Môžeme mať lepšie manželstvo, ako mali naši rodičia

Majú to dnešné manželstvá ťažšie alebo ľahšie než v minulosti?

Český psychológ Josef Zeman, ktorý sa niekoľko desaťročí venuje otázkam partnerských vzťahov, ma nedávno prekvapil poznámkou, ktorú predniesol študentom na svojej prednáške. 

Všetci vieme, že manželstvo sa zmenilo. Od päťdesiatych rokov prechádza neustálou premenou, ktorú najviac pociťuje práve naša generácia. Manželská inštitúcia sa zmenila na spoločenstvo.

To znamená, že sa zmenila jeho úloha, ako aj úloha jednotlivcov v ňom. Manželstvo môže byť také, aké nikdy doteraz. Máme ale nové povinnosti a nové výzvy. Dokážeme ich správne uchopiť?

Úlohy v rodine sa zmenili

Zeman upozorňuje, že kým v minulosti boli naše roly jasne dané – mama bola doma s deťmi, otec živil rodinu, tento model sa úplne zmenil. Rovnoprávnosť priniesla fakt, že úlohy sa vyrovnali.

Manželia prinášajú do domu často rovnaký plat a jeden od druhého očakávajú rovnaký podiel práce v rodine. K lekárovi už nechodí len mama, a tá zas pri pokazenej práčke nečaká na muža, lebo opravára vie zavolať aj sama.

Josef Zeman upozorňuje, že takáto zmena rolí sa však nedeje len na úrovni platu a domácich prác. Prenáša sa aj do rodinného kruhu a úplne mení nároky na partnera.

Dnes sa už vníma ako samozrejmosť, že žena dokáže byť finančne sebestačná. Na jednej stane skvelé, ale na druhej? Zeman vysvetľuje, že aj keď sa to nezdá, muž takto prichádza o svoje zásadné postavenie v domácnosti.

Pre ženu už je tým hrdinom, ktorý prinesie domov uloveného mamuta. Skôr sa od neho očakáva, že bude asistovať pri varení a dá pozor na deti, kým bude manželka udržiavať rodinný kozub a chystať večeru.

Čo s tým? 

Svetu vládne fenomén schopných žien. Čoraz viac mamičiek zvláda dve aj tri deti, prácu, školu a koníčky. Jasné, že sú radi, keď majú muža. Ale sú aj také, ktoré vychovávajú deti bez neho, a ide im to. 

Na prvé priečky vlastností, ktoré my ženy od mužov očakávame, sa dostáva zodpovednosť a starostlivosť o rodinu. Lebo ak to nezvláda muž, okamžite preberá povinnosti žena. 

Josef Zeman radí, aby sa páry neznepokojovali prirodzeným vývojom spoločnosti, ale zamerali  sa na vnútorné prežívanie vzťahu.

Upozorňuje, že kým diktát v minulosti jasne určoval, aká je úloha muža a ženy vo vzťahu a ako má vyzerať manželské spolužitie, dnes platí jediné pravidlo: „Každý pár je iný.“

To so sebou nesmie nielen obrovskú slobodu, ale aj zodpovednosť, pretože nemáme na starosti len vlastné šťastie, ale aj šťastie a spokojnosť nášho partnera.

Ako rodinný psychlóg preto radí, aby sme investovali predovšetkým do prvých rokov manželstva, nebáli sa romantiky a začali sa viac spoliehať na inštinkt. Ako ženy, tak aj muži. 

 

Manželstvo má svoje fázy, nepreskakujme ich

Na začiatku každého manželstva je podľa Josefa Zemana veľmi dôležité jedna vec – vstupovať do spoločného vzťahu zamilovaný.

Manželská zamilovanosť je prvou fázou vzťahu, ktorá búra bariéry, umožňuje naviazať sa na partnera a vnímať ho v čo najlepšom svetle. A nielen jeho, ale aj seba.

Vo fáze zamilovanosti sa z nás stávajú láskavejší a tolerantnejší ľudia a prežívame spoločné šťastie. Bez emocionálneho puta nikdy nevznikne pevné manželstvo, čo potvrdzujú aj viaceré výskumy. 

Po prvej fáze nasleduje fáza precitnutia, keď si pár začína uvedomovať vlastnú zodpovednosť a samozrejme, chyby toho druhého.

Tento moment „sklamania“ je však veľmi dôležitý, pretože nám pomáha vytvárať hranice, pravidlá a najmä otvára komunikáciu na plnohodnotnej úrovni.

Josef Zeman upozorňuje, že táto fáza je kritickým momentom najmä vo vzťahoch, kde spolu partneri chodia dlhé roky a berú sa až v čase, keď romantika „vyprchá“.

Práve v tomto čase sa stáva zvyčajne to, že partneri jednajú skratovo a manželstvo sa čoskoro ocitne v kríze. 

Výchova dieťaťa manželstvu prospieva

Manželstvo by predovšetkým v prvých rokoch malo byť spojené s príchodom detí. Manželia, ktorí do rodičovstva vstupujú stále zamilovaní, nie sú voči sebe kritickí a cítia sa príchodom detí oveľa viac naplnení. 

Práve tu vníma Josef Zeman príležitosť pre začínajúce manželské páry. Zdôrazňuje, že doba nikdy v takej miere ako dnes nepriala tzv. inštinktívnemu rodičovstvu, ktoré je v plnej miere zamerané na vytváranie puta medzi rodičmi a dieťaťom.

Otcovia, ktorí boli v minulosti pri vlastných deťoch vnímaní negatívne, by mali byť dnes naplno oporou pre mamu a deti. 

Môžu vstupovať do sveta rodičovstva od začiatku, nie až od troch rokov, ako to bolo zvykom v minulosti. Manželia si navzájom musia dať pocítiť absolútnu dôveru, jeden druhému nechávajú na starosť dieťatko.

Deti v útlom detstve sú najlepším putom, ktoré spája manželov a vytvára priestor pre budovanie vzájomného vzťahu.

Výskumy potvrdzujú, že či už účasť otca pri pôrode alebo starostlivosť o novorodenca vytvárajú o novopečeného otecka podobné puto ako u mamy. 

A keďže dnešné manželky a mamy už o otcovskej starostlivosti narozdiel od minulosti nepochybujú, pre budovanie manželstva nemôžeme podľa Josefa Zemana urobiť nič lepšie ako vychovávať spoločne s láskou deti.

Popri manželstve je potrebné, aby sa zachovávala rovnováha medzi manželstvom a rodičovstvom. Čím sú deti staršie, tým viac sa od nich musia rodičia osamostatňovať a uprednostňovať manželstvo.

Hľadať spoločné zážitky a nové skúsenosti a dobíjať baterky vzťahu, ktorý šiel v prvých rokoch starostlivosti o dieťa bokom.

Venovať čas napríklad spoločnému športu či kultúre a vo všetkom, čo robíme, sa pýtať: „Prospeje takto strávený čas mojej rodine?“ Len tak upevníme manželstvo na celý život a dokážeme ho prežiť naplno a s láskou.