Mýtus o manželskej láske (2): A žili šťastne až kým nepomreli!

Poznáte to, že….? Takto končia krásne rozprávky o princeznách ako aj romantické filmy – holywodské trháky. Keď film skončí, nie jedna žena sa zasníva a nie jeden muž zaslintá… 🙂

A toto snívanie a “slintanie” ide s nami ďalej – do našich všedných dní, do našich vzťahov. Ani sa nenazdáme a tento romantický obraz o vzťahu muža a ženy sa uhniezdí nie len v naších túžbach, ale aj v našej mysli ako silný predpoklad. A ani to nemusíme zbadať a podliehame ďalšiemu mýtu o vzťahoch.

Poďme sa na to pozrieť z blízka.

Básnici, spisovatelia, umelci vytvoria silný príbeh dvoch vášnivo milujúcich ľudí. Napríklad Rómeo a Júlia. A nie len oni, ale aj kopec filmom, telenoviel, skutočných príbehov, kníh, románov – až bestsellerov. Popisuje sa príbeh vášnivo milujúcich ľudí muža a ženy, alebo hľadajúcich ľudí, alebo zaľúbených ľudí. Väčšinou je tam nejaká zápletka, nejaký problém, ktorí prekonajú vďaka tej láske. Ukazuje sa heroickosť muža či ženy. A samozrejme –  končí sa to svadbou.

Je len málo filmov/ príbehov, kde sa zobrazí zápas o lásku po 10tich či 20tich rokov manželstva.Čiže obdivuje sa, ospevuje sa a glorifikuje láska na začiatku – láska zaľúbených.

Zamilovanosť trvá max 3 roky, aj to som prehnal

Viete na čo prišli výskumy? Že zamilovanosť je svojím spôsobom ľudská forma párenia sa, podobná zvieraciemu páreniu. A my tomu hovoríme Láska. My tomu prisúdime hodnotu a dávame to za vzor interakciám medzi mužom a ženou.

Zamilovanosť trvá max 3 roky, aj to som prehnal. U niektorých len niekoľko mesiacov. A presne po takom čase sa buď rozpadávajú vzťahy, alebo nastávajú vážne krízy.

Mýtus – žili šťastne, až kým… nám našepkáva. Veď sa milujete a tak to bude naveky. A to je omyl. Stretnúť človeka svojho života prináša vzrušenie a šťastie. To neznamená, že žiť sním je to isté!

Žiť šťastne je výzva. Treba sa k tomu dopracovať.

K šťastiu sa treba dopracovať. Ako tí dvaja nezrelí, plní egoizmu a samoľúbosti môžu hneď na začiatku vytvoriť niečo tak nezištné ako láska? Keď tí dvaja vytriezvejú z opojenia zaľúbenia (ono nemusia v rovnakom čase) pýtajú s,a čo sa pokazilo, veď sme boli šťastní. Prečo to pominulo? Boli sme asi oklamaní!

Zamilovanosť príde sama. Láska nie.

Zamilovanosť je v podstate spontánny proces – to príde samo, ako dar z nebies. To sa zas nedá povedať o láske. Láska nie je spontánny proces, ona sa nevytráca. Dokonca ani pocit lásky nie je spontánny. Poznáte vyjadrenia:

“…už ťa nemilujem, už to tak necítim…”

To je chybné vyjadrenie. Ak by som toto krátke vyjadrenie preložil, znelo by asi:

 “…neprežívam lásku už dlhší čas. Asi od obdobia, čo sme sa tak veľmi pohádali kvôli rodičom, a počula som v hádke veľa škaredých slov na svoju adresu. Stále mi v ušiach znejú a vyvoláva to zmätok v mojom srdci. Vyvoláva to vo mne zmiešané pocity hnevu, krivdy a smútku voči tebe. Necítim sa bezpečne pri tebe. Ublížil si mi tým. Toto nechcem cítiť voči tebe. Ale neviem cítiť iné!…”

Z tohto môžete vytušiť, že láska nie je spontánny cit, ale niečo za tým je. V tomto príklade za stratou pocitu lásky boli škaredé slová, ktoré neboli odvolané, odprosené a odpustené. A v spoločnom živote muža a ženy nie je len jedna hádka, ktorá urobí niečo s pocitmi – pocitom lásky. Je tam kopec akcií a reakcii, ktoré priamoúmerné zvyšujú a znižujú pocit šťastia, či pocit lásky.

Lebo konflikty a problémy sú nevyhnutné a normálne

Už sám vzťah muža a ženy predpokladá, že tam budú ťažkosti. Len viete – muži si to vysvetľujú po svojom a ženy po svojom. Oveľa užitočnejšie by bolo, keby tí dvaja sa neutiekali ku pohlavným klubom a vysvetľovali si to medzi sebou. Mám predpoklad, že ak by anjeli žili na zemi spolu v manželstvách, stali by sa do dvoch rokoch z nich čerti. Lebo konflikty a problémy sú nevyhnutné a normálne. Oni musia prísť.

Prečo? Lebo všetci sme egoisti

Však chvála Bohu. Lebo iba egoista sa dokáže naučiť skutočne milovať. Čiže ak prídete po svadbe na to, že váš manžel je egoistka, vaša manželka je egoistka (egoizmus ženy je veľmi skrytý, ale o tom neskôr), ďakujte Bohu, lebo máte zdravého a normálneho muža, ženu.

To čo je dôležité, je prestať veriť rozprávkam, že láska nestojí nič.

Za pocit lásky a pocitom vzrušenia z toho, že sa cítim milovaný/ milovaná od svojho muža od svojej ženy, je kopec, kopec práce, sebareflexie, prehier, znova postavenia sa na nohy, stráta nádeje, obnovenie nádeje – jednoducho je to boj o lásku. Je to dobrodružstvo o dvoch neznámych, ktorí sa premenia v lásku.

Láska niečo stojí. Čo nič nestojí, za nič nestoji.

Hovorím o dozrievaní v láske, o osobnom dozrievaní, a duchovnom dozrievaní, o ceste muža, o ceste ženy o ceste manželov. Viete čo sme sľubovali pred oltárom? „Budem ťa milovať…“ tzn. že nie že ťa teraz milujem, ale hádam sa to naučím – budúci čas – hádam sa to naučím a príde deň, kedy sa to naučím tak, že ťa urobím šťastnou, šťastným mužom, ženou.

My sme sľúbili, že pôjdeme cestou, že budeme bojovať a že sa nevzdáme. Možno by som teda pozmenil tento mýtus na nový predpoklad:“….Žili spolu, až kým si vybojovali pocit šťastia a urobili toho druhého šťastným, a plný života a nasýtený svojích dní počkali jeden na druhého na večnosti… “

Na budúcu stredu mýtus: To má zo svojej rodiny

(7 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)

Loading...