Prepadli zálohy, rodičia to chcú vo veľkom. Nevesty opisujú, ako im koronavírus prekazil svadbu

Koronavírus sa nedotkol len bežného života. Aj rodinné udalosti, na ktoré sme sa priporavovali celé mesiace či roky, sa museli posunúť. Nevesty, ktoré sa tento rok tešili na svadbu, sú sklamané.

Janka ♥ Marek: Všetko zaplatené, nachystené… čo ďalej?

Mamička a nevesta Janka s priateľom Marekom má už jednu odloženú svadbu za sebou.

“Minulý rok sme zrušili svadbu po tom, čo môj svokor náhle vážne ochorel. Aj svokra nám dohovárala, nech to nerobíme, že to neprináša šťastie, ale my sme sa smiali. Máme spolu už dcéru, tak o čo ide?

Svadbu sme nakoniec preložili na apríl tohto roku. Za výzdobu, koláče, sálu aj hudbu sme dali kopu peňazí, a keďže spolu žijeme, nikto nám zásadne neprispeje.

Že svadba definitívne nebude, som sa dozvedela od pani z penziónu, v ktorom sme mali mať hostinu pre 80 ľudí. Celú noc som s revom a v strese škrtala hostí, takže nám zostali len rodičia, súrodenci a svedkovia, aby sme spĺňali normu.

Zatelefonovala som do penziónu, kde mi recepčná oznámila, že sa akurát rozhodli na celú dobu karantény definitívne zavrieť. Ak chcem iný dátum, tak sa so mnou spoja po skončení opatrení.

A moja záloha? Najprv nevedeli, potom, že záloha je nevratná, o pár dní, že sa vráti časť zálohy, alebo nech peniaze miniem na pobyt, a tak ďalej.

Prečítajte si aj: 10 dôvodov, prečo ma mrzí, že sme sa nevzali

Týždeň naťahovačiek, dopadol tak, že teda zostávame u nich, ale dátum nevieme. Dali sme peniaze aj za krásne oznámenia, ktoré vymyslela sestra, ktorá je umelkyňa, ale čo teraz? Sú rozposlané, ale zbytočne.

Ostalo nám takto veľa vecí – medovníky na svadobný stôl, etikety, náramky pre družičky, dokonca svadobný album, kde som chcela mať vyrazený termín svadby. Všetky tieto svadobné prkotinky sú strašne drahé, a ja ich mám teraz doma. Aspoň na obrúčkach nám sľúbili zmeniť dátum.

Rodina sa pýta, či si nespravíme svadbu o dvoch svedkoch. Asi nie, lebo sa nám odhlásili aj svedkovia, čo majú tiež malé dieťa, fotograf, svadobný salón a kaderníčka. To už rovno odložíme celú svadbu. A mne to po rokoch vzťahu príde trápne – svadba pomaly ako “na tajnáša”, ako keby sme boli puberťáci.”

Adriana ♥ Juraj: Rodiča si prajú veľkú svadbu

Čo v prípade, keď sa na veľkú svadbu tešila a chystala celá rodina? Nevesta Adriana so snúbencom Jurajom plánovala prežiť svoj veľký deň s množstvom ľudí, sklamaní sú najmä rodičia.

“Sme veľká rodina, zvlášť rodičia túžia po veľkolepej svadbe. Som ich najstaršia, sme z dediny, kde je svadba mimoriadna udalosť.

Najmä mama brala moju svadbu nie ako súkromný obrad, ale príležitosť uctiť si babku s dedkom, súrodencov, vrátiť pozvania, vidieť sa s príbuznými, ktorí žijú v zahraničí.

Na svadbu sme rátali s viac ako stovkou ľudí, to nehovorím o hudbe, kameramanovi a kamarátoch pozvaných na večer. Keď prišli prvé informácie, že sa zakážu veľké akcie, aj rodinné oslavy, otec vyhlásil rezolútne: “Vy sa vezmete aj tak!” Predsa nebude jeho dcére nejaký úradník kaziť veľký deň.

Mali sme už všetko vymyslené, miesto sme zajednali pred rokom, torta objednaná, aj šaty v salóne som mala nachystané. Zamotala sa do toho aj rodina, tí zo zahraničia sa odhlásili, aj mamina sestra vyhlásila, že čo babka s dedkom, sú už starí, nemáme ich ohrozovať.

Svadbu sme mali mať v máji, tak môj snúbenec Juraj navrhol len niečo menšie. Na to mama s otcom spustili plač, že ako to bude vydávať najstaršiu dcéru bez hostiny, že sa na to všetci tešia.

Veľmi sa chceme zobrať, ale netuším, čo teraz. Nechcem pripraviť rodičov ani o svokrovcov o náš veľký deň, viem, že to myslia dobre. Na druhej strane sa bojím, že budeme čakať kopu mesiacov, kým sa situácia upokojí.

Prečítajte si aj: Ako prežiť svadbu s malým dieťaťom?

Snúbenec to nechal na mňa, hlavne nech som ja spokojná. Rozmýšľam nad svadbou v malom kruhu, no nechcem, aby boli všetci sklamaní.”

Lucia ♥ Ján: Vezmeme sa tak či tak

Odkladať svadbu o rok či o dva, len aby boli vysnívané šaty, a nikto sa neurazil? Pre nevestu Luciu a jej snúbenca Jána, ktorí majú termín svadby naplánovaný na september, to neprichádza do úvahy.

“Som racionálny človek. Už pri prvých opatreniach som vedela, že je zle. S priateľom sme sa zasnúbili minulý rok v septembri a do Vianoc sme kúpili spoločný byt, ktorý si teraz prerábame,“ vysvetľuje Lucia.

„Svadba do roka je pre mňa jediná alternatíva, veď sa máme radi, chceme si založiť rodinu. Dátum máme v auguste, ale nemám ešte zajednané takmer nič okrem sály. Momentálne sme na tom neisto.

V lete by už mohli byť opatrenia zrušené, lenže keďže mám málo vybavené, musím čakať, že medzi nevestami sa strhne boj o kaderníčky, výzdobu aj kytice.

Kozmetička, ktorá ma mala líčiť, mi povedala, že jej denne prídu zo tri maily od neviest, ktoré si chcú zmeniť dátum na augustový. Aj cukrárky, ktorým som volala, sú zatiaľ obsadené.

Nevieme, kedy sa obnoví chod podnikov, krajčírka, ktorá mi mala šiť šaty, nemôže ísť pre látky. Hostia sa boja, hlavne starší, a potom aj ženy s deťmi. Všetci chcú vedieť, či svadbu nezrušíme, alebo nepreložíme. Moja odpoveď je – nie.

Ak sa do leta vírus nestopne, nebudem ťahať šesťdesiat ľudí na jedno miesto. Odmietam sa domáhať toho, aby som mala vysnívané šaty s presne takou krajkou, čo som si našla na internete, ani nebudem za každú cenu zháňať najdokonalejšie pierka pre hostí. O tom svadba nie je.

Každému som oznámila, že termín zatiaľ ostáva. Ak sa opatrenia nezrušia, tak sa jednoducho vezmeme len my dvaja so svedkami. Pokojne aj s rúškami a požičanými prstienkami.

Svadba je spečatenie vzťahu, má byť o dvoch ľuďoch, nie o dokonalých fotkách, a mojom egu. Teším sa na ňu, nech bude, aká bude. A s rodinou to oslávim kedykoľvek neskôr.