Communio. Žiť spolu.

M. Kohutiarová/ seriál Manželstvo 0

Bol si preč. Nebolo to nadlho, ale pre mňa to bol taký iný čas. Stáva sa mi to vždy, keď ťa povinnosti odvejú niekam inam aj mimo pracovného času, ako tentoraz, kedy ste mali vyprodukovať kolektívne kačacie a husacie kosti spod dobre upečenej vrstvy. Dni, kedy tu nie si, sú také iné. Aj vtedy, keď ti mešká vlak a ja sa už neviem dočkať.

Zvyk?

Niekto možno hovorí, že je to zvyk, tá železná košeľa, ktorá nepustí a jednoducho nie je človek v stave spokojnosti, keď mu niečo/niekto chýba. Neviem. 

Poznáš ma dlho a pridobre vieš, akú neskutočne silnú potrebu slobody mám a ako ju ty sám vo mne pestuješ. Ako sa nebojím povedať, čo cítim a žiť si svoj život taký, ako mám mať ja. Neviem byť na niekom závislá, klepať sa, čo budem robiť, ak… To nie. 

Nie som závislá na tom, či mi pomôžeš urobiť to či ono, ba objektívne kruto vzaté, zistila som vlastným prieskumom, že si to často viem v týchto nárazových situáciách zmanažovať úplne ok a niekedy aj lepšie, ako keď sme doma obaja. Nie som závislá na tvojom plate. Nie som závislá na tvojej mienke tak, že bez nej nežijem a s ňou umieram. Nezabíja ma, že máš iný názor a že aktivity, ktoré milujem, ty všetky nemusíš a nevieš.

Nie, zvyk to nie je.

Súzvuk

Byť s tebou už toľko rokov oficiálne ako tvoja manželka pre mňa znamená oveľa viac, ako zvyk. Často premýšľam, ako to presne pomenovať a žasnem, koľko úžasných vecí okolo mňa mi stále hovorí, ako to s nami dvoma je. Ja som voda, ty zem. Ty môžeš existovať bezo mňa, ja bez teba. Ale iba ak chceme niečo spoločné, iba vtedy vo vzájomnom darovaní sa a odovzdaní všetkého, čo v nás najlepšie je, môže rásť strom nášho vzťahu, ktorého semienko začalo klíčiť kedysi, keď si ma tam kdesi pri ružomberských kopcoch vzal večer von.

Veľmi mi na ňom záleží. Občas rastie krivo, občas ho prelejem (aj naslano), občas ho ty zas pritlačíš váhou svojho statusu a povahy (konzervatívnosť je dobrá vec, ale…). Občas veľmi fúka vietor, a my obaja musíme vytvoriť konzistenciu podložia, aby korene nášho stromu ustáli nepriazeň, ktorú nevieme nijako ovplyvniť. Občas strácame nejaké konáre a listy, a stále sa čosi deje, čo nás vo vzájomnom záujme oň núti stále sa oň starať.

Prečo nám na tom tak záleží? Lebo je to NÁŠ strom. Pamätá všetko, a jeho letokruhy v mojom a tvojom vnútri sú identicky rovnaké. A rastie na ňom kadečo. Poskytuje tieň a je po tých rokoch majestátne košatý, takže láka kadekoho prisadnúť čo aj na konáre či sa len tak natiahnuť pod ním alebo len pokochať z diaľky. 

Pravdu povediac, denne žasneme nad ním aj sami dvaja. Niekedy ani zem ani voda nemajú pocit, že by vládali ten strom živiť… iba chcú… prosia o to.. a tu príde Slnko a urobí, čo je potrebné, aby náš strom prosperoval.

Jeden v druhom

Som voda a som ňou, aj keď som v tebe. Ty si zem a ostávaš sám sebou, aj keď sa poddávaš mojej vlahe. Spojení pre niečo, čo nás presahuje a zároveň z nás robí neuveriteľne živné prostredie pre mnoho dobra. Zachovávajúc to naše osobné ja a zároveň tvoriace z nás niečo nové. 

Včera v noci som dojčila. Odbehnutá od počítača, pritúlená k nášmu najmenšiemu jabĺčku. Dudkal. Milujem tie okamihy. A ty si vstal od  svojho počítača, od všetkých účtov a platieb a tichúčko si si ľahol k nám. Objatí všetci traja v jednom. Spolu. Tá chvíľa v tichu, kým drobec dopil, bola priam posvätná. Nik z nás nemusel. Ale naše communio takto dostalo ďalší centimeter rastu stromu k dobru.

A tak viem, isto viem. Som sama sebou a som v tebe, aj keď koštuješ husacinu alebo v práci vypisuješ zmluvy. Ty si tu, kým ja pobehujem medzi plienkami a vyrážkami, a hoci mi chýbaš ako bytostná časť nášho dobrovoľne zvolené statusu, predsa si tu, vo mne, v slovách, myšlienkach, stále prítomný.

Kým bol náš strom malý, hovorili sme si  kadečo. Aj to, že si rád, že som rada, že sme. Hračka. O to radšej si teraz hovoríme slogan, ktorý sme odkukali a žijeme ho: Ja mám teba. Ty máš mňa. My sa máme.

Aj preto by som nemohla byť ženou námorníka a ty nevieš odplávať príliš ďaleko. 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (15 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...

Pridaj komentár