Svokry

Hana Smitková 6

Téma „svokry-synovia-nevesty“ je možno príliš zaťažená stereotypmi a je často „nesená na vlne“ vtipov, ktoré medzi nami kolujú.

Svokry bývajú veľmi rôzne, od takých, čo sa radi „zbavia“ svojich detí; cez priateľské, čo pomáhajú a nezasahujú do života manželského páru; k takým, čo kontrolujú, chcú riadiť, nedôverujú neveste.

Problémy vznikajúce vo vzťahoch so svokrou sú mnohokrát skôr problémami páru, ich spoločného fungovania a komunikácie.

Zachovajte si imunitu vzťahu

Do párového, alebo manželského života vstupujú ľudia so svojou špecifickou rodinnou históriou, rituálmi, spomienkami, často bez toho, aby si tieto vplyvy uvedomovali. Pre ich nový, spoločný život je nevyhnutné, aby sa pár istým spôsobom dokázal oddeliť, ohraničiť od pôvodnej rodiny, v ktorej vyrastali, od priateľov, zamestnania, detí…

Táto hranica je ochrannou vrstvou, ktorá pomáha zachovávať intimitu, súkromie, bezpečie vo vzťahu. Neznamená to, že sa partneri uzavrú a prestanú vyhľadávať, stretávať sa s inými ľuďmi, ale vlastne vytvárajú novú „jednotku“. Táto je aj v rámci novovzniknutej rodiny špecifickou časťou – musí byť istým spôsobom vymedzená aj voči vlastným deťom, pretože i rodičia majú mať svoj osobný život ako dvojica.

Dvojica si spolu vytvára vlastnú podobu svojho života, ktorý je iný než keby vznikol len jednoduchým spojením ich zvykov, skúseností, potrieb, pretože ho tvoria spolu uplatňovaním požiadaviek oboch partnerov.

Oddeliť sa od rodičov, vytvoriť autonómiu

Vo vývine jednotlivca je veľmi prirodzené postupné oddeľovanie sa od rodičov, nadobúdanie autonómie, získavanie nezávislosti v robení rozhodnutí, preberaní zodpovednosti za ne.

Rodičia by mali viesť deti k samostatnosti už od malička, pričom tento proces – vzájomného osamostatňovania sa deje na oboch stranách – u detí ale i rodičov.

Niekedy je to však pre rodiča alebo dieťa ťažšie, ako by malo byť. Je to však niečo, čo sa dá určite naučiť, zvládnuť a je normálnou súčasťou vývinu páru a pôvodnej rodiny.

Predstavy rodičov o partneroch svojich detí

Rodičia, teda svokor a svokra mávajú niekedy ťažkosti prijať partnerku/partnera svojho dieťaťa, lebo nespĺňa ich predstavy (vyzerá inak ako by chceli, má inú profesiu, „nevhodný“ vek, je rozvedený/rozvedená…), chceli by, aby sa ich dieťa viac venovalo kariére; nie sú pripravení byť starými rodičmi; nepáči sa im, že strácajú vplyv na dieťa; alebo majú obavu zostať sami (syndróm „prázdneho miesta“), pretože si budú musieť nájsť inú náplň života ako je starostlivosť o dospelé dieťa.

Pre viacero dôvodov môže byť odchod syna alebo dcéry ťažší práve pre mamy/svokry, okrem iného je u nás oveľa častejšie, že viac starostlivosti, času venujú svojim deťom práve ženy, a preto ich prepojenie je užšie a oddelenie môže byť ťažšie.

Mladým ľuďom sa zase nemusí chcieť púšťať do reálnych starostí vznikajúcich s vážnejším vzťahom, či už je to odsťahovanie sa, delenie času na stretávanie sa s priateľmi a bytie s partnerom/partnerkou, narábanie s peniazmi, upratovanie, intímny život a mnohých iných viac či menej komplexných úloh.

Máloktorý mladý človek však chce zostať žiť so svojimi rodičmi, alebo byť bez partnera/partnerky a zriedkavo si rodičia želajú, aby ich dieťa niekoho nemilovalo a nebolo vo vzťahu šťastné.

Pomoc od svokrovcov

Mariánovi a Janke veľmi pomohlo, keď mohli u jeho rodičov zo začiatku bývať, neskôr prispeli na auto a pravdaže občas strážili deti. Akosi prirodzene sa udialo, že im rodičia radili vo výbere auta, v zariaďovaní bývania aj po odsťahovaní a samozrejme hovorili aj do výchovy detí. Mladí im boli za pomoc vďační, a preto bolo pre nich ťažké brániť rodičom v tom, aby vyjadrovali a presadzovali svoje predstavy o živote mladej rodiny.

Rodičia, keďže niekedy strážili deti, mali kľúče od bytu. Hocikedy sa teda bez ohlásenia zastavili, „veď išli okolo“. Mama najlepšie vedela, čo sa kde dá najvýhodnejšie kúpiť, otec pomáhal s domácimi opravami.

Radili s výberom škôlky, neskôr školy, aký jazyk by sa mali vnúčatá učiť, na aký krúžok chodiť. Príjemné poskytovanie a prijímanie pomoci sa postupom času stalo čoraz častejším dôvodom pre napätie vo vzťahoch.

Mladí sa čoraz viac cítili byť obmedzovaní, kritizovaní, nedospelí. Rodičia mali pocit, že majú pochopiteľné právo mladým radiť, veď majú toľko skúseností, sú každodennou súčasťou ich života.

Hlavne Janka a Marián si uvedomovali, že sa potrebujú oddeliť od rodičov ako samostatná dospelá dvojica, ktorá chce mať svoj život predovšetkým vo svojich rukách, rozhodovať o ňom bez toho, aby v zlom ukončili vzťah s rodičmi.

Pre obe strany bolo ťažké vrátiť veci tam, kde asi mali byť na začiatku a skúšať dohadovať vhodnejšie pravidlá. Prekonávanie tejto krízy však pomohlo mladým upevniť vzájomnú blízkosť, presnejšie definovať čo chcú a potrebujú, ako chcú ďalej spolu byť.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (11 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Snazim sa s tym pracovat. Stale som ale vnutorne tak nejako konkurencne nastavena voci svokre a ona proti mne. Ako by sme si museli cely zivot navzajom dokazovat, ktore sa vie lepsie o toho jej syna/mojho muza postarat. No, je to pre mna projekt na dlho, pracujem na tomto mojom tvrdom postoji uz niekolko rokov, a dari sa mi len velmi malo kedy… a stale sa to vracia..

  2. Aj ja sa snažím…ale niekedy to tak je, že keď sa snažíte býva to horšie…najlepšie je, že problém so svokrou som nemala, keď sme spolu bývali cca 1rok. ten nastal až keď sa nám syn narodil. (a to sme spolu už nebývali dva roky) namiesto toho, aby bola rada, že sme zvládli prvé roky s malým v zahraničí samy dvaja, tak mi podkopávala nohy…nikdy sme neprišli do nejakého priameho stretu, ale odvtedy je lepšie, keď sa vidíme len na pár hodín a čo najmenej do roka…

  3. Ak môžem napísať pár riadkov a podeliť a o spolunažívanie so svokrou …aj ked roky sa nedajú vtesnať do pár riadkov a nie o všetkom je možné takto písať…………každodenné spolunažívanie so svokrou/svokrovcami je ako vychovávať dieťa, až po rokoch zistíme, čo dobré sme zasiali do vzťahu a to je ako pokladnica pokladov, z ktorej potom čerpáme, a čo sme urobili zlé a nevhodné, tak aj to zbierame, to všetko patrí k životu… po rokoch som zistila, že na začiatku som mala sen, bola to ideálna predstava, ktorá sa po rokoch nenaplnila. Posledný čas,niekoľko mesiacov, sa modlím za môj vzťah so svokrou, lebo dosť uviazol, je to ako z povinnosti. viem, že ani v rodine nie sme si všetci blízki, no prosím Boha, aby On formoval a viedol ten vzťah – s tým mám len dobré skúsenosti. Po rokoch vidím, že to vyžaduje veľkú toleranciu, škoda, že je to len jednostranné. Starí ľudia, resp,. svokrovci sa nikde nedozvedia o tom, že aj oni majú byť tolerantní, že oni majú len poradiť a nie riadiť život mladých, aj ked to myslia dobre – je to však ich uhol pohľadu. K tomu som dospela po cca 20 rokoch spolunažívania. Je veľmi potrebné komunikovať, na to však musí byť obojstranná ochota a tá často chýba. Ako veľmi chýba duchovné vedenie budúcich mladých dvojíc /manželov, ako chýba duchovné vedenie, kázne pre rodičov, ktorí sú svokrovcami. Život je aj o vzťahoch, tak ich pestujme s Božou pomocou, nestačí len naša snaha a chcenie. Ďakujem

  4. my byvame v dvojdome a niekedy je to tažke, ale kedze sme si stanovili hranice hned od zaciatku, tak sa to da.. aj ked to stoji vela sebazaprenia.. z oboch stran

  5. My sme bývali so svokrovcami a bolo to všelijaké… Nehovorím že zlé, ale veľmi náročné. Svokra je ten typ, že „chce pre nás len dobre“, „všetko pre nás“, aj by dýchala za nás, ona sa nemá kde inde realizovať, lebo sme jej jediná rodina. Ale pre mňa je to strašne obmädzujúce. Preto som si od nej vytvorila odstup. Neviem byť k nej ani úprimná, ani srdečná. Nie je to zlá žena, ani „zlá svokra“, ale jednoducho si držím odstup, čo mi je zároveň ľúto. Už bývame oddelene, ale na jednej ulici. No a zároveň musím uznať, že nám dosť pomáhajú (najviac s deťmi, po škole môžu ísť k babke, ona ich odvedie na krúžky a podobne). To, že sa montuje do výchovy ma tiež vytáča, ale zároveň si musím úprimne priznať, že vlastne je to „niečo za niečo“ – že ja tiež určité veci musím brať tak, ako sú, lebo tá ich pomoc mi padne dobre. a tiež deti s nimi majú dobrý vzťah a to som rada a rada im to doprajem… Takže tak.

  6. Čo najďalej pd nich, svokor býva viac v pohode, brzdi občas svoju manželku.Dať pravidlá nemože všetko.

Pridaj komentár