ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
ŽenaRozhovor s osobnosťou

Tri deti za dva roky? Stíhame!

 Dagmar Mozolová   28.12.2014   14

Najprv som si ich všimla na našom pieskovisku. Maminu, tatinka a krásneho chlapčeka s veľkými hnedými očkami. A potom opäť bruško – a v ňom dve bábätká!

Fúha, pomyslela som si. To bude zaberačka! 

Dnes už majú Soňa a Ivo tri detičky s malým vekovým rozdielom. Troch nádherných chlapcov. A ako to všetko prežívajú, to ma zaujímalo, keď som ich poprosila o rozhovor pre náš portál.

  • dvojicky 1

Váš Maťko nemal ani rôčik, keď si otehotnela. Ďalšie bábo ste chceli čo najskôr po tom prvom, takže vám to super vyšlo.

Na prvom ultrazvuku si sa dozvedela, že nie je v brušku jedno bábo, ale hneď dve. Pamätáš si na ten prvý pocit, ktorý si prežívala? Čo si si pomyslela?


Soňa:
Od šoku som sa rozplakala... Hneď mi napadlo, že Maťko je ešte veľmi malý a nevedela som si zrazu predstaviť, aké to bude s dvojičkami. Chcela som druhé dieťa čo najskôr, ale vôbec mi ani len nenapadlo, že by mohli byť dve! Bolo to také aj ..... Bola som rada, že som tehotná, ale to som vlastne vedela, keď som išla k lekárovi. A tá správa. Bol to šok, taký nečakaný a hneď som volala Ivkovi. Kým som prišla domov, už som sa tešila a bolo by mi ľúto, keby v tom mojom brušku neboli zrazu dve babätká.


Ivo: Keď mi Soňa zavolala, cítil som v jej hlase, že sa niečo stalo. Najprv som sa bál, že niečo zlé, ale potom, keď som zistil, že ide o dvojičky, bolo to v pohode. Bol som prekvapený – na pár sekúnd, ale potom som si to nejako ujasnil v hlave.
Soňa: Keď som prišla domov, Ivko už mal všeličo o dvojičkách naštudované.

Ako reagovala rodina na to, že budú dvojičky? Čo povedali staré mamy?

Ivo: Všetci nám závideli! (Smiech)

Soňa: Moja mama bola v šoku ako ja, ale všetci ostatní nám naozaj blahoželali a tešili sa. Lebo to asi všetci tak prežívajú, že dvojičky sú krásne. Pokiaľ nie sú u nás doma. (Smiech)

Ako prebiehalo tehotenstvo?

Soňa: Celých deväť mesiacov bolo úplne bez problémov, z čoho sme mali obrovskú radosť. Mala som malého Maťka, ktorého som veľa dvíhala, ale všetko bolo našťastie stále v poriadku. Mnohí ľudia ma strašili, že budem musieť ísť do nemocnice, toho sme sa celkom báli. 

Prečo si mala ísť do nemocnice?

Soňa: Keď som v 33.týždni začala chodiť do poradne do nemocnice, chcel ma môj pôrodník preventívne nechať v nemocnici. Ja som nechcela ísť od Maťka, bol maličký a ja som sa cítila dobre, ale nakoniec som dva týždne pred pôrodom v nemocnici bola. Rodila som v 39. týždni. Ivo: Lekári sa jej smiali, že bude prvá mamička, ktorá bude prenášať dvojičky.

Vaše dvojičky sú jednovaječné alebo dvojvaječné?

Ivo: Dvojvaječné.  Dosť sa na seba podobajú, ale sú dvojvaječné.

V tridsiatom deviatom týždni tehotenstva a vám teda narodili Janko a Paľko. Aký bol pôrod? Bol tatino pri pôrode? Koľko vážili?

Soňa: Keďže chlapci boli zle otočení, rodila som cisárskym rezom v spinálnej anestéze. Najsilnejší zážitok bol, keď som počula plač Paľka a hneď potom Janka. Janko mal 2800 a Paľko 3130 gramov.

To boli veľké bábätká!

Soňa: Áno. Ja som ich chcela čo najviac donosiť. Preto som sa snažila byť celé tehotenstvo v pohode, pokiaľ sa popri Maťkovi dalo, lebo som vedela, že ak by sa narodili predčasne, čakali by nás mnohé vyšetrenia, čo by bolo ťažšie, takže toto bolo moje veľké prianie, nech sú zdravé.

Ako vyzerali prvé mesiace po príchode z pôrodnice?

Soňa: Bol to kolotoč. Dojčila som jedného, druhého, potom nakŕmila Maťka a zase dojčila a tak dokola. Išlo to strašne rýchlo. Tie prvé dva mesiace boli náročné, už mi z toho fakt dosť šibalo. Potom to začalo byť lepšie. 
Ivo: Od narodenia to bolo pre nás najmä psychicky ťažké, lebo sme museli za nich myslieť, teraz to začína byť ťažké fyzicky, lebo už sa viac hýbu, ale pre nás (a myslím, že aj pre ostatných rodičov) je jednoduchšie, keď sme viac zaťažení fyzicky ako psychicky.

Ako reagoval Maťko na bračekov?

Soňa: Maťko bol ešte malý na to, aby mal nejaké prejavy žiarlivosti, že by im robil zle. Ja som ho na to pripravovala, ale aj tak sa na to nedá pripraviť také malé dieťa úplne. Veľmi chcel mamu, takže som sa snažila byť veľa s ním, aj keď to bolo ťažké. Odvtedy s ním zaspávam iba ja.

Alebo sa začal trochu pocikávať, že si cvrkol a potom sa normálne vycikal, hoci už nemal plienky. Alebo v noci sa začal budiť častejšie. Vykrikoval v noci a musela som ísť k nemu. To však bolo tie prvé dva mesiace a keď tieto príznaky vymizli, už som vedela, že si na novú situáciu zvykol.

Dojčíš obe deti. Ako to riešiš prakticky? Jedia naraz alebo po sebe?

Soňa: Dojčila som niečo vyše roka. Každý mal svoj prsnik a spočiatku som ich dojčila naraz na takom tom vankúši na dojčenie. Asi okolo siedmeho mesiaca boli takí vrtkí, že som začala dojčiť postupne. Veľmi dôležité bolo pre mňa, že som od začiatku vedela, že sa dá dojčiť aj obe dvojičky, pretože som poznala mamičky, ktoré to zvládli. 

Chodia chlapci rovnako oblečení?

Soňa: Niekedy sa to podarí, keď dostanú rovnaké veci, ale snažím sa to kombinovať. Takto: nikdy som si nemyslela, že ja budem mať dvojičky, ale vždy sa mi zdalo, že pri dvojičkách je najťažšie vybudovať z nich samostatné osobnosti, lebo ľudia ich automaticky spájajú. Aj sa mi to potvrdzuje, lebo mi hovoria, „aha, ten je šikovnejší“.

Porovnávajú ich. A ja som si to dosť dlho v sebe budovala, aby som ich neporovnávala, lebo u každého dieťaťa je ten motorický vývoj individuálny. Tak sa snažím u každého si všímať, v čom je lepší a preto ich nechcem ani rovnako obliekať, lebo sú to dvaja odlišní ľudia.

Všimla som si, že ich zaujímavo vozíte v kočíku ...

Soňa: Keď bol Maťko malý a nevedel ešte sedieť, zbadal, že keď sa preklopí na bruško a pozerá sa von zozadu, dobre vidí. To mal asi tri mesiace. A potom, aj keď sa naučil sedieť, radšej takto ležal na brušku, lebo si mohol v kočíku aj poloziť, sedenie bola preňho príliš stabilná poloha. A mne sa to zapáčilo a zdá sa, že aj Paľkovi a Jankovi.

Moja kamoška má dvojičky a spia oddelene, lebo sa rušia. Ako je to u vás?

Soňa: Najprv spali spolu v jednej postieľke, asi do šiestich týždňov. Potom sa už začali prevaľovať, tak spali v dvoch postieľkach vedľa seba a keď mali asi 2-3 mesiace, tak som ich dala do iných izieb, lebo sa začali v noci rušiť. Asi keď mali sedem mesiacov som ich zase spojila. Teraz keď jeden plače a druhý spí tvrdo, tak sa nezobudí, niekedy sa ešte rušia, ale tých prípadov je už málo. Chcem ich naučiť zaspávať spolu, dokonca ich chcem čoskoro naučiť zaspávať s Maťkom, aby spali deti spolu.

A to máte koľkoizbový byt?

Ivo: Štvorizbový. Chvíľu spali každý v inej izbe, ale bolo to veľmi náročné. Pri zaspávaní sme prebehovali medzi tromi izbami z jednej do druhej a deti nespali :-). Tak sme ich spojili.

Dnes už majú vaše detičky 13 mesiacov, takže viete zhodnotiť, čo je najťažšie, keď sú za sebou prvé dieťatko a potom ďalšie dve naraz?

Ivo: Tak asi nedostatok času na čokoľvek iné. A málo spánku pre maminu.

Ale dá sa to zvládnuť? Tak reálne...

Soňa: Áno.
Ivo: Áno, ale chce to veľa trpezlivosti a nervov a vzájomnej podpory. Aj podpory rodiny a okolia.
Soňa: Manžel ma podporuje a veľa i pomáha. Ale musím aj povedať, keď ja chcem byť kľudná pri deťoch, aby ony boli pokojné a zaspali, tak potom sa niekedy musím vyventilovať a on si to niekedy odnáša. On je taký hromozvod.

A to naňho kričíš alebo ...?

Soňa: Áno, aj. (Smiech)

A ty ako na to reaguješ? Že si pre ňu terapia?

Ivo: Niekedy aj ja vyletím. Chodím do práce, robím od deviatej do piatej. Snažím sa byť čo najskôr doma, aby som bol s deťmi, keďže oni idú potom okolo siedmej spať. Keď napríklad prídem z roboty a chcem sa jednoducho tešiť, tak vtedy mi to niekedy vadí, ale inak je to v pohode. Treba si na to zvyknúť... 
Soňa: Aj ja sa snažím nežiť len medzi svojimi deťmi. Chodím medzi maminy do materského centra Klbko a to mi veľmi pomáha. Od kedy som prestala dojčiť, deti lepšie spia aj v noci, tak chodím raz do týždňa večer cvičiť a sem tam aj s kamarátkou na čaj alebo víno.

Staráš sa o všetky tri deti sama, alebo ti niekto pomáha?

Soňa: Prvý rok bola so mnou moja teta, ktorá mi so všetkým pomáhala. Bez nej si to naozaj neviem predstaviť. Od novembra sme na to sami. Maťko začal od septembra chodiť na doobedie do škôlky. Čítala som, že s dvojičkami je to najťažšie, keď majú asi rok a pol, a to my ešte nemáme! (smiech) Tak potom uvidíme, ako to budeme zvládať. 

Ako fungujete vy dvaja? Máte na seba čas?

Ivo: Večer keď zaspia všetci traja. 

Soňa: Ale ja nemám pocit, že je nejako oslabený náš vzťah. Všetko je strašne uponáhľané ale nemám pocit, že by mi niečo chýbalo, teda okrem spánku. (smiech) Ja to tak proste beriem, že je to teraz makačka, zaberačka.

Ako si chcete ten váš vzťah udržať, aby ste si boli stále blízki? Mnohé manželstvá, žiaľ, práve po narodení detí sa akosi rozpadajú.

Soňa: My sme spolu asi 10 rokov a veľa sme toho spolu prežili predtým, ako sa nám narodili deti. Obaja sme chceli rodinu a momentálne mám pocit, že nás deti skôr spájajú.

Ivo: Osobne nad tým vôbec nerozmýšľam.

Idú Vianoce. Ako budú u vás vyzerať ?

Soňa: Verím, že budú požehnané a rodinné.... ale okrem toho, asi aj veľmi hektické a rýchle. Adventný veniec so zapálenými sviečkami ako tak prežil, tak dúfam, že vydrží aj stromček a napokon každý nájdeme svoj pokoj.

Povedzte mi, čo vám vaše deti dali? Akú skúsenosť, postoj, pocit, názor ste získali, ktorý by ste nikdy neboli mali, keby ste nemali najprv Maťka a potom Janka a Paľka?

Ivo: Teším sa oveľa viac z roboty domov a tie pocity si asi radšej nechám pre seba. Ale každému to odporúčam zažiť a po tom, ako máme tri deti, sa oveľa viac teším z akéhokoľvek ďalšieho prírastku medzi našimi kamarátmi a známymi.

Soňa: Už viem, čo je materinská láska. A je to asi to najsilnejšie, čo cítim. 

A chcete mať štvrté dieťa? (Smiech.)

Soňa: Nie. (Smiech.) Stačí! 

Ivo: Vlastné zatiaľ nie, ale možno si vieme predstaviť adopciu o niekoľko rokov, keď naši chlapci odrastú.



Milí Soňa a Ivo,

veľmi pekne Vám ďakujem za rozhovor a želám v mene redakcie, aby ste rástli, boli zdraví a všetci spolu šťastní :-).

Dagmar, redakcia

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 5 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku
Janka napísané 15.05.2017 06:17

Prajeme všetko dobre.Veľa šťastia.Ale

Každy ma iné vlastné podmienky,pre rodinu,aj pomoc.

Tosa týka všetkých vekových kategorii.

Janka napísané 15.05.2017 06:17

Prajeme všetko dobre.Veľa šťastia.Ale

Každy ma iné vlastné podmienky,pre rodinu,aj pomoc.

Tosa týka všetkých vekových kategorii.

Mirka napísané 28.12.2014 09:10

Dakujem za velmi uprimny rozhovor, velmi ma povzbudil. Cakam totiz prave druhe dieta s dost malym vekovym odstupom od prveho, tak nie som zatial s touto skutocnostou velmi vyrovana. Este raz dakujem, pomohli ste mi velmi.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Skoncujte s klišé dokonalej matky, ktorá musí byť nutne naplnená šťastím
18.03.2019   6
Depresia post-partum sa týka mnohých mamičiek a predovšetkým prvorodičiek. Takáto depresia sa dá rozdeliť do viacerých kategórií:
Galanta má modernú pôrodnicu, na novorodeneckom je to slabšie
15.03.2019   0
Na pôrodnej sále boli naozaj super sestričky, všetky veľmi milé a ochotné. Na novorodeneckom sa však našlo aj zopár nepríjemných. Najviac mi asi prekážalo, keď mi jedna prišla o pol piatej ráno vysvetľovať, ako mám správne dojčiť. Lekár bol tiež v pohode, až na jeden incident. Keď som mala veľmi silné kontrakcie, išiel mi prepichnúť plodovú vodu. Povedal mi, aby som si sadla na kozu, ale v tej chvíli som dostala kontrakciu a musela som si čupnúť.
Vďaka doktorke v Banskej Bystrici mám na pôrod krásne spomienky
13.03.2019   0
Pôrod pre mňa zostal krásnou spomienkou. Všetko bolo skvelé, a to aj vďaka mladej doktorke, mladšej než ja. Tá im umožnila, aby bol synček Samko hneď po narodení pri mne. Hneď ako sa narodil, ešte neumytý a s pupočnou šnúrou, išiel ku mne na brucho.
babetko
Ako som zistila, že moje deti pozerajú priveľa rozprávok
18.03.2019   3
Odborníci to hovoria jasne. Deti do troch rokov by NEMALI pozerať telku. Ani videjká na mobile, ani na tablete. Lebo rozprávky a detské programy ničia už v zárodku ich pozornosť, komunikačné schopnosti, zabíjajú predstavivosť, zvyšujú nervozitu, agresivitu... Zabudla som na niečo? Proste do troch rokov by ich hlavným zabávačom mali byť rodičia.
Zo zdravých potravín môže dieťa takmer všetko
14.03.2019   0
„Ak zapneme filter s kľúčovými frázami „máme radi“, „pre deti“ a „zdravé“, tak z potravín môžeme deťom ponúknuť paradajky, uhorku, olivy, červenú cibuľu, cviklu, mrkvu, cuketu, karfiol, brokolicu, kvaku, batáty, zeler, strukoviny, ale aj obilniny ako bulgur, krúpy, pšeno, amarant, ryžu, vločky, vajíčka, sardinky, tuniaka, pstruha, treščiu pečeň, teľacie a morčacie mäso, mlieko, maslo, panenské oleje, kakao, škoricu, čokoládu či mandle. Z ovocia úplne všetko. Najmä drobné ovocie, ale pokojne aj exotické.“
Obilniny - zdravé recepty pre malých i veľkých
13.03.2019   0
Obilniny patria k základným a najdôležitejším potravinám ľudí. Bežne používaná biela múka a výrobky z nej a tiež biela ryža sú bohužiaľ bezcennými zdrojmi “mŕtvych” kalórií.
detské choroby
Hnačka
12.03.2019   9
Hnačka je časté vylučovanie abnormálne riedkej alebo vodnatej stolice. Kým u dojčiat ide o závažný stav, u starších detí zvyčajne nebýva dôvodom na znepokojenie.
Akútna bronchitída – Akútny zápal priedušiek
08.03.2019   2
Vyskytuje sa v každom období detského veku. Maximum prípadov je v jesenných a zimných mesiacoch. Začína sa "nádchou."
4 vitamínové bomby na posilnenie imunity
05.03.2019   1
Načo bežať k lekárovi. Liečme sa. Tradičné, rokmi overené recepty.
zvery
Preč s alergiou alebo zvieratá v domácnosti
05.03.2019   0
Deťom, ktoré boli alergické na mačky a psy lekári odporúčali chovať škrečkov alebo iných hlodavcov.
Fretka nie je zvieratko pre každého
26.02.2019   2
Len máloktoré dieťa vie, že na konci vodítka, to malé, chlpaté a veselé zvieratko, je fretka. Väčšinou si aj od mnohých dospelých vypočujem, že venčím potkana, vydru, malého psa, krtka, mačku alebo iné zvieratko.
Aj malé zvieratko potrebuje starostlivosť
15.02.2019   0
Medzi malé domáce zvieratká zaraďujeme všetky menšie od psa či mačky. Najznámejší domáci mini miláčikovia sú králiky, škrečky, morčatá, či laboratórne myši. Pre svoj spokojný a šťastný život však aj oni potrebujú pravidelnú starostlivosť.