Všetci potrebujeme otca aj mamu. To je „Family mainstreaming“.

Na konci minulého roku mohla verejnosť zaregistrovať informácie o vzniku Aliancie za rodinu. Prečo Aliancia vznikla a čo sú jej ciele, si záujemcovia môžu prečítať na webovej stránke toho zoskupenia organizácií.

Aby sme sa mohli podrobnejšie poznať ciele a najbližšie pripravované aktivity, požiadali sme o rozhovor jedného z predstaviteľov Aliancie, JUDr. Mgr. Antona Chromíka.

Pokúste sa prosím ľuďom priblížiť vaše ciele čo najkonkrétnejšie, v praktických, uchopiteľných pojmoch.

Poviem to veľmi jednoducho chceme, aby každé dieťatko malo otca aj mamu. Preto si myslíme, že je len jedno spoločenstvo, ktoré vie každému dieťatku poskytnúť trvalú istotu a to zväzok muža a ženy. Chceme, pre deti, ktoré už zažili tú tragédiu, že prišli o rodičov, boli uprednostnené práve rodiny s otcom aj mamou.

Vo vašom vyhlásení, ktoré uvádzate na webe – ak som dobre čítala – sa vyjadrujete prevažne  k problému definovania rodiny ako vzťahu jedného muža a jednej ženy, hovoríte o rizikách akceptácie registrovaných partnerstiev a o zavádzaní sexuálnej výchovy v neprimeranej podobe do škôl či škôlok. Na toto je myslím váš názor a postoj jasný. Je vašim cieľom v aktivitách Aliancie venovať sa podpore rodiny aj v iných súvislostiach?

Organizácie, ktoré podporujú iniciatívu Aliancia za rodinu pracujú mnoho dlhých rokov na pomoci týraným ženám, nefunkčným rodinám, opusteným deťom. Práve ich hlasom je Aliancia. Cítime všetci, že rodina je v skutočnosti v kríze a potrebuje pomoc. Tú pomoc nedostáva. Chceme, aby sa rodina stala centrom všetkých politík na Slovensku. Inak neprežijeme.

Keďže pracujem s budúcimi rodičmi, ktorí čakajú dieťa, asi 1/3 z nich prichádza s tým, že nie sú zosobášení. Niektorí „nepotrebujú papier“. Toto je tiež istým odrazom spoločnosti, ako mladí ľudia vnímajú status manželstva. Čo pre nich znamená. Dá sa toto podľa vás nejako zmeniť, podporiť zmenu v ich vnímaní v prospech manželstva?

Práve deti sú tou pravou motiváciou pre to, aby sme im začali vytvárať domov. Dieťa potrebuje istoty, ale vlastne veď všetci sme deti. Všetci cítime, akú istotu zažívame, ak prídeme domov a nájdeme tam svojho otca a mamu. A tiež cítime, ak tam bohužiaľ nie sú.  Každý chce pre svoje dieťa to najlepšie, najmä keď zažil sám, čo znamená chýbajúci rodič. Manželstvo nie je papier. To nestačí. Manželstvo je rozhodnutie.

Každodenné rozhodnutie ostať, obetovať sa, myslieť na druhého, dávať sa. Je to odvaha povedať pred všetkými áno, chcem do konca života, chcem s tebou mať deti, zostarnúť, zošedivieť, vidieť našich vnukov. Je to dôvod viery v lásku. Láska je to, čo trvá.  Práve po takejto istote túži každý človek.  Preto tu manželstvo bude vždy, lebo napriek našej slabosti túžime po trvalej bezpodmienečnej láske.

Do našej právnej poradne na www.rodinka.sk dostávame pomerne často otázky od budúcich mám, či budú mať viac nárokov v oblasti peňažných dávok pre rodiča, ak o ne budú žiadať ako nevydaté, slobodné matky. Je fakt, že tzv. „osamelá poistenkyňa“ (vdova, rozvedená, slobodná matka bez partnera) má nárok na dlhšiu podpornú dobu poberania materského – vydatá žena 34 týždňov a osamelá poistenkyňa 37 týždňov.  Ako vnímate takýto signál, že cez dávkovú politiku štátu niekto špekuluje, či sa mu oplatí/neoplatí ísť do manželstva?

Je pravda, že manželstvo podľa zákonov a Ústavy má nárok na výnimočnú ochranu, ale keď dôjde na činy, zrazu je to inak. Manželstvo je „národný poklad“, nemožno ho ale donekonečna zaťažovať „hypotékou“. Toto by si politici mali uvedomiť. Mnohí ľudia žijú na hranici chudoby preto každý peniaz je dobrý do rodiny. Zdá sa mi, že práve preto je dobré zjednotiť tieto sociálne zákony tak, aby sa neuberalo slobodným matkám, ale aby postavili na rovnakú úroveň aj tých, ktorí ako rodina založená manželstvom sa potrebujú tiež pretĺcť týmto ťažkým obdobím.

Je vašim cieľom v tomto smere nejako apelovať na štát, aby došlo k zmene legislatívy, aby neboli znevýhodňované manželské páry?

V každom prípade áno. Musí nastúpiť „family mainstreaming“, naša spoločnosť je na najnižších priečkach  počte narodených detí v Európskej únii. Je  to spôsobené viacerými faktormi, ale najmä slabou sociálnou situáciou a neistotou, ktorú zažívajú rodiny v hektickom svete.

Nedá mi sa nespýtať – a bola by som vďačná za úprimnú odpoveď. Vo vašich rozhovoroch sa často objavuje názor, že ideálne miesto pre rodenie detí a ich výchovu je rodina. Čo nespochybňujem – pokiaľ je to rodina funkčná. Naozaj považujete za vhodnejšie podmienky úplnej rodiny, kde jeden z rodičov (alebo aj obidvaja) nefunguje dobre (či už v rovine výchovných praktík alebo času stráveného s deťmi, bitky, hádky, zanedbávanie starostlivosti o deti….), než podmienky neúplnej rodiny alebo „nesezdaného soužití“, kde obaja rodičia plnia svoju rodičovskú rolu kompetentne a zodpovedne?

Čo je manželstvo? Úprimne. Predstavte si, že existuje zákon, ktorý nie je suchou literou, ale má ducha. Je to možné? Pri zákone o rodine sa to podarilo: „Manželstvo je trvalé, harmonické životné spoločenstvo muža a ženy“. Ak je rodina v kríze, neznamená to, že ju máme zavrhnúť, ale to, že jej máme pomôcť. To, čo ste pomenovali, sú tri prípady rodiny, ktorá je v kríze. Ťažko môžem povedať, tak toto je lepšie alebo horšie, závisí od konkrétneho prípadu. Každá z možností niečím ochudobňuje dieťa.

Manželstvo, v ktorom je dieťa zanedbávané, v ktorom sú hádky, potrebuje pomoc. Neúplná rodina potrebuje otca alebo matku. Ak chýba jeden z rodičov, ako sa dieťa naučí zvládať konflikty vo svojej vlastnej  rodine, ktorú si neskôr založí?  V „nesezdaném soužití“ nemá dieťa istotu, že skutočne do dospelosti strávi so svojim otcom a a mamou. Ani matka nemá istotu, že ďalšie dieťatko bude mať ocka. Žije v neistote, s ktorou sa ako tak zmierila. Príčin je veľa, ale chýba dôvera vo všetkom navždy.

Povedať verejne áno, chcem ťa do konca života, predsa nie je také ťažké. Jasné, že to chce odvážneho chlapa a odhodlanú ženu, ak to, čo povieme, chceme aj dodržať. Ja verím, že mnohí pochopia práve to, že manželstvo nie je papier, ale rozhodnutie o istote a dávaní seba. Aj v nesezdaném soužití si nakoniec ľudia najviac vážia hodnotu dôvery a dávania.

Hovoríte, že rodina je hodná podpory. Rodine v kríze máme pomáhať, tým,  ktorí o manželstve uvažujú, treba dávať príklad, že sa to dá a stojí to za to. V tomto nenájdete žiadneho protivníka. Ale polemizujúce už môže byť napríklad vaše militantné vystúpenie voči  „lesbickej dvojici v katalógu IKEA“.  

Vidíte, ako je možné zakryť pravdu. Nechceme a nebudeme nikdy útočiť proti komukoľvek pre jeho sklony, myslíme si, že každý si zaslúži úctu a dôstojnosť. Práve naopak, budeme prví, kto bude brániť ich ľudskú dôstojnosť. Ak si pozriete naše vyhlásenie ku katalógu IKEA zistíte, že nikde nebol útok voči lesbickej dvojici.

To čo sme nemohli prehliadnuť bola verejná propagácia ochudobnenia dieťatka o otcovskú lásku a starostlivosť spoločnosťou IKEA. Spoločnosť IKEA odpísala niektorým jednotlivcom: „Tento článok sme zverejnili vo viac ako 25 krajinách. Dúfame v to, že pri postupnom zviditeľňovaní našich hodnôt dlhodobo prispejeme k pozitívnym zmenám a môžeme byť nápomocou v tých krajinách, kde naďalej pokračujeme v našej činnosti.“ To nám prišlo ľúto. Cítime za tým ideológiu. Nie je dôležité, kto na stránkach je, ale aj kto tam chýba. Keď spoločnosť IKEA vymazávala ženy zo svojich katalógov pre Saudskú Arábiu, tiež sa ospravedlnila.

Pozrite sa na manželstvo z uhla dieťaťa. Pri manželstve má každé dieťatko otca aj maminku nastálo. Nič lepšie preň nie je.  Toto je hodné propagácie, toto vidím ako veľkú hodnotu.

(14 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)

Loading...