Súboj pohlaví

MikSa 0
Babky a dedkovia

Vzťah muži-ženy vzbudzuje mnohé vášnivé diskusie a často rozdeľuje mienky. Vo vzťahu pohlaví však nemusí platiť známe „človek človeku je vlkom“… Rozpory medzi mužmi a ženami nemusia jednoducho vyústiť do tzv. večnej vojny. Dnes sa pomerne rado žartuje na účet feministkých hnutí, no naproti tomu sa objavuje (a aj vychvaľuje) fenomén, ktorý môžeme označiť ako „nová mužnosť“ –tá vníma muža ako umierneného „softie“, ktorý ženu vždy a všade chápe a snaží sa jej v každom čase porozumieť. Azda preto sú „diví muži“ alebo aspoň „silní muži“ opäť žiadaní.

Muž a žena sú rozdielni a ostanú rozdielni. Muž je mužom a žena ženou. Svet by mal uznať rozdiely medzi mužom a ženou, prispel by tým k vytvoreniu dôstojnosti pre každého človeka. Pretože človek nebol stvorený ako uniformná a nudná bytosť, ale už po biologickej stránke existuje v istom napätí, rôznorodosti, polarite, polodnosti – podľa pohlavia je inak telesný, inak duševný a inak duchovný. Pohlavie určuje to, či sme ženami alebo mužmi. Nakoľko byť mužom nie je dané a podmienené len kultúrou a žena nie je ženou len preto, že jej to pripisuje sama spoločnosť. Celý náš život sa od telesnej pohlavnosti nedá oddeliť; je dôležité, aby človek (aj pohlavne) našiel svoju identitu ako muž alebo ako žena.

Muž a žena sú povolaní k jednote, nielen k spolužitiu „popri-povedľa seba“, ale žiť jeden pre druhého. Človek nachádza svoju slobodu práve vo vytváraní vzťahov, nie bez nich. Boj žien za rovnoprávnosť a za uznanie dôstojnosti ženy sa nemá premeniť na boj proti „nepriateľovi mužovi“, ale v snahu a v schopnosť o nadviazanie vzťahov. „Vrana k vrane sadá“, hovorí ľudová múdrosť na tému výberu partnera, je to však len polovičná pravda, lebo druhá časť ľudovej múdrosti znie: „Protiklady sa priťahujú.“

Sexuálna diferencia umožňuje ľudský život. Homo sapiens je bytosť existujúca vo vzťahoch. Vitálna rozdielnosť smeruje k spoločenstvu, v ktorom má človek najkrajšiu schopnosť milovať práve vtedy, keď sa stáva pre druhého darom a v tomto sebadarovaní nachádza zmysel svojej existencie. Tak je telo aj odrazom ducha. Je dôležité odporovať módnemu pesimizmu, že ženy a muži to spolu nedokážu. Nie je to pravda… už len preto, že sú si navzájom iní, preto, že medzi nimi existuje skúsenosť oného „neznáma“, vzniká medzi pohlaviami zvedavosť, ktorá prekonáva ich odcudzenie a vedie k vzájomnej radosti, úcte, starostlivosti jedného o druhého.

Sexuálna rozdielnosť nie je len pasca prírody na udržanie druhu a zachovanie potomstva. Pohlavnosť poznačuje muž a ženu nielen na fyzickej rovine, ale aj v psychologickej a duchovnej rovine, poznačuje všetky spôsoby vyjadrovania človeka a je jedným zo základných komponentov ľudskej osobnosti -jedným zo spôsobov bytia. Pohavie nám umožňuje vyjadriť sa, vstúpiť do kontaktu s inými a v neposlednom rade pociťovať ľudskú lásku.

Človek nedokáže žiť bez príslušnosti k nejakému pohlaviu. Pokusy vysvetliť a zdôvodniť bytie ženy a muža len ako dôsledok spoločenskej výchovy stroskotali. Ten „malý rozdiel“ v dedičnosti, ktorým sa kóduje pohlavie XX alebo XY, spôsuje v našich životoch obrovský rozdiel, nemal by však jestvovať na poli dôstojnosti a rovnoprávnosti medzi mužom a ženou.

Aj dnes sa cení schopnosť žien odolávať a odporovať, postaviť sa múdro k behu vecí. Oslavuje sa ženská genialita, intuícia, veľkosť srdca, odvaha, zachovanie si „chladnej hlavy“. Mimochodom, ženská intuícia je spojená s fyzickou schopnosťou ženy darovať život… a nakoniec má žena schopnosť nachádzať východisko z bezvýchodiskových situácií a v extrémnych životných podmienkach dokážue ešte vidieť a nachádzať zmysel do budúcnosti.

Napriek antikoncepcii, tabletkám a kariére si ženy naďalej želajú mať deti a sú to práve „moderné“ ženy, ktoré chcú potomstvo. Sú hrdé na to, že dokážu zladiť zamestnanie aj deti. Veď nie každý to dokáže. Ženy žijú v dvojnásobnom vyťažení v rámci povolania k rodine a k vlastnému zamestnaniu, práci. Preto je pred nimi úloha, presvedčiť zákonodárcov a rôzne organizácie, aby im umožnili zladiť náročné požiadavky poslania ženy v rodine s ich prácou.

Je pravda, že materstvo má centrálny význam pre ženskú identitu, ale nie je správne vidieť a posudzovať ženu len z biologického aspetku plodnosti. Ak sa totiž zdôrazňuje len plodnosť ženy, často sa hodnota ženy devalvuje. Materstvo nie je jej jediná hodnota. To čo nazývame „ženskosť“ je viac ako len príslušnosť k ženskému pohlaviu…

Ako sa človek naučí milovať? Ako sa naučí úcte? Tým, že má matku a otca – rodičov, ktorí ho spoločne, a ako partneri, k láske a úcte prebúdzajú. Povinnosť výchovy treba brať na oboch stranách (muži i ženy) vážne, veď obaja prebúdzajú emocionálne schopnosti dieťaťa. Ženy žijú vo výnimočnej blízkosti dieťaťa, ale aj mužov nehodno vytláčať z povolania k zodpovednosti za výchovu.

Konečne je každý človek, či muž alebo žena, určený k tomu, aby tu boli jeden pre druhého.

Súboj pohlaví neviedol zatiaľ k ničomu plodnému, len nútil celé generácie zriecť sa spoločných vzťahov medzi mužmi a ženami. Naproti tomu si obe tieto pohlavia želajú: partnerstvo, spoluprácu, vzťah – pravdivý, verný, napínavý, plodný, živý, nie bez zľutovania. Žena chce totiž muža, ktorý prepáči a muž ženu, ktorá odpustí.

Podľa nemeckého týždenníka c-i-g NR. 33/2004 spracovala MikSa

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 1,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár