Jeden z hlavných aktivistov prorodinných hnutí na Slovensku a takmer na konci na kandidátke KDH. Učí na vysokej škole, v piatok hrá s manželkou pexeso a zachraňuje nenarodené deti. Tomáš hyperaktivista.
Ako aktivista-dobrovoľník pôsobím v rôznych projektoch asi od roku 2008. Vidím, že niektoré veci sa riešiť dajú občiansky, no iné treba riešiť v parlamente a politike. Bol som v najužších organizačných tímoch veľkých historických udalostí ako boli Národné pochody za život a Referendum o ochrane rodiny. Videl som nadšenie desaťtisícov ľudí na uliciach, angažovanosť pri referende, skoro milión voličov (!) vyšlo hlasovať za hodnoty v mrazivom februári… A na druhej strane som videl ľahostajnosť mocných k zlepšeniu ochrany života a podpory rodiny. Kšefty sú viac… Vyšlo mi z toho, že ľudí bojujúcich za život a rodinu má v parlamente zastupovať viac poslancov a ministrov.
Prečo KDH? Dostal som ponuku od tejto hodnotovo jasnej strany, zvážili sme ju doma a manželka mi nakoniec povedala, že ak hovoríme a prosíme Boha o zmenu atmosféry na Slovensku, tak toto môže byť možnosť urobiť pre to niečo, i pokúsiť sa posunúť ďalej pochody a referendum.
Táto pieseň ma pohýna snažiť sa o lepšie Slovensko:
Je pravda, že som týmto veľkým podujatiam obetoval stovky hodín dobrovoľníckej práce – od tvorby koncepčných dokumentov, návrhov zákonných zmien zlepšujúcim podporu rodiny a života, cez odpovede na ťažké otázky, mediálnu komunikáciu až po komunikáciu so stovkami nadšených a zapálených ľudí cez Facebook, email, web.
Niekto chodí na squash či rozvíja svoj biznis, ja som veril a verím tomu, že je možné pomáhať tehotným mamám v núdzi nájsť lepšie riešenie ako potrat, že stojí za to podporovať ich a pomáhať im. Verím tiež, že hodnota stabilnej rodiny založenej manželstvom je dôležitým základom Slovenska a zároveň je to to najlepšie pre deti. Práve tie z rozvedených rodín nám najlepšie povedia, že to tak je.
:) Možno sa ma niekto aj bojí, lebo som známy, no ja som človekom spolupráce a robím aktivity pre vec, nie pre seba. Je to tak aj pri voľbách – ponúkam moju skúsenosti, logické myslenie a schopnosti, aby sa zlepšili veci na Slovensku. Ak nebudem poslancom, môj svet sa nezrúti, budem naďalej makať pre dobro tam, kde som.
Je jedno, na akom mieste som. Ak bude mať KDH 15 poslancov, tak všetci od čísla 16 štartujeme z rovnakej štartovacej čiary – súťažíme o krúžky. Krúžky sa započítavajú rovnako kandidátovi č. 16 ako č. 149, ktoré mám ja. Na to, aby som preskočil tých predo mnou, potrebujem počet krúžkov, ktorý sa rovná 3% počtu hlasov KDH. Čiže povedzme pri 250 000 hlasov KDH potrebujem 7500 krúžkov a preskočím tak všetkých, ktorí budú mať krúžkov menej. Myslím, že toto číslo nie je nereálne prekročiť.
Pozícia 149 zo 150. Myslíte, že už tu na zemi by mohlo platiť, že poslední budú prvými? Nie je to už taká tá nebeská matematika, ktorá nemá s pozemskou realitou nič společné?
Predposledné miesto je pravdupovediac výhodné – štatisticky majú kandidáti od konca viac krúžkov ako tí v strede. Mňa si ľudia nemusia zložito vyhľadávať, som druhý od konca :)
Musím priznať, že toto celé dávam do rúk Božích, nech si to zrežíruje ako on chce. Ak ma chce mať v parlamente, tak tam budem. Ak nie, budem spokojne pracovať ďalej pre lepší svet tam kde som – ako výkonný riaditeľ Fóra života a učiteľ na FIIT STU. Ja som urobil, čo som vedel pri mojom príjme univerzitného učiteľa.
Oblastí je veľa – chcem pomôcť rodinám znížením odovodov a daní, tiež aby deti prispievali svojim rodičom na dôchodok zo svojich odovodov, aby tak slušné mnohodetné rodiny neboli postihované 2x.
Chcem, aby mamy mohli ísť skôr do dôchodku – za každé dieťa aspoň o 1/2 roka. Opatrení, ktoré sme vypracovali v tímoch pochodu a Aliancie za rodinu je viac ako 60, máme sa čím inšpirovať.
Prirodzene z môjho predchádzajúceho pôsobenia vyplýva snaha pomáhať ľuďom nebáť sa privádzať deti na svet – podporovať pôrodnosť, lebo deti sú to najviac čo máme a tiež je fakt, že pri tomto trende dôchodky mať vôbec nebudeme.
Ďalej chcem pomáhať tehotným mamám v ťažkej situácii, aby im mal kto podať pomocnú ruku a aby mali všetky informácie počas ich rozhodovania sa o potrate (pozn. 70% ľudí nesúhlasí s potratom zo sociálnych dôvodov alebo bez udania dôvodu (FOCUS 2011, 2016) – zákony by to mali reflektovať)
Tiež ma hnevajú médiá, ktoré majú kultivovať národ, informovať a zabávať. Namiesto toho dezinformujú (viď ich „výber“ informácií o referende a pochodoch) a degenerujú národ vulgárnou „zábavou“, nevhodným zobrazovaním sexuality a agresivity. Podľa mňa by mali vysielať minimálne 20% výchovno-vzdelávacieho obsahu.
Niekoľko rokov sa tiež venujem reklame a viem, že SOI nemá dosť kompetencií, aby napr. prikázala stiahnuť billboard, hoci by na ňom bola úplná perverznosť. Toto treba zmeniť.
Pohybujem sa niekoľko rokov medzi mnohými aktivistami a odborníkmi, s ktorými budem prirodzene pokračovať v debatách a konzultáciách. Tiež je faktom, že kandidujem za hnutie staré 26 rokov, za ktorým stoja odborníci.
Dôkazom je aj veľmi dobre hodnotený volebný program hnutia nezávislými inštitúciami. Verím teda, že sa budem mať s kým radiť aj o jadrovej fyzike :)
Dnes pracujem ako výkonný riaditeľ Fóra života, najväčšej platformovej pro-life organizácie s konkrétnymi výsledkami pomoci životu. Práve pripravujeme kampaň Oslavy počatín – chceme k ľuďom vyjsť na ulice a obdarovať ich k ich sviatku – Dňu počatého dieťaťa – pozývam všetkých zapojiť sa -> www.forumzivota.sk
Poradňa vznikla z Fóra života a poskytuje poradenstvo v prípade neplánovaného tehotenstva a v prípade psychických problémov spojených so spontánnym alebo umelým potratom.
Je to výborná vec, hoci málo známa. Aj preto som sa jej snažil trochu pomôcť rozhovorom o jej fungovaní spred pár dní:
Určite áno. Milujem môjho syna, bábo v brušku - naše druhé očakávané babätko a manželku a snažím sa s nimi tráviť maximum času. Je to ťažké a preto pozývam aj ďalších ľudí, aby sa zaujímali o svoje okolie – od opravy rozbitého chodníka, cez záujem o projekty zlepšujúce ich okolie až po konkrétnu finančnú pomoc matkám v núdzi napr. cez projekt www.zachranmezivoty.sk
Samozrejme, že veľmi dôležité je volenie zástupcov do parlamentu 5. marca – zodpovedne a podľa svojich hodnotových preferencií. Nenechávajme veci zmeniť sa „samé od seba“, lebo budeme v problémoch donekonečna. Radšej priložme ruku k dielu.
Fúúúha :) Premýšľam nad 4 deťmi, no keďže naozaj platí, že človek mieni a Boh mení, snažím sa mu dôverovať a nechať to na neho. Opláca sa mi takýto prístup dôvery Otcovi, ktorý pre nás chce len to dobré.
Kedysi som chcel byť úspešný a bohatý, mať dokonca lietadlo a veľa áut :) Časom som došiel k tomu, že sú to hlúposti, že nie je na svete nič lepšie ako pocit, keď niekomu pomôžete, zlepšíte život deťom v Afrike financovaním ich štúdia či zachránite život vďaka podpore Alexis. Čo je viac, ako keď sa môže na tento svet usmievať o pár detských očí viac. To je to skutočné bohatstvo :)
Najskôr zaspievame „Ježiškovi“, potom poďakujeme Bohu za dobré veci počas dňa, pomodlíme sa Otče náš, 4x Zdravas Mária a pár ďalších modlitieb. Nášho skoro dvojročného Miška nechávame niektoré pasáže modlitieb dopĺňať a už mu to celkom ide :) Počas toho postupne zaspáva a ja ho potom uložím do jeho postieľky. Je to najkrajšia chvíľa dňa, kto nezažil, odporúčam.
V tieto predvolebné dni je to ťažké, no bežne máme pre seba vyhradené piatky večer. Okrem toho večer po uspaní Miška sme spolu robievali desaťminútovky – zahrali sme si pexeso, vedomostnú hru Slovensko či pozreli MASH. Mám veľmi obetavú manželku a aj touto cestou jej za všetko ďakujem.
Myslím, že vidíme okolo seba veľa zlých príkladov – od spochybňovania hodnoty rodiny, manželstva, detí kadejakými ideológmi cez našich rozvedených rodičov, násilie, alkoholizmus a zlyhania mužov v ich úlohe otcov až po hnusný obsah v televízii. Mediá nás kŕmia hlúposťami ako (ne)reality show a príbehy 4x rozvedených „celebrít“.
Tu, žiaľ, nikto cielene nebuduje atmosféru, že žiť v stabilnej rodine je to najlepšie na svete, že nie je nič lepšie ako titul OTEC a MAMA. Áno, je to ťažké, ale čo nič nestojí, za nič nestojí. Je to obeta, ktorá sa nekonečne viac krát vráti.
Chcem povzbudiť tých, čo sa boja záväzkov – čo viac by sme mali chcieť, ako prísľub, že pri mne niekto bude aj v chorobe a starobe? Čo viac by sme mali chcieť, ako objatie vlastného syna okolo krku s výkrikom „Oco/mama!“. Tí, ktorí to zažili, vedia o čom hovorím a povzbudzujem ich, aby o tom hovorili aj ďalej.
Odosielam Váš hlas...
