Žiť naplno tu a teraz: inak nie si schopný milovať

Zvykli sme si v tejto našej digitálnej dobe zvaľovať všetko zlé na technológie, ktoré nám kradnú nielen čas, ale celú dušu.

Určite sme počuli, že kvôli smarftónom nikde a nikdy nie sme sami, že si zahlcujeme hlavy milión podnetmi, žijeme si rozptýlene. Len čo hrozí nejaká tá prázdna chvíľka, okamžite sa napojíme na digitálny svet. Vnútorný nemáme…

O roztrieštenom, chaotickom živote, v ktorom chýba sústredenosť, však písal sociológ Erich Fromm ešte v časoch, kedy IBM predávala počítače vážiace 900 kilogramov.

Zabíjame čas

„Naša kultúra vedie k nesústredenému a rozptýlenému spôsobu života, ako žiadna iná, píše Fromm vo svojej najznámejšej knihe Umenie milovať, ktorá vyšla v roku 1956.

V jeho „rýchlych“ časoch, keď na svetlo sveta prichádzali vynálezy ako ultrazvuk, farebná televízia, či mikrovlnka, opisuje moderného človeka, ktorý má pocit, že stráca čas, keď nerobí veci rýchlo a pritom „nevie, čo robiť s časom, ktorý získa, okrem toho, že ho zabíja.“

Všímal si, koľko vecí robia ľudia naraz, koľko sú toho ochotní spotrebovať a zhltnúť. O únikových činnostiach písal skôr, ako tu bol Netflix, severské detektívky a fast foody.

Nervózni sami zo seba

Pred viac ako 60 rokmi Fromm pozoroval, že väčšina ľudí nedokáže len tak sedieť bez pohybu, bez rozprávania, fajčenia, čítania: „Začnú byť nervózni a nepokojní a musia niečo robiť ústami alebo rukami.“

Nedostatok sústredenosti sa podľa Fromma odzrkadľuje v našom probléme byť sami so sebou. Ak nevieme byť sami so sebou, potom nie sme schopní milovať.

„Ak som naviazaný na druhú osobu, lebo nedokážem stáť na vlastných nohách, ona či on môže byť záchrancom života, ale náš vzťah nie je láska.“

Byť so sebou sám – táto schopnosť je jednou z podmienok pre schopnosť milovať. A aby sme toho boli schopní, musíme byť sústredení.

Keď sa však o to pokúsime, veľmi rýchlo prídeme na to, že je to ťažké, že to možno naozaj nevieme.

Zistíme, že rozmýšľame nad plánmi na zvyšok dňa, nad problémami v práci, nad tým, čo treba stihnúť skôr, ako sa dostaneme do postele. Budú nás prenasledovať myšlienky jedna za druhou…

Musíme sa to naučiť

Fromm odporúčal trénovať si sústredenie, „napríklad si sadnúť, uvoľniť sa, zavrieť oči, pokúsiť sa vidieť pred nimi iba bielu plochu, snažiť sa odstrániť všetky rušivé obrazy a myšlienky, pokúsiť sa sledovať vlastný dych,… pokúsiť sa cítiť „seba.“ Nie občas, ale každý deň.

Ale tiež sa musíme učiť byť sústredený pri všetkom, čo robíme: „Byť sústredený znamená žiť plne v prítomnosti, tu a teraz, nemyslieť na ďalšiu vec, ktorú máme urobiť, zatiaľ čo robíme niečo iné.“

Platí to aj pre vzťahy okolo nás: aby sme pred sebou neunikali, musíme byť schopný naozaj počúvať. Iba tak môžeme iných milovať.