Sedela som pred pár rokmi so svojim druhákom, bavili sme sa, že bude deň učiteľov.
„Prečo mami?“
„Lebo sa 28. 3. narodil Komenský a to je na jeho počesť.“
„A to bol kto?“
Pozeráme, čo o Komenskom prezradí Wikipédia.
A rozmýšľam a spomínam. Na svoje panie učiteľky základnoškolské kopaničiarske –aj keď moje školské časy začali pred viac než 30 rokmi, spomienky sú stále živé. Keď sme na kopanici, deťom ukazujem: „aha, za tým oknom bola naša 1.A“. Pamätám si červenú drevenú dlážku a prsty večne biele od kriedy. A červenú školskú tašku. A postupne sa mi vybavujú všetky dámy, ktoré nás previedli prvými rokmi v škole.
Triedna na druhom stupni bola prísna. Potrápila nás matikou a fyzikou, no mala veľké srdce a všetci sme boli jej deti. A sme nimi dodnes. A ja sa vždy veľmi poteším, keď ju vidím a môžeme teraz už len tak „pokecať“ (a ja sa potom nemusím ísť mordovať s matikou :-)).
Kedysi bol učiteľ treťou osobou v dedine, po richtárovi a farárovi. Dnes akoby sme boli niekde inde. Školstvo, systém, financie – stavajú učiteľský stav do zvláštnej pozície. Dnes na nich ľudia – rodičia, deti, pozerajú rôzne.
Na tému škôl, vzťahu učiteľa a rodiča, máme na rodinke popísaného veľa. Nechce sa mi riešiť dobrých a zlých učiteľov, chápajúcich či podráždených rodičov. Každý máme svoje predstavy, niekedy sú naplnené viac, inokedy menej.
V každom prípade – s učiteľmi a v škole trávia s našimi deťmi dosť času (v niektorých rodinách žiaľ oveľa viac než dieťa strávi s rodičmi). Zaslúžia si našu úctu, pretože deťom dávajú veľa. Tak – ak chcete môžete si na tých vašich učiteľov zaspomínať v duchu pesničky z filmu Pánu učiteľovi z lásky.
A môžete tiež špiritizovať s našimi fóristkami, či napr. v najbližší školský deň budú kvety vo vašej škole na mieste.
Pre mňa je odpoveď jasná.
jejda! to mi uplne uniklo zeby som este zajtra stihla pred skolou kvetinarstvo?…. hm hm hm…
No, podla toho, ako to zbilancujes? 🙂