Pre ženy, ktoré chcú, aby ich manžel bol viac zapojený do starostlivosti o deti, domácnosť a o ňu samú, mám päť ciest:
1. Cesta výziev
Už sme o tom hovorili v téme „Výzvy namiesto výčitiek“.
Princíp je jednoduchý:
- hovoríme o svojej túžbe manželovi,
- poukázanie na to, čo to pre nás znamená a že vám tým urobí radosť,
- hovoriť, že on to vie tak, ako nik iný,
- overiť si, či sa mu to dá, či nemá rozrobené niečo iné (ináč by vašu prosbu mohol vnímať požadovačne).
Takto vyslovená výzva motivuje – dodáva silu a chuť.
2. Cesta ne-samozrejmosti
To, čo robia manželia pre rodinu, jeden pre druhého, sa po čase stane samozrejmým. Už to neriešime ako niečo výnimočné. Ani sa za to neoceňujeme. Berieme to ako povinnosť.
Cestou je nebrať takéto veci ako samozrejmosť, všímať si to a za každú maličkosť úprimne ďakovať, oceňovať a obdivovať. Zvlášť pre muža to má veľký význam.
3. Cesta spokojnosti
Všimol som si, že si prirodzene viac všímame veci, ktoré nie sú dobré, ktoré nefungujú, ktoré nás na tom druhom hnevajú. Menej si všímame veci, ktoré nám vyhovujú. Zrejme máme k tomu sklon viacerí.
Cestou je – rozhodnutie všímať si a hovoriť vášmu manželovi, čo si na ňom vážite.
4. Cesta denno-dennosti
Keď o tom hovorím so ženami, oponujú mi, že oni svojho muža oceňujú. Keď sa spýtam, že koľko, odpovedia – veľa. Zvedavosť mi nedá a spýtam sa, čo to znamená veľa. No, veľa. A keď sa spýtam, že kedy naposledy. Tak je v miestnosti zrazu ticho.
Muža treba obdivovať každý deň, tak ako aj žena potrebuje cítiť lásku svojho muža každý deň.
5. Cesta tréningu
Tak, ako máme zlé návyky, potrebujeme sa trénovať v tých dobrých. Naučiť sa všímať si viac dobrého ako zlého, poďakovať mu, aj keď to vnímam tak, že nerobí nič záslužné, veď ja mám toho ešte viac.
Hovoriť o svojich túžbach tak, aby motivovali. Nie vyčítať, že to nerobí alebo to od neho požadovať. Prejavovať si úctu a ďakovať – u niektorých to môže byť, ako hovoriť cudzím jazykom.
Tieto cesty vedú k jednému cieľu – k zmene. K zmene celého rodinného systému.
Stojí za to si prečítať aj článok: