Živly v nás i okolo nás

Téma živlov sprevádza ľudskú kultúru odnepamäti. Môžme sa s ňou stretnúť v dielach starovekých filozofov i  v učení prírodných národov. V európskej tradícii sa väčšinou hovorí o 4 základných živloch – oheň, voda, zem a vzduch. Sú to základné materiálne elementy, ale i konštanty ľudského myslenia.

Rozdelenie na živly/prvky pomáhalo ľuďom utriediť si materiálny svet okolo seba a podnety, ktoré vnímajú. Čoskoro však živly nadobudli i silný vnútorný obsah pre prežívanie každého človeka. Živly sa tak stali dôležitou súčasťou predstáv u usporiadaní sveta a duše už od pradávna.

Ako príklad môžme uviesť niektorých starovekých filozofov

Anaximenes hovorí: (vrchol života okolo 546 pr.n.l. : „ako naša duša, ktorá je vzduch, nám vládne udržiavajúc nás dokopy, obklopuje i celý vesmír dych a vzduch. .“ Pre Anaximena je vzduch niečím materiálnym, a ako prazáklad je látkou bytostne živou, oživenou a oživujúcou.

Pre Herakleita (okolo 500 pr.n.l.)  prazákladom všetkého je večne živý oheň.  „Tento svet nevytvoril žiadny z bohov ani ľudí, ale vždy bol, je a bude večne živým ohňom,  roznecujúcim sa a hasnúcim podľa miery.“

Empedokles (490 – 430 pr.n.l.)  vo svojom výklade sveta vychádza z predpokladu 4 pôvodných látok – zem, voda, vzduch, oheň. Toto je zrejme odvodené z tradičných protikladov sucha a vlhka, chladna a tepla. Tieto látkové princípy nazýva korene vecí, neskôr sa ustálil názov stoicheia – latinsky elementa – prvky (živly).  Sú večné, nemenné a pritom trpné, bez pohybu.

Do pohybu ich dávajú 2 základné princípy – dynamické aktívne sily a to láska(priateľstvo) a svár(nenávisť). Láska pôsobí miešanie prvkov a nenávisť ich rozdeľovanie.  Príjemný pocit vzniká, keď s telom príde do styku vec, ktorá má podobné látkové zloženie, ak je zloženie  rozdielne, dochádza k pocitu neľúbosti.

Staroveké učenie o temperamentoch (sangvinik, cholerik, melancholik, flegmatik) je tiež napríklad založené práve na súvislosti určitého živlu a typu telesnej „šťavy“ v človeku a to potom určuje „povahu“ človeka.

Živly alebo elementy sa objavujú skoro v každej kultúre. V psychológii i kultúrnej antropológii sa hovorí o symbolike živlov, ktoré majú bohatý kultúrny i psychologický význam. Odrážajú sa v našom jazyku, pocitoch i predstavách. Každý si určite spomenie na slovný obrat, ktorý je spojený s niektorým so živlov. Napríklad: „mať hlavu v oblakoch“, „potrebujem sa ísť nadýchať čerstvého vzduchu“, „uzemniť niekoho“, „byť nohami na zemi“,  „cítiť pevnú zem pod nohami“, „zahorieť láskou“, „vyhorieť „, „rozohniť sa“,  „nechať sa unášať prúdom“, „zmyť zo seba ťažkosti“, „živá voda“,  „spláchnuť starosti“ apod.  Väčšinou sú to slovné spojenia, ktoré cez prítomnosť niektorého so živlov vyjadrujú i nejaký silný ľudský pocit.

Každý so živlov má teda i hlboký symbolický význam.

Všetky štyri živly sú darcami, inšpirátormi a základmi života. Majú často ale i protichodnú symboliku, na jednej strane život dávajú, ale môžu byť i nebezpečné, ohrozujúce  a priniesť i zánik. 

Oheň si nesie symboliku inšpirácie božskej iskry zapálenej v každom z nás. Prapôvodná ohnivosť skôr vylieta zo stredu na obvod alebo smerom nahor rovnako ako slnečné lúče alebo oheň. Podobne tak ohnivý človek je vášnivý, expanzívny, „ľahko sa zapáli“ pre vec. Oheň v tmavej noci môže byť symbolom bezpečia, ale ak sa neukontroluje, môže byť i ničivý.

Voda je čistá, priezračná, ale môže byť i tajomná a temná. Má veľa premien a podôb, berie na seba formu podľa okolitých predmetov, tečie smerom nadol, prúdi. Je darkyňou života, v hĺbkovej psychológii je voda symbolom nevedomých vrstiev osobnosti. Rôzne podoby vody (rieka, jazero, more, prameň, ľad, dážď, para) môžu mať i rôzny symbolický význam. 

Vzduch preniká všade, je ľahký a pohyblivý, nehmatateľný a neuchopiteľný, dokáže sa pohybovať  rýchlo a ľahko, je spájacím médiom. Je mu vlastný nadhľad, prehľad, priezračnosť. Slovo vzduch súvisí s praslovanským slovom duch, dych ako prejavom života. V dýchaní do nás vstupuje celý svet a my sa výdychom stávame jeho súčasťou. Vzduch je práve tým médiom, v ktorom sa táto výmena uskutočňuje.  

Zem je pevná, spoľahlivá, pomaly sa meniaca, stála. Pokiaľ ju chceme pretvoriť, vyžaduje to mnoho práce. Ak sme trpezliví, vydá svoje bohaté plody. Zem vie veľa dať, niesť. Je archaickou matkou, ktorá živí a nesie svoje deti.  Zem pre jej životadarnú silu a náš domov si vybrali za symbol i ekologické hnutia. Zaujímavá a známa je napríklad koncepcia Gaia Jamesa Lovelocka, kde hovorí, že naša Zem je vlastne samoorganizujúcou sa entitou, ktorá sa aktívne prispôsobuje aktuálnym podmienkom, aby „vytvorila“ podmienky na zachovanie života organizmov na nej žijúcich.

Toto je len malá ukážka z bohatej symboliky živlov. Pre každého z nás môžu mať  tieto elementy osobitný, jedinečný  význam. Môže byť inšpiratívne zamyslieť sa, ako vnímame živly v nás a okolo nás my osobne. 

Jeden v druhom

Dôležitá je aj idea, že sa jeden živel môže premieňať do druhého a tak vzniká kolobeh života. Napríklad strom pri raste koreňmi nasáva vodu a minerálne látky zo zeme (živel vody a zeme). Listami dýcha (živel vzduchu) a v slnečných lúčoch prijíma svetlo a teplo (živel ohňa). Keď drevo stromu horí, živly sa z neho zase uvoľnia. Voda sa odparí, svetlo ktoré na strom dlhé roky svietilo vyhorí mohutným plameňom, kyslík, ktorý strom „vydychoval“, umožní tento energetický proces a živiny z pôdy sa premenia na popol a sadze, aby znovu poslúžili pre ďalší život. Aj telo človeka obsahuje všetky štyri živly a keď sú vo vzájomnej rovnováhe – harmónii, človek je zdravý.

Využitie v poradenskej praxi

Je pre mňa fascinujúce, že živly sú jednak niečím prírodným, hmatateľným reálne jestvujúcim, z čoho je usporiadaný svet a jednak sú aj organizujúcou štruktúrou psychiky a majú bohatý a silný symbolický  obsah a psychologický význam. Práca so živlami v poradenskom procese sa mi osvedčila hlavne v situáciách, keď klienti potrebujú nájsť kontakt so svojimi psychickými rezervami a zdrojmi. Užitočné to môže byť aj v prípade, že potrebujú nájsť rovnováhu medzi svojimi prirodzenými potrebami a požiadavkami okolia. Fascinuje ma  prepojenie duševna s prírodným a verím, že kontaktom s týmito „silami“ sa môžme skontaktovať aj so zdrojmi našej vlastnej energie. 

Autorka pracuje: www.poradenskapsychologicka.sk