Všetko má svoj zmysel

Príjemná moderátorka Aneta Sedlmair-Parišková onedlho privedie na svet svojho tretieho syna. Prečítajte si otvorený rozhovor o láske, tehotenstve, pôrodoch a vytúženom materstve, ktoré prišlo až po niekoľkých rokoch liečby.

Na prvé dieťatko ste museli čakať dlhšie. Čo všetko ste podstúpili, aby ste sa stali matkou?

Netušila som, kde môže byť problém, a tak som behala po rôznych vyšetreniach. Absolvovala som aj nepríjemný prefuk vaječníkov, no nič sa nezistilo. Napokon sa zistilo, že problém je v hormónoch, najmä v prolaktíne. Niekoľko rokov som teda brala hormonálnu antikoncepciu, aby sa mi hormóny dali do normálu. Ani to však nepomohlo, a tak som dostala ďalšie lieky, po ktorých sa mi konečne podarilo otehotnieť.  

Prekvapilo vás, keď ste otehotneli opäť a vlastne aj nečakane?

Veľmi ma to prekvapilo. Paradoxne som v čase otehotnenia išla k lekárke, aby ma vyšetrila a zistila, či ešte niekedy budem môcť mať druhé dieťa. A ja som ani netušila, že som už vtedy bola tehotná.    

Veríte v osud?

Áno, verím v osud, či  boží zámer. Všetko sa deje pre niečo – to dobré i to zlé. Aj keď nemusíme chápať, prečo sa to deje, nejaký zmysel to určite má.

Boli ste dlhšie so synom sama. Ako ste si obidvaja zvykali na nového partnera?

Danko mal dva a pol roka a nevedel po anglicky, takže to bolo náročné. Teraz už hovorí plynule po anglicky, takže komunikačná bariéra sa stratila a vybudoval sa medzi nimi veľmi dobrý vzťah.

Vnímali ste druhé tehotenstvo inak ako prvé?

Už som zhruba vedela, čo ma čaká, ale v prvom trimestri som ochorela a dva týždne som musela byť na antibiotikách. Až do pôrodu som tak mala strach, či sa to nejako neprejaví na dieťatku. Našťastie sa mi Gabrielko narodil zdravý.

Rodili ste cisárskym rezom. Mali ste vopred plánovaný termín?

Pri Dankovi cisársky rez nasledoval po desiatich hodinách neúspešného úsilia o prirodzený pôrod. Pri Gabrielkovi mi už moja pani doktorka povedala, že budem musieť opäť rodiť cisárskym rezom. Tak som šla na presne určený termín.

Rozhodli ste sa pre odber pupočníkovej krvi u obidvoch synov. Čo vás k tomuto kroku viedlo?

Pre svoje deti chcem urobiť všetko, čo je v mojich silách. Čo ak im raz pupočníková krv zachráni život? Nechcela by som si raz vyčítať, že som jej odber podcenila. Beriem to ako poistku.       

Podobajú sa Vaše deti?

Obidve majú modré oči a svetlé vlásky. A veľmi sa majú radi.

Zmenil príchod synčeka vaše rodinné vzťahy?

Samozrejme, pribudlo viac povinností, ale i radosti.

Ste na materskej dovolenke a zároveň pracujete. Ako vyzerá váš deň? Nie ste unavená?

Odkedy sa Gabrielko narodil, tak som s ním spala a v noci ho takmer 11 mesiacov niekoľkokrát dojčila a prebaľovala. Teraz má rok a ešte stále sa v noci niekoľkokrát budí. V tom sa výrazne líši od Danka. Ten spal v noci nepretržite, takže som aj ja bola sviežejšia. Prvý polrok som chodila do práce s Gabrielkom a mojou mamkou. Kým som pracovala, on spinkal a ona ho kočíkovala. Keď ho bolo treba dojčiť, tak som prácu prerušila, nakŕmila ho a potom som pokračovala ďalej. Neskôr, keď už papal a pil aj niečo iné ako materské mlieko, tak  som ho vždy nadojčila pred odchodom do práce a rovno z práce som sa ponáhľala domov za Gabkom, aby som ho opäť nadojčila.

Teraz, keď už nedojčím a momentálne som v šiestom mesiaci tehotenstva, tak s Gabinkom občas spáva aj Mark alebo aj moja mamka, a to najmä v týždni, keď vysielam a potrebujem sa raz za čas poriadne vyspať. Je to veľká pomoc, hneď mám viac energie. Každý môj deň je iný, no zároveň rovnaký. Venujem sa rodine, varím, periem, upratujem, vybavujem, moderujem Noviny o 17-tej v TV JOJ a mám i ďalšie pracovné aktivity.

Kto vám pomáha so starostlivosťou o Gabrielka?

Najmä moja mamka a manžel Mark.

Momentálne čakáte tretieho synčeka. Ako to ovplyvnilo Váš osobný život?

Aj po tretíkrát sa na príchod bábätka veľmi teším. Po niekoľkoročnom strachu, že nikdy nebudem môcť mať vlastné deti, sú pre mňa moji chlapčekovia božím požehnaním a veľkou radosťou. Starostlivosť o nich je namáhavá, stojí ma veľa času a energie, ale moje deti sú to najkrajšie a najlepšie, čo mám.

Ako si predstavujete fungovanie Vašej rodiny po jeho príchode na svet?

Ak bude v poriadku bábätko i ja, tak budeme fungovať podobne, ako sa nám to osvedčilo pri Danielkovi a Gabinkovi. Tentokrát však zrejme oslovím aj nejakú paniu na občasnú výpomoc.  

Akou rečou sa doma rozprávate?

Slovensky a v prítomnosti manžela anglicky.

Tipujete, v akom jazyku bude Gabrielovo prvé slovo?

Gabrielkovi sa prihováram iba po slovensky. Už hovorí “mama”, čo je medzinárodný výraz a otcovi hovorí „dada“.

Máte ešte nesplnené sny, ktoré by ste v budúcnosti chceli realizovať?

Okrem práce v televízii moderujem rôzne podujatia, čo ma veľmi baví. V septembri otvárame súkromnú škôlku, na čo sa veľmi teším. Pripravujem ďalší ročník odovzdávania ocenení „Zlatý záchranársky kríž“, atď. Mojím najväčším snom je však vychovať z mojich synov dobrých, šikovných a šťastných mužov – džentlmenov. Dúfam, že sa mi to podarí.