Žena, ktorá si myslela, že je rastlinou

MikSa 0

„Predtým než sa moja žena stala vegetariánkou, považoval som ju v každom smere za celkom nenápadnú bytosť. Aby som bol úprimný, pri našom prvom stretnutí som ju nepovažoval ani len za atraktívnu ženu. Necítil som sa ňou ani priťahovaný ani odpudzovaný, a teda nevidel som dôvod, aby som sa s ňou nemohol oženiť.“

Takto začína kniha „Vegetariánka“, príbeh obyčajnej kórejskej ženy v domácnosti, ktorá zo dňa na deň prestane chcieť jesť mäso, izoluje sa od spoločnosti a nakoniec si o sebe začne myslieť, že je rastlinou.

Autorke knihy Han Kangovej udelili za tento román v roku 2016 Medzinárodnú Man Bookerovú cenu a odvtedy sa považuje za najvýznamnejšiu juhokórejskú autorku. Jej romány sú preložené do viacerých jazykov a sú úspešnejšie viac v zahraničí ako u nej doma.

Na prvý pohľad sa spisovateľka Hang Kangová venuje vo svojom diele juhokórejským témam, ktoré sa však ľahko dajú preniesť aj do iných súvislostí. Fakt, že „Vegetariánka“ prestane jesť mäso, a to v krajine, ktorej kuchyňa je na mäso priam zaťažená a kde vládnu prísne spoločenské pravidlá, možno prirovnať s otvorenému povstaniu. Hlavnou témou románu je otázka osobnej slobody človeka a otázka, kam až možno osobnou slobodou zájsť: vziať si život prípadne premeniť sa na rastlinu?

Han Kangová sa narodila v roku 1970 v juhokórejskom meste Kwangdžu, kde v roku 1980 v máji došlo, v nádeji na demokraciu, k viacerým študentským povstaniam proti vtedajšej vojenskej diktatúre. Hoci demonštrácie prebiehali pokojne, vojsko ich brutálne potláčalo. Nasledovalo povstanie študentov, pracujúcich a občanov, ktoré však skončilo masakrom, keď tam armáda zabila 170 až 2000 ľudí. Údaje o počtoch mŕtvych sa líšia, pretože vtedajší vojenský režim, chcel skutočný počet mŕtvych utajiť a veľa rodinných príslušníkov zo strachu z prenasledovania pochovalo svojich mŕtvych príbuzných iba tajne. Odvtedy je Kwangdžu synonymom a symbolom utláčaného demokratického hnutia v Južnej Kórey 80-tych rokov.

Han Kangová sa s jej rodičmi presťahovala z Kwangdžu do hlavného mesta Soulu len štyri mesiace pred vypuknutím povstania. Ako deväťročná nezažila teda hrôzy potlačenia povstania osobne, ale cítila sa a cíti sa stále onými udalosťami hlboko zasiahnutá. V tomto období sa začala prvýkrát v živote zamýšľať nad smrťou. Keďže obyvateľstvo mimo Kwangdžu dostalo len „oficiálne“ informácie, nakoľko armáda blokovala masovokomunikačné prostriedky, bolo o skutočných príčinách a skutkoch nebezpečné vôbec hovoriť. Jej rodičia ju i jej sestry varovali: „V žiadnom prípade nemôžete a nebudete o Kwangdžu hovoriť.“

Tak sa pre Han Kangovú stalo Kwangdžu dlho potlačovaným tajomstvom. Napriek tomu, že rodičia doma schovali fotoalbum s fotografiami zo vzbury z Kwangdžu, Han Kangová ho našla a uzrela v ňom obrázky zmrzačených demonštrantov. „Potichu, bez veľkého kriku sa vo mne niečo zlomilo, niečo čo bolo nežné v mojom vnútri, o existencii čoho som do tohoto momentu ani sama netušila.“ Onedlho po tejto skúsenosti si prečítala kórejský preklad knihy od Astrid Lindgrenovej „ Bratia Levie srdce“, čo jej pomohlo spracovať v sebe prežitú skúsenosť a zároveň jej otvorilo dvere do sveta literatúry.

Neskôr sama napísala román, v ktorom sa dotkla témy Kwangdžu a konečne mohla svoje myšlienky verejne vyjadriť. V knihe vyjadruje pocity, ktoré autorka sama prežívala: „Bojujem každý deň. Bojujem s hanbou, že som prežila a som stále pri živote. Bojujem proti faktu, že som človekom. A Vy, človek taký ako ja, aké odpovede na tieto otázky mi môžete poskytnúť?


Pri písaní tohoto románu Han Kangová bojovala sama so sebou a zvažovala, že román ani nedopíše, a to hlavne preto, že rešerše, ktoré si robila o Kwangdžu boli pre ňu samú nesmierne zaťažujúce a šokujúce a podobnosti nachádzala v podobných povstaniach na území bývalej Juhoslávie. Neskončiť s písaním ju napokon motivoval nájdený denník mladého učiteľa, ktorý bol zavraždený v posledný deň povstania, a ktorý si písal denník formou modlitieb a v predvečer, v očakávaní smrti, na jednej z prvých stránok si položil otázku: čo ma vedie takto konať? postaviť sa proti násilnostiam a režimu? Táto otázka bola kľúčovým momentom, prečo spisovateľka neprestala písať a začala hľadať odpovede.

Viac o autorke, knihe Vegetariánka a o jej názore na násilie, na vegetariánstvo a na samotné písanie nájdete vo videu:

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (Žiadne hodnotenia)
Loading...

Pridaj komentár