Romantik so zmyslom pre spravodlivosť

Pri čítaní vášho životopisu sme sa dozvedeli, že máte radi austrálskeho muzikanta Nicka Cavea. Jeho hudba je zemitá, rozpráva príbehy o ľuďoch, ktorí nežijú práve na slnečnej strane života. Čo vám dáva smútok, melanchólia?   

Schopnosť vcítiť sa do kože tých, ktorým sa v danej chvíli nedarí, cítia sa na dne. Každý máme občas také chvíle a práve hudba nám z nich dokáže pomôcť. Ale Cave nie je iba pochmúrny, vždy ponúka aj nádej, že po daždi zase vyjde slnko.

Ešte zostaňme pri vašom vkuse. V kontraste s hudbou je váš obľúbený film – Ružové sny od slovenského režiséra Dušana Hanáka. Hovorí poeticky o strastiach lásky dedinského poštára Jakuba a mladučkej cigánky Jolanky. To by o vás prezrádzalo, že ste aj romantik.

Tak to teda som. Myslím si, že neha je dôležitou súčasťou života a že čím viac jej rozdáme, tým viac dostávame späť. Ale žiadna láska medzi ľuďmi, ani tá Jakubova a Jolankina, nie je bez tŕňov a zákrut. Napokon, Hanák obnažuje aj naše predsudky a našu potrebu nachádzať vo svojom okolí porozumenie a pomoc. Učím sa to celý život a už som viackrát zistil, že nezištná pomoc prinesie človeku najväčšie zadosťučinenie.

Je podľa vášho názoru zmysel pre spravodlivosť nevyhnutnou výbavou právnika?

Mal by byť, lebo právo je nástrojom spravodlivosti. My sme zatiaľ v politike veľké šťastie na právnikov nemali, ale to sa práve teraz môže zmeniť. 🙂 Ja totiž verím na starú rímsku pravdu, ktorá hovorí, že umenie spravodlivosti je čestne žiť, nikomu neškodiť a každému priznať, čo mu patrí.

Napokon, náprava pomerov v súdnictve je jedným z mojich hlavných plánov do úradu hlavy štátu.

Jeden by povedal, že spravodlivým sa človek rodí a pokaziť ho môže akurát tak jeho okolie. Ale nie je to asi tak. 

Ktovie, koľko zodpovednosti majú gény a koľko okolie. Asi naozaj musíte mať isté vrodené predpoklady. Ale zmysel pre spravodlivosť sa dá aj cibriť a najlepšie sa cibrí v službe pre konkrétnych ľudí.

V ktorej oblasti môže prezident najúčinnejšie zasiahnuť tak, aby vzbudil v občanoch na Slovensku pocit, že spravodlivý štát nemusí byť utópiou? 

V prvom rade by mal viesť vlastným príkladom. Odolávať sklonom k papalášstvu, ctiť si rovnosť pred zákonom a vždy byť schopný pevného postoja. A hovoriť ľuďom pravdu. Na to, aby sme na Slovensku mali poriadok, nepotrebujeme viac zákonov. Potrebujeme, aby tie, ktoré už máme, chránili to, čo je poctivé a rozumné a hlavne aby platili pre každého rovnako.

Energia by vám nemala chýbať, ale otázne sú možno vaše skúsenosti. Tam zrejme ľudia mieria, keď sa pozastavia nad tým, že kandidujete ako 41-ročný.

V čase inaugurácie už budem mať niekoľko mesiacov 42. Budem teda ešte starší, ako bol bývalý poľský prezident Kwasnievski, keď sa ujal úradu. A približne rovnako starý, ako napríklad Kennedy, Cameron či množstvo škandinávskych lídrov. V modernom svete je trendom poverovať verejnou službou práve aktívnych ľudí v plnej sile. Skúseností mám dosť, celý svoj dospelý život sa zaoberám vzťahom medzi občanom a mocou, osemnásť rokov učím na vysokej škole, zastupoval som Slovensko v európskych inštitúciách a už roky ma pozývajú prednášať aj do zahraničia. Od hlavy štátu potrebujeme plné nasadenie, nie pobyt v zotavovni.

Cieľom každého prezidenta, aspoň podľa ich vyjadrení, bolo spájať. Lenže doterajší prezidenti ľudí skôr rozdeľovali. V čom je podľa vás chyba?

Práve v tom, že sme od nich očakávali viac, ako len politický dôchodok, ale vyberali sme si opačne. Ponúkam aktívny výkon a zároveň blízkosť ľuďom. Som otcom rodiny s dvoma malými deťmi, žijem v trojgeneračnej domácnosti a záleží mi na tom, aby sme mali dôvod sa na svoj štát spoľahnúť vždy, keď to budeme potrebovať. Trúfam si ľudom odovzdať poctivú službu, postavenú na odbornej skúsenosti a vernosti základným hodnotám našej tradície.