Žltý Trabant a visiaci zámok zo železiarstva. Tak začal slovenský Sherlock

Žlté logo s kľúčom sa vynorí z podvedomia asi každému, kto začne uvažovať o kvalitných bezpečnostných dverách. Ale vedeli ste, že za nimi stojí inšpiratívny príbeh, ktorý stojí za to počuť?

Pán František Fedík sa v 80.-tych rokoch nasťahoval so svojou rodinkou na socialistické sídlisko.

Pre tých, ktorí ste nemali tú česť vyrastať v Petržalke – komunistické heslo “všetci sme si rovní” sa tu zhmotnilo do tisícov rovnakých bytov, rovnakých stien, oblepených rovnakými tapetami, rovnakými kuchynskými  linkami – a samozrejme, rovnakými “papundeklovými” vchodovými dverami. 

 

Zašiel do železiarstva…

František chcel vytvoriť pre svoju rodinu v novom byte bezpečný priestor. A keďže bol nie len umný, ale aj zručný muž, začal špekulovať nad možnosťami. Zašiel do najbližšieho železiarstva a kúpil si prídavný zámok, ktorý namontoval na dvere. 

Jeho dvere zaujali susedov. Nakoľko mal František vždy so susedmi dobré a priateľské vzťahy, dal na ich prosby a pomohol s bezpečnejším bývaním aj im.

Zámky zo železiarstva tak vylepšili dvere viacerých bytov v okolí. 

Zámok vydrží, ale nevydržia dvere

Časom pchopil, že investícia do prídavného zámku nie je zďaleka taká veľká, ako pocit bezpečia, ktorý ľuďom prináša. Zároveň však vedel, že zámok vydrží, no často nevydržia dvere. 

Raz, keď išiel okolo kontajnerov pred panelákom, všimol si kopu umakartových dosiek zo zrušeného kúpeľňového jadra. Tie použil ako materiál a vchodové dvere vylepšil.  Aby ich spevnil, na dvere začal lepiť umakartové dosky.

Počiatky podnikania s bezpečnostnými dverami

František Fedík takto začal podnikať v oblasti, ktorú na Slovensku nikto nerobil. Vytváral ľuďom bezpečné domovy. Vozil dvere na streche svojho žltého Trabanta a kutil v záhradnej chatke.

Ľudia si doteraz pamätajú na priateľského a zručného človeka, ktorý s nimi prácu naplánoval, dvere vyrobil, namontoval, po práci sám upratal – a k zákazníkom si nosil vlastné papuče. 

Premenil záľubu na úspešný biznis

Z domácej dielne pán Fedík v priebehu rokov vybudoval úspešnú slovenskú firmu Sherlock. Dnes má spoločnosť 30-ročné skúsenosti s výrobou a montážou bezpečnostných dverí, vlastnú fabriku v Malackách, zamestnáva 120 ľudí a jej dvere sú vstupnou bránou do viac ako 200-tisíc domácností na Slovensku a v okolitých krajinách.

Bola som sa v Malackách na Sherlock-a pozrieť.

Ako to tam vyzerá teraz? 

Posledné štyri roky vedie tento výrobný podnik – prekvapivo – mladá, príjemná a súčasne jemná a dynamická žena, Zuzana Slezáková. Poprosila som ju o krátku prehliadku jej dverového kráľovstva. 

Výrobná hala s robotníkmi. Ťažké kovové platne, vysokozdvižné vozíky, hrubá sila, technické zručnosti. Kraľujete v čisto chlapskom svete. 

Vo výrobe máme aj jednu ženu:) V manažmente a administratíve, máme už viac žien, ako by si muži priali. Mužský a ženský pohľad na riešenie pracovných výziev sa dopĺňajú. Máme svoje uhly pohľadu. Chlapi hľadajú technické argumenty, my sme často bojovnejšie a odvážnejšie pri nových výzvach.  

Sú chlapi ochotní vás počúvať, rešpektovať? 

Otázka stojí inak. Oni nemusia počúvať mňa – pretože ja chcem počúvať ich.  Oni prichádzali so svojimi nápadmi, pripomienkami a my ich už len realizujeme. 

Som ekonómka a moje pracovné skúsenosti boli hlavne z finančného plánovania alebo kontrolingu. 

Moja technická neznalosť mi bola zo začiatku výhodou. Kládla som im otázky, na ktoré som nepoznala odpovede a oni tak boli do rozhodovania stále viac zapojení. 

Ak majú ľudia priestor byť sami tvoriví a podporujete ich v tom, stávajú sa súčasťou firmy. Majú záujem nielen o svoje “pracovné miesto,“ ale o celú spoločnosť a jej budúcnosť. 

Vediete úspešnú výrobnú firmu a ste súčasne mamou dvoch dcér. Ako sa to dá zvládať ? 

Snažím sa ustriehnuť si čas, ktorý venujem rodine a ktorý práci. Nie vždy to ide, ale veľmi sa o to snažím. Sú obdobia, keď je toho pracovne viac  – našťastie viem o tom dopredu a viem si veci naplánovať. Vtedy ma podrží rodina, moji rodičia. A potom sú mesiace, keď je to v práci voľnejšie a vtedy si to doma vynahradíme.  

Mnohé ženy si nevedia predstaviť, ako sa po materskej zreštartujú, ako sa im podarí opäť nasadnúť na nejaký kariérny vlak. Vy ste naň úspešne naskočili 2x. Nejaký recept? 

Po prvej materskej som sa vrátila k pôvodnému zamestnávateľovi. Ale aj počas nej som pár hodín týždenne pracovala na nejakých veciach z domu, takže úplne som nevypadla. 

Pri druhom dieťati sme sa presťahovali späť do mojich Malaciek a bola som  “regulérne doma” celé dva roky. Zareagovala som len na jednu ponuku práce a uspela som. 

Po nástupe nebol čas na nejaké pocity “nesebadôvery”, kladenie si otázok, či to zvládnem. Bolo treba začať tvrdo pracovať, učiť sa, získavať čo najviac informácií, lebo kolega, ktorý mi prácu odovzdával, o krátky čas odišiel. Nemala som priestor na pochybnosti 🙂

Vaše dievčatá majú dnes 6 a 10 rokov. Ste aj pre nich manažérkou? Snažíte sa im “otvárať tie správne dvere” do sveta? 

Nechcem na nich vyvíjať žiaden tlak, smerovať ich podľa vlastných predstáv. Ukotvujú v sebe hodnoty, ktoré poznajú od nás, svojich rodičov.  Ale podporujeme ich v tom, čo ich zaujíma, z čoho majú radosť. 

Staršia dcéra nejaký čas tancovala, cvičila s mažoretkami, ale po čase svoj záujem vymenila za maľovanie a orientuje sa viac na tvorivé veci. 

Mladšia je naša modelka, baletka, láka ju všetko, čo je ružové a teší ju všetko, čo sa ligoce 🙂 

Myslíte, že platí, že sme pre naše deti vzorom aj v predstavách o ich povolaní? 

Aktuálne chce byť jedna riaditeľkou škôlky a druhá majiteľka konskej farmy, tak asi na tom niečo bude:) 

A vy v ich veku? 

Vo veku mojich dcér som chcela byť učiteľkou. Ale nakoniec som sa rozhodla pre svet čísiel. Myslela som si, že práca s ľuďmi je zložitá. Istejšie som sa cítila v ekonomike, v riadení procesov. 

Až okolo 30-ky som sa začala zamýšľať nad tým, ako veci vnímajú ľudia vo firme. Ak ľuďom záleží na spoločnosti, v ktorej pracujú, sú súčasťou vývoja, budúcnosti, môžu si povedať svoje, potom môžu byť na ňu hrdí. A z toho nakoniec profituje aj ekonomika.

Ak ľudia vzájomne vychádzajú, majú dobré vzťahy, to je to srdce firmy. A čísla potom prídu.

SHERLOCK success story   František Fedík: začal s montážou zámkov pre susedov. Z užitočnej myšlienky vytvoril úspešnú firmu, s ktorou expandoval do zahraničia. V roku 1992 sa zaregistroval ako živnostník a k svojmu obchodnému menu pripísal aj značku Sherlock. V roku 2013 kúpila značku švédsko-fínska medzinárodná skupina ASSA ABLOY. Bezpečnostné dvere značky SHERLOCK ® sa vyrábajú v priemyselnom parku pri Malackách. Pracuje tam dnes viac ako 100 ľudí.