Peniaze kazia charakter? Nie!

Vraj peniaze kazia charakter, vraví ľudová múdrosť. Možno toto je presne výnimka potvrdzujúca pravidlo, že generáciami overené pravdy majú niečo do seba. Peniaze charakter nekazia. Charakter kazí ich nedostatok.

Čo viac, keď máme jeden druhého

Keď sme sa s mužom zoznámili, mali sme všetko, čo sme chceli – mali sme jeden druhého a nič viac nám nebolo treba. Akí sme len boli krásni, milí a šťastní, lebo všetko, čo sme potrebovali, bola láska a tú sme nachádzali jeden v druhom každý deň.

Čo sme si mohli dovoliť kúpiť, to sme si kúpili. Na čo sme nemali, po tom sme netúžili. Našej láske bohate stačila stroho vybavená študentská izba na internáte. V nej sme si boli blízki snáď už len preto, že sme spávali na jednej posteli, túlili sme sa k sebe a dýchali v rovnakom rytme.

Láska? Už nie

Postupne sme sa presťahovali do bytu, zariadili domácnosť, naplánovali bábätko a svadbu. Už sme sa netisli na jednej malej posteli, ale sme sa rozvaľovali na obrovskom letisku a stále viac sme zisťovali, čo všeličo ešte nemáme, čo všetko nám ešte chýba.

Láska? Nie. Televízor, kávovar, mikrovlnka… a peniaze na ďalšie doplnky a vymoženosti modernej domácnosti. Zrazu sme už nemali čas na rozhovory a prechádzky, lebo sme pracovali, aby sme rýchlo zarobili a kúpili všetko potrebné. Z každej novej veci sme mali nesmiernu radosť a kým sme pracovali obaja, netrpeli sme nedostatkom, všetko bolo fajn.

Slovenská klasika

Potom sa narodilo prvé bábätko, nestihla som ani do práce nastúpiť a už sa nám narodilo druhé bábätko. Hoci sa postupne počas obidvoch materských dovoleniek zvyšoval rodičovský príspevok, úspory sa postupne minuli, no životné náklady neustále rástli.

Náš stereotyp sa zvrhol na slovenskú klasiku: žena s dvoma deťúrencami doma, muž večne v práci, aby uživil rodinu. O nejakej romantike ani reči, len nervozita, lebo stále na nič nemáme peniaze.

Muž uťahaný z práce, žena uťahaná z domácnosti a doma napätie, lebo jeden druhému závidí. Muž žene tú dovolenku a pohodu doma s deťmi, žena mužovi spoločnosť dospelých ľudí, slobodu pohybu a to krásne “padla” po skončení pracovnej doby.

	Prečítajte si tiež: Ja som ho neprestala ľúbiť, on mňa áno

Kvôli závisti ani jeden neocení snahu toho druhého.

Ako mužovi vysvetliť, že materská dovolenka v spoločnosti 2 nesamostatných detí nie je dovolenka a neexistuje žiadne “padla”? Ako žene vysvetliť, že zarábanie na celú rodinu nie je žiadny oddych a to “konečne padla” je vyslobodenie a možnosť konečne sa prestať pretvarovať pred obchodnými partnermi?

Po namáhavom dni ani jeden nemá energiu na niekdajšie dôverné rozhovory, keď do pol noci treba riešiť uspávanie potomkov a napokon je človek rád, že si sám konečne môže ľahnúť. A ráno opäť rovnaký stereotyp. A výčitky, že žena nie je ekonomickým prínosom do rodiny a výčitky, že muž sa nijako nepodieľa na chode domácnosti a výchove potomkov.

Kto z nás dáva viac?

A tak sme si síce zariadili domácnosť, založili rodinnú firmu, kúpili auto… ale sme sa jeden od druhého tak vzdialili, že už nevieme nájsť cestu k sebe a pomaly postupne delíme všetko, čo sme kedy spolu získali, na dve nerovnaké časti.

Nevieme sa dohodnúť, komu patrí viac, lebo obaja vidíme len svoje vlastné zásluhy. Deti, láska a spoločná budúcnosť ostali v úzadí. Deti sa budú musieť prispôsobiť a láska…?

Láska je smrteľná droga.

Stačí jedna dávka a človek bez nej umiera. Jednému z nás ostane neopätovaná láska v srdci, druhému láska k peniazom. Lebo kým sme ich mali dosť, boli sme k sebe milí a bezstarostní. Ich nedostatok spôsobil pokazenie charakteru v očiach toho druhého.

(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...