pred 18 rokmi, následne kopa liekov, ktoré mi vôbec nepomohli, naopak bolo mi z nich zle, tak som si ich sama vysadila a hľadala alternatívy bez chémie. Skúšala som všetko možné, a zistila som jedno, že nato pomôže veľa športu, kde sa človek unaví, alebo fyzická práca, a hlavne meditácia. Tá choroba nie je totiž nič iné, len naplno rozbehnutá "myseľ". Ak tú myseľ pomocou meditácie stíšite, choroba, ktorá ani nie je chorobou, je preč. Lieky na panickú poruchu určite neberte, nepomôžu Vám.

Tomáš napísané 18.09.2013 16:05 answer email

Dobry den ja mam tiez PP.moze byt spustacom rozchod+ze mi to dievca robilo napriek?myslim tym ze po rozchode 2-3mesace nic a potom sa ozvala ze ci nejdeme von a tak.robila to pravidelne +rozpravala mi take povietky ktorymi mi blaznila hlavu a potom ma vzdy sklamala.na mna prisiel ten stav prvy krat asi pred 4rokmi po stave ked som si volal sanitku nevedel som ist ani len do obchodu strach zo stachu proste.potom po pol roku som sa dal nejako do kopy s mg a b6 vsetko v pohode pracoval som v cechach rok som bol pohode.no a minuly rok to prislo zase na mna a je to asi horsie ako pred tym nevadi mi ze sa mi toci hlava ze zle vidim ze mam studene koncatiny ale mne vazne vadi a neznasam tu uzskot +pocit ze sa idem zblaznit.ziadne andtidepresiva som neuzival ani nic take lebo je na to zavislost.az teraz posledne dva dni si davam pol tablety frontilu co uziva mama no a zatiam mi to nejako nepomaha...raz mi je tak a raz tak...ale mam problemi aj s chrbticou neviem ci to nemoze byt aj tym...ale vzdy ked si zacvicim je mi lepsie.a este toto proste stale som unaveny stale mam tazke ruky a nohy a nechcem brat nejake lieky tazsie lebo ked vidim co tu pisu ludia ze sa tazko z toho dostavaju a neviem co.LUDIA ak mate nejaky napad ako by ste mi mohli pomost prosim napiste mi na email.ja neviem ja nejako tym nasim doktorom neverim im to je jedno ako sa myvy citite teda vacsine ale su isto aj taky co ozaj pomozu.mier a dufam ze vsetci budeme v pohode. Mr. Green

Martin napísané 16.07.2013 03:47 answer email

Váš komentár Dobry den mam 24 rokov a ze vraj trpim panickou chorobou! Ale aj tak si stale myslim ze mi cosi je! Myslim tym ze mam nador na hlave, lebo ma stale hlava boli atd! Mam rozne priznaky ktore pridu necakane ako je busenie srdca, tlak v hlave, je mi na odpadnutie, trase somnou , oci ma bolia strach ze idem zomriet , nespavost! Robili mi aj Rng hlavy, aj vela krat som bol na ekg srdca , brali mi krv niekolko krat a vsetky vysledky mam uplne dobre! Ze som zdravy ako repa a ze to panicka poruch co prezivam a trpim tym uz asi 2 roky a je to neznesitelne aby mi kazdy den nieco bolo bojim sa chodit aj do prace ze sa mi nieco stane a umriem, alebo ze odpadnem atd! A pri tom som si myslel ze to je aj alkohol co mi toto vsetko sposobuje lebo som moc pil odvtedy ako mi pred 6 rokmi umrela mama! Ale tieto stavy som zacal mavat az 3 roky po smrti a neviem ci s tym suvisi nieco smrt mojej mami! A teraz uz rok nepijem absolutne nic a prestal som sam od seba bez neakeho liecenia! Ak sa da tak Vas velmi prosim o radu ako sa z toho dostat lebo neviem kolko dlho este vydrzim v tychto stavoch ! Dakujem velmi pekne

lane napísané 06.10.2013 11:06 answer email

Panické ataky som mavala takmer celý život a posledné štyri sa to celé neuveriteľne zhoršilo, pritom som mala aj veľa iných problemov, bušenie srdca, dýchavičnosť, pocity na odpadnutie, kožné problemy, bolesti chrbta a svalov, tiky, bolesti hlavy, problemy so štítnou žlazou, nepravideľnu menštruáciu, pocity úzkosti a podráždenosti atď... nikdy som nebrala lieky, lebo často moj stav ešte zhoršili a stále som hľadala príčinu ... začala som mať podozrenie že je to jedlom ... dala som sa testovať a vyšla mi intolerancia na pšenicu, kukuricu, vajcia a kvasnice ... mesiac som na prisposobenej GAPS diete (podobná Paleo diete) ... a všetky problémy sú preč ... tuto možnost treba zvážiť aj ked nemate žiadne gastro problemy ... najsilnejším alergenom je pšenica, takže za pokus stoji napr. vypustiť múčne výrobky na cca 2 týždne ... u mňa bol rozdiel badateľný už po pár dňoch, cítila som vnutorný pokoj aký som už veľmi dlho necítila...a ešte jedna vec, niekedy ak sa odstráni spuštač a telo začne s detoxifikáciou, niektore problemy sa mozu zhorsit, ja som mala problemy s tlakom v hlave cca týždeň ...ale všetko postupne prešlosmile ...prajem teda každemu, aby našiel svoje riešenie

mima33 napísané 12.04.2013 16:45 answer email

ahojte,ja tiez trpim pp zistili mi to uz pred 10r psychiatricka mi predpisala lieky xanax a xeroxat a povedala nech tyzden vydrzim ze potom mi bude lepsie,zial nevydrzala som,na stvrty den som lieky vysadila lebo mi bolo neskutocne zle a vratila som sa len k lexaurinu 1.5mg kazde rano itabletku,takto som fungovala donedavna az kym mi z nicoho nic neprislo zle a skoncila som na pohotovosti kedze som mala strasne zavrate a vysoky tlak,dostala som tabletku pod jazyk a poslali ma domou no dnes som bola u psychiatra predpisal mi citalec20mg kazde rano z lexaurinom a lieky atarax ktore mam uzivat vecer,ci mi verite alebo nie mam strasne obavy dat si tie lieky ako mi zas bude,ako ich moje telo prijme a ci to ten tyzden vydrzim,strasne by som chcela aby mi tie lieky zabrali aby som mohla zit tak ako volakedy a nemat strach s toho ze niekam pojdem a odpadnem alebo mi pride zle,a z co mi to spustilo a kedy neviem ci vtedy ked mi oznamili ze moj syn ma celiakiu,alebo po operacii vajecnikov,alebo ked mi mamina zomrela a ja som sa musela starat o starku s altzhaimerovou chorobou a starkeho ktory mal rakovinu pluc,alebo ked pri mne zomreli,alebo z toho ze som nemala dobry zivot s exmanzela,alebo z rozvodu,alebo z potratu..neviem prezila som si toho strasne vela,byvali priatel dostal infarkt,alebo ked ocinovi odrezali nohu ja neviem,prezila som si toho strasne vela ale jedno viem,ze uz nevladzem a dufam ze tieto lieky mi pomozu vratit sa spet do zivota a zit kludny zivot,aj ked si myslim ze moj zivot uz kludny nikdy nebude..

Nika napísané 22.12.2012 18:51 answer email

Ahojte smile

Mám 17 rokov a pred 3 týždňami sa niečo podobné, čo tu opisujete prihodilo aj mne. Najprv to bola len triaška celého tela, po týždni 2x po sebe hodinová triaška od panvy dole, stŕpnuté ruky a veľké problémy s dýchaním- bola som aj v nemocnici-tam na nič neprišli, a keď som prišla domov, stav sa zopakoval, zase nekontrolovateľná triaška a problémy s dýchaním- tu som sa snažila dýchať už inak, keď som bola v nemocnici, navštívila som aj psychologičku, ukázala mi, ako správne dýchať...odvtedy mám každý deň, nonstop zimné ruky...môže to s tým súvisieť?...môže to byť tá choroba- PP? Chcem sa ešte spýtať,čo to mohlo u mňa spustiť...problémy nemám žiadne v rodine, ani v škole a ani vo vzťahoch...môže byť príčinou vyčerpanosť? Eek

Monika napísané 04.03.2013 16:08 answer email

Ahoj,na depresiu sa liečim 11 rokov od porodu mojej dcéry.Prve roky bolo peklo,lebo som mala hrozne zachvatzy paniky.Bolo to ako infarkt.Tlak na hrudi,nemožnost sa nadýchnuť,ľadový pot po celom tele a pocit ako bi vas stipala a yaroven palila každá bunka v tele a ktomu ešte ,že sa máte každou sekundou zbláznit.V noci sa prebudite na to ,že to zas prichadza a je nemožné to zastaviť.Velmi mi pomahalo ,že namna niekto hovoril ale aj tak som si tu štvrť hodinku pekla musela odtrpiet.Za tie roky som sa už naučila ako s tým bojovať a hlavne žiť čo najpokojnejším a bezstresovým životom ale nepredvidatelne situacie sa vymazať zo života nedajú a vtedy je to ako pad lavíny,neda sa nič zachraniť,lne vydržat ako to dopadne.Ale verím a viem,že jedného dňa budem aj ja znovu ako bežný zdravý človek,ktorý nepotrebuje denne prehltnut liek aby mohol existovať.

janet napísané 20.12.2013 00:27 answer email

Váš komentár

MamPP strašne mi to komplikuje zivot,mam hrozne triašky citim busenie srdca.Rychlo dycham psychyatricka mi dala lieky no keď to na mňa príde nic nepomáha.Snažím sa to mať pod kontrolov no nedari sa ni to.Kým sa trochu upokojim trvá to celý deň potom sa cítim hrozne unavená.Začína to stahovanie žalúdočných svalov.mam pocit ako by som zomierala.Prosim poradte.

janet napísané 20.12.2013 00:29 answer email

Váš komentár

MamPP strašne mi to komplikuje zivot,mam hrozne triašky citim busenie srdca.Rychlo dycham psychyatricka mi dala lieky no keď to na mňa príde nic nepomáha.Snažím sa to mať pod kontrolov no nedari sa ni to.Kým sa trochu upokojim trvá to celý deň potom sa cítim hrozne unavená.Začína to stahovanie žalúdočných svalov.mam pocit ako by som zomierala.Prosim poradte.

Silvia napísané 01.07.2014 18:00 answer email

Áno, vyčerpanosť býva častokrát hlavným spúšťačom. Nejde však len o spúšťače, ale aj o to, čo tieto problémy udržiava - pomoc mi poskytla práve príručka kognitívno.behaviorálnej terapie úzkosti. Doporučujem.

NinaK napísané 25.11.2012 21:00 answer email

Volám sa Nina Kuľhová a študujem psychológiu na Masarykovej univerzite. Venujem sa skúmaniu skúsenosti s užívaním antidepresív. Hľadám záujemkyne do môjho výskumu, ženy

trpiace panickou poruchou a užívajúce antidepresíva, ochotné podeliť sa so svojimi skúsenosťami.

Získať môžete analýzu (metódou Interpretatívnej fenomenologickej analýzy) a iné náhľady na Vášu skúsenosť a problém, ktoré Vám môžu lepšie pochopiť seba a svoju situáciu. V súlade s etickým kódexom psychológa je účasť vo výskume anonymná. Rohovor môže prebehnúť osobne alebo elektronickou formou (skype, google talk).

Vopred ďakujem za Vašu ochotu a aj prípadné zúčastnenie sa vyskumu.

Ak by ste mali záujem, alebo poznáte niekoho, kto by mohol mať záujem, kontaktujte ma na mojom maily:

nina.kulhova@gmail.com, kde sa dozviete viac.

Evafest napísané 14.11.2012 00:04 answer email

Ahojte, cca pred piatimi rokmi som si presla tiez tymito stavmi...zakazdym ma priatel odviezol na pohotovost, kde mi zmerali tlak, tep, pichli magnezium a poslali do nemocnice.. Mala som totiz tep aj 170 na 120, bezne mavam skor este nizsi ako je optimalnych 120/80, tep tak cca 140-150 za minutu, ze mi islo srdce z hrude vyskocit..v skratke myslela som, ze sa blizi infarkt a k tomu pridruzene pocity typu" ja zomieram " a podobne...v nemocnici mi dal neurolog nejake kvapky, kt. Som si kvapkala na kocku cukru, ich nazov si uz nepamatam, ale ich efekt bol taky, ze ja velmi ukecana, som po nich ledva jednoslovne odpovedala na otazky inych. Uplne otapena, unavena s chutou stale plakat..som na nete vylustila co mi je....PP. Ako som zistila, ze to nie je nabeh na infarkt, ze zato moze "posr..." Chemia v mozgu cloveka, tak som sa v podstate vyliecila sama. Uvedomila som si, ze nejde o fyziologicke zalezitosti, ze srdce mam ok a tak sa predsa nemozem podriadit nejakym chemickym reakciam v hlave, no nie? Ked uz som mala pocit, ze to prichadza, dala som sa do takeho mojho tzv.mentalneho protiutoku s tym, ze som dychala do dlani a hovorila som si sama pre seba, ze som nejaka osobnost a len tak sa nenecham polozit, ze mi nehrozi ziaden kolaps,ze sa urcite nezblaznim ani nezomriem a v tom momente uvedomenia si tohto faktu, som sa upokojila este predtym ako to malo prepuknut naplno. Snad som niekomu pomohla, uvedomte si, ze Vy to mate v silach urcite zvladnut a aj to zvladnete, vieme uz predsa co to je-ako ja hovorim"posr..." Chemia v hlave, ktora nas chce vyplasit a postrasit, ale v skutocnosti nam nic nehrozi..tak sa drzte, Eva

Zuzka napísané 12.11.2012 22:15 answer email

Mala som podobny problem, trapila som sa 2 roky, potom psychiater, lieky, nekontrolovane priberanie z liekov a ine vedlajsie ucinky, tak som sa nastvala, vyskusala toto mbsy.co/BP8 a po mesiaci som bola uplne v poriadku, opat stastny a bezstarostny clovek smile...uz to trva rok a som nesmierne spokojna.

Anjelik napísané 03.01.2013 10:42 answer email

Ahoj Zuzi, mohla by si mi napísať o čom tie videá sú? ako sa ten postup naučiť? neviem moc dobre anglicky Redface Rolleyes

miriam napísané 07.10.2013 17:14 answer email

Váš komentár

ahojte vsetci spolutrpiaci na PP.

Prosim niekoho z vas aby mi poradil ako je to zo soferovanim pri tejto chorobe.

Ja som na liecbe citaloprame a amitriptilin,v malych davkach.

Bolo nemozne niekedy kvoli tymto hroznym stavom ist do prace,von,na nakup...proste nikde.Liecba sposobila to,ze uz sa pohybujem sama na verejnosti,v praci ,hromadnej doprave bez strachu ze odpadnem a zachvat...

ale soferovat zatial sa neodvazim-v malom meste trosku ano a celkom sama,ale vo velkom meste,stat v 3 pruhovej premavke ,tunel,zapcha..no koniec,nezvladam a som tam kde som bola.

Chcem povedat k tomu,ze pred tym som soferovala 15 rokov skoro kazdy den,bez akychkolvek problemov.prosim o radu.vdaka

Katarína napísané 21.10.2012 13:59 answer email

Ahojte"ja mám 29 rokov a asi pred dvoma rokmi mi zistili panickú poruchu. Dostala som sa z nej bez liekov. Stačí, ak nájdete toho správneho človeka-psychológa. Kľudne pomôžem, ak má niekto záujem-može ma kontaktovať na kiviacik@gmail.com

Dominika napísané 08.08.2012 18:25 answer email

Ahoj, volám sa Dominika mám 16 rokou a ako to tu tak čítam, myslím si že tiež niečim podobným trpým.. Keď si spomeniem na niečo zlé, rozbúši sa mi srdce ako keby som mala dostať infart, poťia sa mi ruky, mám ich ako ľad.. Mávam strašne zlé pocity a keď sa o tom s niekým rozprávam tvrdí mi, že to bude všetko tým počasím.. Nikdy pred tým som takéto pocity nemala až kým mi nezomrel jeden z rodičov. Niekedy mi je celkom fajn, ako akonáhle si spomeniem že sa mi to kedykoľvek vráti (ten stav) tak sa mi rozbúši srdce, začú sa mi poťiť ruky a nohy a je mi na zvracanie. Už fakt neviem ako mám tomu zabrániť, vždy keď idem spať bojím sa že sa to vráti.. Poradte mi prosím Vás, ďakujem Rolleyes

jakub napísané 13.08.2012 22:19 answer email

Panicka porucha je velmi neprijemna choroba ide o zmenu chemie v mozgu akcia reakcia tvoje telo je stale nejakom ocakavani na situaciu ktorej je spuštač... No proste je bojujem uz 5 mesiac a este stale to neje okey beriem lieky typu Alventa a frontin nejaky efekt nastal ale neje to este 100 % mam dobre dni a potom mam zle proste desne... najhorjsie su tie myslienky ktore napadaju dušu cloveka je to tazke a odporne clovek sa neustale pozoruje a trapi sa ale su este horsie choroby a ludia bojuju a musia si verit ide to iba o docasnu zmenu v cloveku ktora sa da liecit a hlavne mat trpezlivost ktrou ja uz nemam big green je to na mna uz dost a hlavne ked pride na mna depresia a uzkost vtedy pomaha iba sport a vypnut celu hlavu a hlavne sa nenudit lebo potom sa clovek pozoruje a vyhladava na sebe veci ktore su potom spustacom choroby a ked mozem poradit hlavne sa treba rospravat o tom a netrapit sa velmi lebo je to iba zbytocne treba hlavne robit nejaku cinnost aby mozog trochu odychol.... drzim palce kazdemu ktory ju prekonava treba si verit a nezdavat sa a bojovat a vsetko bude fajnnn a normalny zivot viest ::big green d

Bruno napísané 23.08.2012 13:38 answer email

Ja trpim panickou uzkostou skoro 4 roky a je to stale horsie a horsie. Startom bolo aj ked sa to prejavilo az v mojej 16 ruicte to ze som bol tyrany v detstve, teraz to pokracuje hlavne preto ze dost casto posledny rok nemam kde byvat, nato ze mam 20rokov som viac na ulici ako doma. Je to samozrejme moja vina, ale posledne 4 mesiace uz nerobim to co som robieval no nikto mi aj tak neveri. Snazim sa mat stale dobru naladu a nedavat navonok poruchu uzkosti z mojho vnutra no nie vzdy to ide. Moj psychiater mi pomaha, no vzdy po nejake dobe mi dava stale silnejsie a silnejsie antidepresiva a mne to stale pretrvava. Myslim ze kym si nenajdem pracu a nebudem mat trebars vlastny podnajom tak to bude lôen horsie, avsak neviem si stym rady :( P.S.: dominika ozvi sa big green

Lucia napísané 07.10.2012 22:49 answer email

Ahojte, ja som tym trpela, a strasne, mala som pocit ze sa zblaznim ale dostala som sa z toho !!!!!! uz som rok bez toho a to ze som mala PP mi ani na um nepride !! Chce to pevnu volu a pozitivne myslenie zwinker Keby ktosi cosi tak lucka.mamisova@gmail.com zwinker

lucia napísané 19.04.2012 13:51 answer email

velmi dobre viem o čom píšete, tiež som si tým prešla, záchranka bola u nás ako na bežiacom páse, obvodná lekárka bola zo mna neštastná.....lebo som si namýšlala rôzne choroby /ktoré som samozrejme nemala / až psychiatrička mi povedala, že trpím PP....nasadila mi citalec 20 mg, najprv celu tabletu potom polovicu tabletky, hm ja som sa cítila velmi dobre hned po prvej tabletke smile teraz občas mám taký nejaký blbý pocit, ale predýcham to...normálne krátky nádych a velmi dlhy výdych....3 roky som neužívala žiadne tabletky a 8 rokov som nemala panicky záchvat / teraz mám 34 rokov / , totiž skorej ked som ho mala, tak maminka so mnou dýchavala, držala mi nohy vo vzduchu, triasla som sa celá, myslela som si že zomieram, záchvaty plaču som mávala.....ale 8 rokov už mám pokoj smile tuk tuk tuk.....mne pomohol ten citalec a vedomost, že neni som chorá, takže už viem že to bola tá panická porucha a ked cítim nejaký mierny náznak tak jednoducho dýcham a prešjde to.......a hlavne sa naplno tešším zo životaaaaaaaa Big Grins

beata napísané 24.03.2012 17:37 answer email

ja zijem v anglicku.pred mesiacom som bola s kamoskou u zubara ale nebola som pacientom ja.ked sme vychadzali vonku a ako som sla k dveram som citila ze sa daco deje,lapala som po dychu a v tom som sa len prebudila jak lezim na zemi a doktori ma obliali vodou a preberali ma.trvalo to kratko.vcera som sla na vlak s kamoskou bol pny ludi a habala som po dychu tak som vystupila z vlaku a sadla vonku.zacala som pomaly dychat,jednu zenu som poprosila o vodu tak som sa s nou obliala a jeden chlap zavolal emergency lebo ma zacalo klepat a nevedela som sa ani pohnut.ked prisli sanitaro dali na mna deku a vzali do nemocnice.moje ruky boli ladove a nemohla som s nimi ani hybat poriadne po 3 hodinovej kontrole ma pustili domov chcela by spm vediet ako tomu mozem predist a co mam robit dakujem

mersik124 napísané 21.02.2012 19:45 answer email

ja som si tym presla pred piatimi rokmi....dnes sa da povedat ze som toho von..a rozhodla som sa 5 rokoch ze sa pokusim pomoct niekomu kto si tym presiel. Som z KE. ked mate zaujem piste na mersik123@gmail.com

Soňa napísané 25.01.2012 10:34 answer email

Ahojte Mám 24 rokov a už 2 roky ma toto trápi. Panickú poruchu u mna spustilo ked mi zomrel ocko. Prvý atak som dostala na kúpalisku a to pre mna prišla sanitka dali mi magnézium a šup domov.Od vtedy som sa necítila dobre mala som zvláštne pocity. Doma som pátrala po internete a diagnostikovala som si sama tie najhoršie choroby aké môžu byť, čo bolo pre mna to najhoršie!!Vtedy moja ešte detská doktorka mi dala liečbu homeopatikami a to mi vôbec nepomáhalo a poslala ma k psychologičke. U psychologičky som absolvovala uvolnujúce cvičenia a vždy ked som k nej prišla druhý krát tak som prišla s plačom že už to nezvládam.Psychologička mi odporučila dobru psychatričku a jej diagnóza hned znela panická porucha a strach zo strachu.Nasadila mi lieky Citalopram a Neurol zo začiatku mi to vôbec nepomáhalo a ataky som mala každú noc!Po mesiaci sa ataky skoro vytratili ale stále som sa necítila najlepšie! Medzi tým som si našla priateľa ktorý mi velmi pomáhal ale ani jemu sa nepáčilo že mi stále nieje najlepšie tak som šla k psychologičke znova a zmenila mi lieky na zyloram, spitomin a neurol. Celý rok som sa cítila úplne skvele bola som najštastnejšia na svete dala som sa na vysokú školu a už som ani nemyslela na moju chorobu..Až do teraz ked mi doktorka predpísala namiesto zyloramu ( lebo sa prestal dočastne vyrábať)nový liek. Vnoci som dostala po roku taký silný záchvat ako ešte nikdy kričala som na priatela nech volá sanitku že asi umieram až nakoniec som odpadla a prebudila som sa na to že ma priatel fackuje a vravi že už je záchranka na ceste. Záchranka mi dala injekciu a vôbec mi to nepomohlo celú noc záchvat za záchvatom len nad ránom sa mi podarilo konečne zdriemnuť. Hned na druhý deň som šla k mojej psychologičke a tá sa hned zhrozila čo mi to pichli na injekciu že pre schyzofrenikov..Darmo som teda čakala celú noc na dáku úľavu, bolo to hrozné takýto slný záchvat a celú noc som ešte nemala!!teraz som na pn a trošku oddychujem a čítam diskusie o panickej poruche! Dnes v noci som mala zase strašný záchvat z jednej strany mamina z druhej strany priatel a dýchali spolu somnou a ja do sáčku mmiestami mi to prišlo až trošku smiešne!!Všetko znovu prešlo.Ešte musím napísať že najväčšou oporou je môj priateľ ktory sa ma vždy snaží rozvseliť -ide mu to veľmi dobre! Asi mu dám toto prečátať nech je hrdý na seba Big Grins aaa ešte aj moja maminka ktorá má tiež kopec starostí ale nadovšetko sa mi snaží pomôcť!!No asi som sa trošku rozpísala ale aj mi to padlo dobre a budem rada ked nikoho neodradí moje dlhé písanie a prečíta si to! Big Grins Prajem vám všetkým čo trpíte panickou poruchou aby sme to zvládli a aby sa to už NAVžDY vytratilo a veľa najlepších ľudí okolo seba ktorý vám pomôžu. Soňa smile

Jozo napísané 27.12.2012 12:28 answer email

Ahoj Soňa, velmi neprijemne co prezivas,...ale tvoj priatel a mamka su skveli,,,,hlavne ti chcem povedat ze skus rozvijat najma ten humor okolo toho ...to ta moze od zachvatov perfektne distancovat a ziskas nadhlad smile ja napr ked citim strach v autobuse tak si predstavujem ten autobus ze ma velke zuby a chce ma zozrat a potom ze tak odpadnem tam ze to este nikdo tak nevidel aby niekdo odpadol a sa zasmejem a pp je prec smile

 

ale asi to treba riesit viac do hlbky ak chces pozri si nejaku literaturu smile

 

Autori: V.Frankl, M.Scott Peck...

 

Vseobecnejsia psychologia, filozofia, vztahov : M.H.Padovani, A.Grun, C.S.Lewis

 

Cisto o Panickej poruche je tato: www.martinus.sk

 

Mne knizky velmi pomahaju k uplnemu uzdraveniu, tak verim ze aj Tebe pomozu smile

pekny den

maria botlova napísané 20.01.2012 10:20 answer email

Váš komentár Cry Dobri den,,ja mam panicku poruhu,,uz osem rokou,,dostala som ju po pôrode,,,viskituje sa ,,,kazdi den aj niekolko krat,,mavam busenie srdca,hmlisto v ociah,tocenim hlavi,slabosti po celom tele velke horucavi,,napriek vsetkemu beriem anti depresivum uz osem rokou a bez efektu,,,,,nemozem hodit sama po ulici lebo ,,,,hned si musim sadnut,,,trasu sa mi nohi,,a mam pocit na odpadnutie,,,je to strasne zleee co mam robit,,,napriek vsetkemu,,sa omna staraju rodicia manzel a mam nadherneho osem rocneho sinceka ktoraho milujem,,,,,,,uz neviem ako dalej ale hcem naplno zit lebo mam pre koho,,,,s pozdravom BOTLOVA.

Lenka napísané 07.09.2011 11:27 answer email

U mňa sa to všetko začalo keď som mala 8 rokov, trpela som veľkými bolesťami a kŕčmi , samozrejme som chodila po vyšetreniach a nemocniciach, stále som počula slepé črevo a podobne, nakoniec som navštívila psychologičku a tá ma naučila dýchacie cvičenia, nebola to panická porucha ale neuróza. Zvyšok detstva aj pubertu som bola zdravá ako rybka a netrpela som žiadnymi bolesťami. Keď som mala 19 rokov, neviem čo bol spúšťač, začala som trpieť takými silnými bolesťami ako ešte nikdy v živote veľmi som sa zľakla, zo začiatku sa to objavovalo pred spaním a prejavovalo triaškou celého tela, búšením srdca, zrýchleným dýchaním, úplne ľadovými končatinami, bolesťami hlavy a brnením pier, myslela som si že umriem. Navštívila som lekárku ktorá mi navrhla návštevu psychológa a aj psychiatra. Začala som brať lieky a chodiť na terapiu, lieky mi na jednej strane pomohli a na druhej strane som za mesiac schudla 16 kil nemohla som jesť ani piť (nežiadúce účinky liekov), stále som bola ospalá a dokázala som spať aj 22 hodín denne, prestala som žiť. Bála som sa vychádzať z domu a do školy som prakticky prestala chodiť, po dvoch rokoch liečby som sa vzoprela sama sebe a aj psychiatričke, ktorá netušila že som pomaly a postupne prestala užívať predpísané lieky a keď som jej na kontrole oznámila že ich už 4 mesiace neberiem a prekonala som smrť jedného z rodičov a všetko sama bola veľmi prekvapená a aj napriek tomu sa mi snažila predpísať ďalšie lieky, odmietla som. Všetko je len v nás a v našej hlave, ja som len túžila po tom aby som bola ako predtým a dnes mám 23 rokov a neužívam žiadne lieky ani nenavštevujem odborníkov už dva roky a som šťastná a som to zasa JA. Razz

Nina napísané 21.02.2011 13:39 answer email

Dobrý deň, mám za mesiac 16 rokov. Bojím sa že trpím panickou poruchou. Mávam strašné stavy úzkosti, nemôžem spávať, keď to na mňa príde strašne sa klepem, potia sa mi ruky a mám ich ako ľad. Niekedy mám pocit akoby všetko nebola realita, ako by som sa mala zblázniť. Strašne sa bojím. Snažím sa ukľudniť cez deň to vydrží hodinku alebo aj viac, ale potom príde zasa strach. Nie vždy mi je tak strašne že mám čierne pred očami až odpadávam , ale býva to dosť zlé. V škole som padla na zem lebo mi prišlo tak strašne zle. Desí ma to. Bojím sa ísť spať že sa zobudím a zasa to príde. A najviac sa bojím toho, lebo som o tom čítala všade a nikto to nemal v mojom veku. Neviem čím to môže toto byť všetko a bojím sa. Moja mama to zhadzuje na zmenu počasia a pubertu ale ja sa naozaj bojím. Stále mám strach. Rýchlo mi búši srdce a bojím sa že zasa príde ten záchvat. Pomôžte mi, čo mám robiť? Sad

marhulka napísané 17.06.2011 21:56 answer email

Ahoj Nina, ja mam 26 rokov, som uz vydata, mam aj dieta, no ja som panickou poruchou zacala trpiet na zakladnej škole, ked som mala asi 13 rokov, takze moze to byt aj v tomto veku, no do takej podoby, aku tu opisujes ty som sa dostala az na vysokej skole, hned som sama od seba navstivila psychiatra, nasadil mi lieky a ten pocit ulavy sa dostavil asi po mesiaci. Pocas tehotenstva som nebrala ziadne lieky a stav uzkosti som mala jedine v obchodnych centrach, inak nie. Po porode to uz bolo tazke, nezvladla som to znovu a tak zase beriem lieky, no uz v mensich davkach a je mi fajn... je dolezite, aby si mala pri sebe aj niekoho, komu sa mozes zdvoverit, hadzat to na pubertu je trosku nepresne, panicka porucha s nou nema nic

Michal napísané 17.02.2011 15:33 answer email

Ach, ja som tak šťastný. Išiel len k psychológovi, začal som čítať niečo o psychike a išlo to bez liekov..Lebo vlastne ak si to tak vezmeme nič nám nie je..Iba si to tak trochu namýšľame pretože máme strach zo strachu možno smile A myslíme hlavne na to, že nám niečo je .... Ak mi rozumiete..Pri tom sme ako rybyčky plné elánu a chuti do života. Držím všetkým palce a verte, zvládnete to, len trochu aj chcieť treba a prestať sa ľutovať.. zwinker

anonym napísané 17.02.2011 11:29 answer email

ked som mal prvy zachvat bolo to najhorsie co som kedy zazil. prislo to znicoho nic vecer pred spanim. musela prist sanitka a pichli mi velku davku diazepamu lebo som sa tak triasol ze to vypadalo ako epilepsia. odvtedy chodim psychiatrovi beriem SSRI antidepresiva. zachvaty uz nie su take case a take intenzivne a ak sa nahodou objavi tak mam predpisany aj neurol na upokojenie. Nebojte sa ist k psychiatrovi je to uplna pohoda. A v cakarni caka vzdy strasne vela ludi, psychicke poruchy si nevyberaju, chodia tam stari aj mladi aj deti .

Patrik napísané 08.02.2011 00:13 answer email

Ak máte záujem, prečítajte si môj blog o tejto chorobe, a môj príbeh.

 

panickaporucha.blogy.atlas.sk

 

Majte sa

Michal napísané 06.08.2010 05:03 answer email

Mám pocit, že mám túto poruchu. Začalo sa to všetko vtedy, keď mi v nemocnici povedali, že mám embolizáciu krvi na pľúcach.Od vtedy sa trasiem po záchvatoch, bojím sa, že sa zbláznim.Samozrejme nič mi nebolo, len sa pomýlili.Á nič mi ani nie je.Snažím sa stále s niekým rozprávať, no stále myslím na to, že sa zbláznim a budem v kazajke a zabijem sa lebo nechcem byť blázon.Dnes som prvý krát po dvoch týždňoch nevedel zaspať od 4 tej ráno.Nahováram si, že to prejde to prejde, no myseľ je silnejšia.Bojím sa, že budem blázon.Príde to na mňa niekoľko krát denne. Chcem to vyriešiť, pretože v 18 - tich rokoch ma život takto nebavý....Niekedy mám pocit, že nie je cesty von, ale keď sa ukludním, je to super.. Len keby som nemyslel na to, že mi niečo je. Posnažím sa vyhľadať lekársku pomoc.Len nechcem byť celý život závislý na antidepresívach. To by som mal do 40 tky zničenú pečeň aj mozog.

Stanislava GASPAROVá napísané 19.02.2010 08:29 answer email

S panickou poruchou žijem asi 10 rokou. Zo začiatku som sa tomu bránila že ja nepôjdem na psychiatriu , že nie som blázon, v roku 2001 sa mi narodila dcéra timea a po pôrode sa mi stav zhoršil a nebola som schopná sa starať o moje dieťa na štastie som mala a mám dobrého manžela ktorý mi s nou pomohol .Odmietala som jest bála som sa že sa zadusím jedlom chudla som z 64kg na 40 kg boli to najhoršie chvíle môjho života musela som navštíviť psychiatra. predpísal mi antidepresívna ktoré som užívala asi 3,5 roka bola som štastná a bolo mi fajn potom som ich vysadila a rok bez tabletiek sa mi stav vrátil a a do 2009 som trpela bez liekov myslela som si že to zvládnem nespávala som cele noci budila som sa na dusenie a celej rodine som bola na obtiaž až teraz koncom decembra 2009 som zase navštívila psychiatra a užívam lieky ktoré mi veľmi pomáhajú a môj život sa úplne zmenil k tomu by som chcela len povedať aj ostatným že nebráňte sa liekom a pozitívnym myslením síce neviem ako dlho budem užívať lieky ale povediac pravdu je mi to jedno je mi fajn a nevymenila by som to za nič na svete som naspäť ten človek čo som aj bola.

Belli napísané 14.09.2009 09:26 answer email

U mňa panickú poruchu spustilo tehotenstvo a vyšetrovali/liečili ma na všeličo... Frown najprv vraj mi bolo zle z tehotenstva, potom z kojenia a nakoniec som mala slabé srdce.. Našťastie vtedy som čítala jeden článok o tejto chorobe a išla som za psychiatrom, ktorý mi predpísal lieky, ktoré mi pomohli aspoň čiastočne, že už som sa nebála ísť von na ulicu.. Brala som ich 3,5 roka.. Úplnú úľavu a vyliečenie mi priniesla homeopatická liečba a zmena myslenia..

Ale ako prvý krok každému odporúčam návštevu psychiatra.. Mne to pred 11imi rokmi veľmi pomohlo a som šťastná, že som sa z toho dostala..

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi

inzercia