Radosť odkukaná od detí

Mária Kohutiarová 1

Má štyri nie veľké deti, na krku čerstvo vydanú interaktívnu detskú knihu na celý rok,  motká sa po televízii a ešte vedie svoju domácnosť. Občas mám z komunikácie s ňou pocit, že život je pre ňu nádherná hra. Skúste sa na Martinu Jokelovú-Ťuchovú pozrieť sami.

O čom snívalo dievčatko Martinka pred rokmi, keď dýchalo denne rovnaký vzduch, ako baťko Hviezdoslav? Chcela si byť fakt spisovateľkou?

Pamätám si, že v šiestich som chcela byť astronautkou – to mi tatko v obývačke na gauči pri encyklopédii  často vysvetľoval zloženie atómov, rýchlosť svetla  a veci okolo čiernych dier. Teraz to fascinuje nášho škôlkara Jonatána a ja som medzitým preletela popri  dráhe klaviristky obľubujúcej písanie slohov  a napokon pristála  na  planéte masmediálnej komunikácie (tak sa volá môj vyštudovaný odbor) s pedagogicko-psychologickými prstencami okolo ako hobby. Ale uvidíme, kam poletím  ďalej…

Aj my máme doma nádhernú knižku pre deti, na ktorej je napísané aj Tvoje meno. Vieš si trošku urobiť sama PR?

Kniha za pár mesiacov odcupkala vydavateľovi zo skladu a stihla zabehnúť do Írska, Izraela… Dnes je problém ju zohnať, a pri tomto konštatovaní by som mohla skončiť. Ale ešte niečo pridám: s ilustrátorkou Ľubkou Suchalovou dostávam(e) na ňu  povzbudzujúce ohlasy. 

A ako som mohla vidieť pri viacerých situáciách, interaktívny potenciál knihy sa napĺňa – v rukách detí  reálne ožíva. A viac si asi nemôžem priať. Teším sa, že deti rozumejú jej  nenútenému „partnerskému jazyku“ . Sedem rokov pripravujem stránku pre deti v Katolíckych novinách a veľakrát som hľadala inšpiráciu v rôznych metodických príručkách, knihách pre deti… Nenatrafila som však na niečo ucelené, čo by tematicky zastrešilo celý liturgický rok. Už to máme!

Dobromilka a Svetlúšik doslova lákajú v knižke deti nielen  na nový pohľad na liturgický rok, ale aj na množstvo nových informácií, nápadov, hier, tvorivých možností i vážnejšieho zamyslenia. Kde si chodíš na tú trefnú inšpiráciu pre deti?

Máme 4 deti, tak kde asi? Ale ono to začalo asi v 15-tich, keď som  animátorčila u dolnokubínskych sestier saleziánok.  Rýchlo mi došlo, že zaujať 40 rozjašených detí rôzneho veku  a ponúknuť im originálny, zmysluplný program s odkazom na láskavú Božiu dlaň, chce riadnu dávku kreativity. Našťastie, ja som jej zdedila celkom  výživnú porciu. 

Časom, v súvislosti so  zrýchľovaním  rodinného manažérskeho tempa, sa aj prísun inšpirácie musel zrýchliť. Netvrdím, že viem vymyslieť všetko „na  počkanie“, ale veľakrát mi tie najlepšie nápady prichádzajú paralelne s vysávaním, hrami v pieskovisku či gumovaním pokreslenej steny…  Veľa vecí som  „odkukala“  od (nielen svojich) detí – pri ich pozorovaní mi pomohli najmä informácie spojené s pedagogikou talianskej lekárky, vedkyne Marie Montessori, ale to je na samostatnú kapitolu.

Nie si len autorka knihy, píšeš do novín, moderuješ, pripravuješ scenáre a to najmä pre deti. To môže len človek, ktorý nie je tak celkom dospelý. Máš ty vôbec ozaj občianku?

No veď práve, niekedy si tak pripadám… Ale v niektorých oblastiach po dospelosti ani netúžim.

Za tvojím menom sa skrýva  napriek oficiálnej kolónke „MD“  množstvo pracovných rozmerov a   pracovných „detí“. Ako si na tom s časom pre tie svoje, v určite neštandardnom počte?

Okrem najmladšej Jordanky  Laury (7 mesiacov) majú už všetky naše dietky škôlkarsko-školácke povinnosti. Keď prídu s tatom domov, snažím sa tu byť pre nich, ale to neznamená, že by som tým prichádzala o „svoj život“. Robíme takmer všetko, čo sa dá, spolu – aj spolu s tatinkom.   Či je to varenie, upratovanie, prípravy na rôzne akcie… (Deti absolvovali s nami v bejbyšatke koncerty, divadelné predstavenia, všelijaké dobrodružstvá.)  

Rozprávam im o svojej práci, keď sa pýtajú. Pomáhajú mi vymýšľať, tvoriť, fotiť… Vlastne sa hráme, a pri tom je často aj úžitok pre iných. Zistila som, že život s príchodom detí nekončí – v mojom prípade, naopak, začal veľmi intenzívne,  až adrenalínovo. (Chalani ma naučili korčuľovať, vyrobiť pár efektných chemických pokusov,  strieľať  z luku, vďaka nim som zvládla „tarzaniu dráhu“ vo výške  6metrových stromov  6 týždňov po pôrode Johanky, nočný výlet v lese – takmer sme zablúdili; mám prečítané dve časti Troch pátračov, encyklopédie o vlakoch, ponorkách  a knihu o hovienkach, vďaka Johankinej tanečnej mánii mám zase príležitosť dosýta si denne zatancovať – jasné, že sme boli už aj na zumbeJ a viem, aký je to pocit mať 30 ružových sponiek vo vlasoch,  no jednoducho zažívam veci, ku ktorým by som sa zrejme bez detí  inak nedostala…

A to chcú chlapci v blízkej budúcnosti  niekam letieť a niečo splaviť… Uvidíme, čo si na nás pripraví najmladšia  Jordanka.)  

Deň každej mamy má bez rozdielu 24 hodín. Vnímam to tak, že ide o kvalitu – aby som to nielen s deťmi „nejako prežila“, ale užila si, a oni so mnou a s manželom.  Prosto rodina.

Pribudne do rodiny Jokelovcov ešte nejaké „J“?

Keď nedávno u nás nakrúcal TV štáb jednu detskú reláciu, naši drobci na túto otázku odpovedali, že by chceli  ešte bračeka a sestričku. Majú svoje nároky, J. Ale v Biblii je ešte veľa krásnych mien na J. Len z prvých 250 stránok  Starého Zákona som si vypísala okolo 50 mužských mien na J.

Keby sme špicľovali, aká mama je teta Martina Jokelová –Ťuchová, čo by nám tie tvoje deti „bonzli“?

Predsa najlepšia na svete! Rada by som sa ich spýtala, no teraz už spia.

Máš veľkú rodinu a aj tvoj deň má 24 hodín. Na výške vás to asi neučili, tak daj svoj maminovský recept na to, ako to všetko zvládaš a ako sa nezblázniš…

Keď ma chytá panika z kôp bielizne túžiacej po vyžehlení či z pohľadu na zákutia bytu čakajúce na upratovaciu čatu, snažím sa opakovať si v duchu priority. Nechcem otročiť upratovaciemu nutkaniu, ale premyslieť a udržať si aspoň aký-taký systém, aby sa dali veci (i  tie nečakané, ktoré vedia vymyslieť len deti) vyriešiť čo najrýchlejšie, prakticky, s pokojom.

A snažím sa pripomínať si rovnicu, že spokojná mamina=spokojné deti. To sa týka aj mojej „vnútornej jaskyne“, nejakého pohybu (rada plávam), stretnutí s kamarátkami , napĺňania pracovných výziev, ktoré ma bavia alebo len-tak  hačkovania pri filme.  Naučila  som sa povedať manželovi , vieš čo, už si šliapem po svojej „hranici“ a potrebujem ťa v tejto a v tejto veci, lebo nevládzem. 

Vedieme deti k samostatnosti (to sme zas pri pedagogike Marie Montessori) a okrem toho, že im to dodáva radosť a sebadôveru, nám rodičom to zjednodušuje život.  Nezabudnem na Jonatánove nadšenie, keď si  v jednu sobotu ako 2-ročný urobil sám kakao a obslúžil aj staršieho Jakuba. Urobiť si kakao znamenalo preň – presunúť  stoličku ku chladničke, vytiahnuť škatuľu mlieka, nožnicami ju otvoriť, naliať mlieko do pohára, z vyššej skrinky si vybrať kakao a zmiešať, presunúť si zase stoličku k mikrovlnke, zohriať a utrieť prípadné vyliate kvapky a odložiť  zvyšné mlieko do chladničky… Bol na seba taký hrdý! Nikdy by sa to nestalo, keby sme mu predtým nedali šancu učiť sa po krôčkoch robiť veci samostatne. V to ráno sme z postele načúvali, ako to v tej „kakaukovej kuchyni“ dopadne, ale napokon sme mohli  pokojne dospať rušný týždeň.

Jakub ako 5-ročný šiel prvýkrát sám do obchodu. V reáli sa naučil porovnať ceny, zrátať, koľko čoho mu vyjde, či mu zostane „na lízatko“, popýtať si radu od dospelého…  A keby ste chceli nahnevať našu čoskoro 3-ročnú Johanku, spravte za ňu nejakú vec a dôrazným „Ja sama!“ vám dá najavo, čo si o tom myslí.  Pomôž mi, aby som to dokázal sám!- je najznámejším mottom M. Montessori.  A má to aj praktické výhody pre rodičov.

No a nakoniec: čo najradšej robí taká jedna Martina JŤ, ak práve nie je v štyroch pracovných a x stavovských pozíciách – teda keď je iba „Martina“?

Toto leto ma pochytilo háčkovanie – a zatiaľ nepustilo. Rada sa vŕtam vo fotoalbumoch detí , čítam, občas zapnem šijací stroj, alebo len tak sedím pri manželovi na gauči.

Vďaka za nakazenie detskou radosťou a chuťou do života!

Foto: DA Martiny Jokelovej Ťuchovej

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (16 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. Váš komentár

    Ďakujem za nádherný článok! Túto moderátorku mám veľmi rada, vždy sa teším, keď ju vidím na obrazovke! smile Tento článok si skopírujem do svojich dokumentov, aby som sa nabila tou krásou zo slov, z hodnôt a všetkým tým obyčajným mamičkovaním, jednoducho, aby som sa nechala inšpirovať touto vzácnou osôbkou, keď sa mi bude zdať život šedý. Tiež som na MD.

    Vďaka!

Pridaj komentár