V rytme života s Katarínou Zatovičovou

Detská herečka Katarína Zatovičová (možno si pamätáte jej veľké čierne oči zo seriálu Leto s Katkou) pred pätnástimi rokmi opustila hereckú dráhu. Narodenie syna zmenilo jej priority a viedlo ju k práci v prospech detí a rodičov. Vždy tvrdí, že najlepšie je akýmkoľvek problémom predchádzať (ešte pred narodením dieťatka, pri pôrode alebo v čo najútlejšom veku ), ako ich potom prácne riešiť. V Prahe pred desiatimi rokmi založila občianske združenie A centrum – vedomá a aktívna príprava na materstvo a rodičovstvo, ktorého pobočka sa pomaly rozbieha aj na Slovensku. Budúce i terajšie mamičky s ňou môžu v marci zažiť príjemný víkend, dokonca si večer zaskákať v rytme afro so živým bubeníkom. Ponúkame vám úryvok z rozhovoru s Katarínou Zatovičovou, ktorý bol publikovaný v časopise Wellness v roku 2007.

Sleduješ na mamičkách, ktoré prichádzajú do A centra, posun k lepšiemu? Sú viac informované, zodpovednejšie?

Ženy si uvedomili, že ide o ich život a nechcú nechať so sebou manipulovať. Už sa neboja dať najavo, čo cítia, čo chcú. Žene predsa nikto nemusí hovoriť, že sa má s bábätkom v brušku rozprávať, len sa to akosi oficiálne „nenosilo“. Takisto sa ženy oveľa viac zaujímajú, ako budú rodiť. A to, že sa aj muži zapájajú do tohto procesu, je len posun do vyšších kategórií. Oteckovia opisujú pôrody ako obrovský zážitok, vďaka ktorému sa zvýšila ich úcta k žene, utužil sa vzťah, súdržnosť rodiny a puto k dieťaťu. Po pôrode je totiž veľmi dôležitý očný kontakt. Čím skôr sa otec díva do očí dieťaťa, tým skôr sa otvorí komunikačný kanál medzi nimi. Tí, oteckovia, čo to nezažijú, prvý rok oveľa menej komunikujú s dieťatkom, nevedia, čo majú robiť. Myslia si, že to je len o prebaľovaní, kojení a spaní, a do výchovy sa nezapájajú. Preto je dobré po pôrode nechať otecka chvíľu s dieťaťom samých v miestnosti.

Majú súčasné ženy viac strachu z materstva, z pôrodu?

Každá minca má dve strany. Za starších čias si ženy možno nad tým toľko nelámali hlavu, teraz občas prejdú do opačného extrému. Mali by viac prežívať tehotenstvo srdcom. Dieťatko sa narodiť musí. Veľký strach je z nepoznaného. Ak žena nevie aspoň teoreticky, o čom pôrod je, môže ju nemilo zaskočiť. Takže zaujímať sa o pôrod – áno, ale potom sa uvoľniť a nezabúdať, že aj dieťa má k tomu čo povedať. Veď predsa ono prichádza na svet.

Niekedy idú ženy do pôrodnice dobre pripravené, ale aj tak často ostanú zaskočené…

Žena je pri pôrode citlivá a zraniteľná, a keď lekár použije svoje patologické argumenty – ak nám nedovolíte urobiť to, čo dieťatko potrebuje, môžete mu ublížiť – radšej prijme zaužívané pravidlá lekára. Keď počuje slovo ublížiť, zabudne aj na to najdôležitejšie, čo si predsavzala, aby jej dieťatko po narodení hneď priložili k prsníku. Potom majú mamičky pocity viny, že čosi nezvládli, a strácajú sebaistotu pri opatere a výchove dieťaťa. Škoda, že lekári si zatiaľ neosvojili odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie WHO, ktoré sa týkajú tehotenstva, pôrodov a starostlivosti o novorodencov.

Túžiš po ďalšom dieťatku?

Vypustila som to z hlavy. S vekom už v organizme namiesto procesov tvorby nastávajú skôr procesy úbytku. Telo je unavenejšie a tehotná si vyžaduje viac starostlivosti. Na druhej strane výskumy hovoria, že mamičky po tridsaťpäťke majú v tehotenstve a počas pôrodu menej problémov, ako mladšie ženy. Najviac komplikácií mali ženy medzi 25 a 28 rokom života. Mrzí ma, že lekári z nás robia staré ženy. Považujem to za neúctu. Doba sa mení, ženy si môžu udržiavať nielen telo v lepšej kondícii oveľa dlhší čas ako kedysi. Preto by sa určité tabuľky a pravidlá mali zmeniť.

Ako si ty predstavuješ ideálny pôrod, keby si si ho mohla ešte zopakovať?

Nie som typ na domáci pôrod. Určite by som chcela, aby bolo v pôrodnici aspoň trochu domáce prostredie, prítmie, žiadne biele kachličky, ale farebné steny, príjemná atmosféra, zachovanie intimity. Pokiaľ by po zdravotnej stránke bolo všetko v poriadku, chcela by som pri sebe len pôrodnú asistentku, samozrejme kamarátku, známu osobu. Veď najväčší problém je, keď idete rodiť do cudzieho prostredia a máte sa tam uvoľniť. Je to akoby ste mali zažívať orgazmus pred cudzími ľuďmi. Neviem, či by som chcela rodiť vo vode či na stoličke. Často sa stáva, že rodičky majú v hlave nejakú predstavu, ale v prvej dobe pôrodnej sa to zmení. Hlavne by som dbala na to, aby mi po narodení dieťatko neodniesli niekam preč. .

Čo by mala vedomá príprava na materstvo a rodičovstvo zahŕňať? Ako sa na túto zodpovednú úlohu aktívne pripraviť?

Určite treba absolvovať kvalitný kurz predpôrodnej prípravy s pôrodnou asistentkou v trvaní 20 hodín. Na internete si mamičky i oteckovia môžu pozrieť snímky dieťatka v maternici, ako sa vyvíja týždeň po týždni. Informácií je dnes naozaj dosť. Ďalej by mala žena poznať svoje pocity v prepojení s telom a mysľou. Mimoriadne dôležité je vytvárať ekologické prostredie v sebe a v dieťatku, aby sa zbytočne nešpinilo rôznymi jedmi. Nemyslím len potraviny, ale aj psychické jedy v medziľudských vzťahoch. Mamičky sa u nás v A-centre učia zvládať prekážky, konflikty. Všetko, čo sa odohráva v ich vnútri, sa prenáša na dieťatko. Vysvetľujem im, že aj nepríjemné udalosti patria k materstvu, a je dôležité sa s dieťatkom v brušku o týchto pocitoch rozprávať.

Ak som ako matka niečo zanedbala počas tehotenstva alebo pri pôrode, ako to môžem neskôr napraviť?

Nič sa nedeje náhodou. Upozorňujeme ženy, aby nemali očakávania a nenalinkovali si, ako bude vyzerať pôrod, lebo je tu aj dieťa, ktoré má vlastný učebný plán, treba ho rešpektovať. A naprávať, čo sa už stalo? Treba to prijať, prehodnotiť podľa príslovia, že všetko zlé je na niečo dobré a odhaliť, prečo sa to stalo. Keď na to prídeme, môže nás to inšpirovať, posilniť a posunúť ďalej.

Viac informácií o programe www.a-centrum.sk

Ivana Bánová

(1 hlasov, priemerne: 2,00 z 5)