František Kovár: Bola to láska na prvý pohľad

Stretli sme sa pred novou budovou Slovenského národného divadla. Pán František Kovár tu má svoju šatňu a môžete ho vidieť na doskách, ktoré znamenajú svet. Na stretnutie s oboma som sa veľmi tešila, už len preto, že sú veľmi sympatickí.

Kovárovci sa zoznámili na narodeninovom večierku

ich spoločného priateľa – medika. Na prvé stretnutie František Kovár spomína:  „Bola tam aj medička Danka  v slaboružových šatách, s osím driekom. Zrazu prišlo do toho nejaké vysoké napätie  z mojej strany, stykač sa v tej chvíli zapol a niečo tam  preskočilo, nejaká iskra, ako to už býva, a takto sme sa my zoznámili.“  

Jeho slová potvrdzuje aj manželka. Napätie bolo na oboch stranách, pretože keď František vstúpil do dverí, hoci vchádzalo mnoho ľudí a v miestnosti bolo prítmie, pozreli sa obaja práve na seba, a tak sa to stalo…  Začali spolu chodiť a po dva a pol roku sa vzal. V manželstve musí byť podľa pani Daniely láska, priateľstvo, spolupatričnosť. Len papier nestačí. Mnohí ľudia ho majú, a nežijú dobre. „Viete, tešiť sa na scrable a na to, že pôjdeme spolu na hríby. Nehovoriac o tom, že sme sa tešili, že budeme mať deti… Teda nie deti, máme chlapcov,“ s úsmevom dodáva, mysliac pri tom na to známe, že „deti“ majú len tí, ktorým sa narodia obe pohlavia…

Takého manžela nepotrebujem!

Pani Daniela vyberá z kabelky malý fotoalbum, na ktorom vidím ich dospelé deti, dvoch mužov s polovičkami a vnúčatkami na dovolenke v Chorvátsku. Vraciame sa o niekoľko rokov späť, keď tí dospelí muži boli ešte len malé deti. František bol veľmi často preč z domu. Ako len mohol, snažil sa podieľať na normálnom chode domácnosti, ale skúšky v divadle, po večeroch predstavenia, v nedele hrané rozprávky, v lete zájazdy mu brali väčšinu času.

Do istého času ako rodina vôbec nemali dovolenky. Daniela bola s deťmi veľmi, veľmi často sama. „Jedného dňa som si povedala, že takého manžela nepotrebujem, ktorý celý rok je stále preč a tie letá, to bola katastrofa! A tak som povedala: Dosť! Podám o rozvod, ak sa to nezmení! A manžel vedel, že ja by som bola o ten rozvod stopercentne podala, a od toho roku sme začali chodiť spolu na úžasné dovolenky!“

Spomienky v ich rodine práve na dovolenky sú nádherné. Premýšľam, že toto je situácia mnohých rodín v dnešnej dobe. Na krku hypotéka, žena doma na materskej, chlap musí byť v práci od nevidím do nevidím, aby zarobil na všetko, čo je potrebné. 

„Keď sa niečo točilo v lete, tak som to odriekol, to bolo to podstatné,“ dáva návod pán František. „Sypem si popol na hlavu. Teraz, keď už sú deti veľké, povedal mi pred rokom či dvoma môj syn: Otec, ty si vlastne s nami v živote nebol na hokeji. To sú také veci, ktoré si tie deti nosia v sebe, a vtedy vám on nepovie: Otec poď so mnou.“  

Obojstranná investícia

Napriek všetkému ich vzťah bol stále dobrý. Udržali ho láskou, ktorá do dnešného dňa rezonuje. „Sú situácie, keď sa otec musí zachovať ako muž v tom zmysle, že si udrží na uzde nervy alebo to, že si uvedomí, v akej situácii je tá žena, teda nevybuchne na ňu a je na ňu trpezlivejší a tolerantnejší. Bez toho by to nefungovalo.“

Pani Daniela sa prvé roky manželstva obetovala. Hoci bola vyštudovaná medička, miesto na klinike sa nesnažila získať, 12 rokov pracovala na Lekárskej fakulte ako asistentka. Aj vďaka tomu mohli byť  24 dní v lete pri mori. Išlo jej najmä o deti,  aby ich nemusela ráno o pol šiestej budiť, neskoro večer pre ne chodiť do školy a do škôlky.

Po čase sa však všetko obrátilo.  „Keďže som vedel, že moja žena sa obetovala, ale nie je profesionálne naplnená, tak v čase, keď už to bolo možné, dozvedel som sa, že sa ide otvárať železničná nemocnica. Jednoducho som natrafil na úžasného človeka, a to bola riaditeľka vtedajšej nemocnice. Povedal som jej životný príbeh, že moja žena sa doteraz obetovala, bola na fakulte, jej túžbou je byť lekárkou, ak to bude možné, prosím vás, pekne, aby ste ju tu zamestnali.“  Veľmi rýchlo na to prišla pozitívna odpoveď.

Muž ako rezonátor

Pýtam sa na ďalšie hodnoty , na ktorých stojí vzťah manželov Kovárovcov. František vysvetľuje, že je dôležité uvedomiť si, kým žena vo vzťahu je, aby muž bol „rezonátor toho, čo ona robí. Manžel odzrkadľuje hodnotu toho, čo žena dáva. Keby to nerobil, muselo by jej niečo veľmi podstatné v živote chýbať. Niekedy to môže byť slovom, alebo pohladenie má tiež nejakú obraznú hodnotu, ale musí to tam jedným slovom byť.“ 

Ďalej hovoríme o tolerancii vo vzťahu, vzájomnej úcte. To všetko oni v tom ich majú.  Ako to dosiahli? „Mali sme sa stretnúť,“ hodnotí pani Daniela. Manželia Kovárovci si navzájom vážia aj svoje povolania . Pani Daniela hodnotí manžela ako vynikajúceho herca a rada ho chváli, pán František hovorí o svojej manželke ako o lekárke s ľudským prístupom k pacientom, ktorá vždy urobí viac, ako je bežné…

Výsledok…

Vzájomná úcta, láska, tolerancia, rešpekt, uznanie, spoločné chvíle, uznanie chýb, radosť z prítomnosti  toho druhého,  spoločné záujmy, obeta, rozhodnosť, rozhodnutie ísť ďalej napriek prekážkam; to všetko je v manželstve Františka a Daniely Kovárovcov.

(14 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...