ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
ŽenaRozhovor s osobnosťou

Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

 Vladimír Burjan   22.03.2012   0

Martina Mojžiša určite netreba našim čitateľom nejako osobitne predstavovať. Mnohí ho poznajú ako autora série článkov v týždenníku .týždeň, v ktorých jedinečným spôsobom popularizuje prírodné vedy. Pre iných je spätý s diskusnými televíznymi reláciami Štefana Hríba, v ktorých je častým hosťom a diskutérom na široké spektrum tém. Učitelia ho v tomto roku spoznali aj ako vytrvalého kritika centrálneho nákupu softvéru Planéta vedomostí pre školy.

Okrem toho všetkého docent Mojžiš prednáša teoretickú fyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK a v nadchádzajúcich predčasných voľbách je jednotkou na kandidátke strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Za DOBRÚ ŠKOLU ho spovedal Vladimír Burjan, keďže spolu „drali lavice” už od strednej školy.

Tento rozhovor nemá byť o Planéte vedomostí. Na druhej strane, každý by sa asi čudoval, keby o nej v rozhovore s Martinom Mojžišom nepadlo ani slovo. Takže, aby sme to mali rýchlo za sebou: ako sa na celú tú „kauzu“ pozeráš s odstupom času? Stálo to za ten čas a nervy?

Určite to stálo za to a navyše som do toho zasa až tak veľa času a nervov neinvestoval. Išlo to v podstate až zarážajúco ľahko. A hlavnú, veľmi pozitívnu úlohu v tom zohral minister Jurzyca. Jemu totiž naozaj išlo o to, aby sa dozvedel pravdu a nielenže sa jej nebránil, ale jej dokonca svojím spôsobom pomáhal na svetlo. Ak by všetci politici chápali transparentnosť tak, ako to predviedol Eugen Jurzyca v prípade Planéty vedomostí, bola by na tom táto krajina oveľa lepšie.

A keď už hovoríme o Planéte vedomostí, chcem povedať aj to, že do tohto projektu vložilo veľa úsilia množstvo dobrých učiteľov. Robili to v dobrej viere a ja nechcem nijako ich prácu znevažovať. Faktom však je, že sa pokúšali vylepšiť niečo, z čoho sa v skutočnosti dobrá vec jednoducho nedala urobiť.

Vadili ti na Planéte predovšetkým chyby, cena a spôsob obstarávania, alebo si principiálne skeptický voči takémuto druhu softvérových učebných pomôcok? Do akej miery môžu prispieť ku skvalitneniu vzdelávania?

Množstvo a vážnosť chýb boli neuveriteľné, cena a spôsob obstarávania boli škandalózne. Toto bolo a je kľúčové. Ale problematická je aj celkom nekritická viera niektorých ľudí v spasenie školstva prostredníctvom takzvanej digitalizácie. Títo ľudia, ktorí mi – nemôžem si pomôcť – pripomínajú občas až akúsi fanatickú sektu, obsadili niektoré dôležité funkcie v rezorte. Počítače sú, samozrejme, veľmi užitočným didaktickým nástrojom, ale ich prehnané používanie dokáže spôsobiť oveľa viac škody ako úžitku.

Prednášaš fyziku na univerzite, ale predpokladám, že vieš, ako vyzerá jej vyučovanie na našich základných a stredných školách. Ako ho hodnotíš?

Nie je to také zlé, ale mohlo by to byť podstatne lepšie. Myslím, že najväčším problémom nášho školstva je nevyužitý potenciál. Dobrá reforma školstva, ktorá nás raz v budúcnosti čaká, nemá školám a učiteľom diktovať, čo majú a čo nemajú robiť. Má nastaviť vonkajšie podmienky tak, aby sa mohol rozvinúť ich potenciál. Ten sa však musí rozvinúť priamo na školách. Je vylúčené niečo také dosiahnuť zhora.

V niektorých prírodovedných predmetoch je učiva príliš veľa, takže sa musí iba kĺzať po povrchu. Učivo je navyše príliš teoretické, abstraktné a odtrhnuté od skúseností detí. Do akej miery sa to týka aj fyziky?

Najviac sa to týka chémie. To je podľa mňa katastrofálny predmet, z ktorého dokáže urobiť niečo zmysluplné iba mimoriadne, naozaj mimoriadne dobrý učiteľ. Fyzika je na tom o kus lepšie, ale aj tá sa dá učiť oveľa zmysluplnejšie.

Čo si myslíš o integrácii prírodovedných predmetov (najmä fyziky, chémie a biológie) do jedného predmetu „Science“? V anglofónnej oblasti je to bežné, u nás sa s tým iba veľmi nesmelo a ojedinele experimentuje.

Podľa mňa to nie je zlý nápad, ale cesta k náprave sa nemusí nutne uberať týmto smerom. Toto sú detaily, ktoré by som nechal na rozhodnutí školy. Zákon by mal umožňovať aj takúto formu učenia fyziky, chémie a biológie, ale nemal by ju predpisovať.

Večnou témou diskusií o príprave budúcich učiteľov je otázka, aký má byť pomer vzdelávania v aprobačnom odbore a vzdelávania v oblasti pedagogiky, psychológie, didaktiky atď. Ako je to s prípravou učiteľov fyziky? Venujú sa viac fyzike alebo špecifickej príprave na prácu učiteľa?

Neviem presne, aký je tam pomer, a priznám sa, že som sa o to nikdy príliš nezaujímal. Za podstatné totiž nepovažujem to, koľko je akých predmetov, ale či budúcich učiteľov učia vysokoškolskí učitelia, ktorí učia dobre. Ak sú prednášky a cvičenia dobré a zaujímavé, ak dokážu pritiahnuť pozornosť a podnecovať zvedavosť, ak sa na nich používajú rôznorodé didaktické postupy a psychologické „finty”, tak sa na nich budúci učitelia učia nielen svoj aprobačný predmet, ale aj všeličo ostatné, čo budú ako učitelia potrebovať.

Nad tým musí byť, samozrejme, aj nejaká teoretická pedagogika, ale rozhodujúce sú pozitívne vzory. A tých je, žiaľ, veľmi málo.

Často sa ozývajú náreky, že dnešní mladí ľudia nejavia záujem o vedu a techniku, že ich zaujíma iba ekonómia, manažment, právo či marketing. Je to naozaj tak? Je na Slovensku dosť záujemcov napríklad o štúdium fyziky?

Prednášam hlavne štvrtákom a piatakom na teoretickej fyzike a tam si neviem študentov vynachváliť. Nie je ich síce veľa – nakoniec v tak špecializovanom odbore ich ani nemá byť veľa – ale takmer všetci sú veľmi šikovní a majú o to štúdium skutočný záujem. Viem, že to bude znieť ako fráza, ale napriek tomu poviem, že učiť takýchto študentov je naozaj radosť.

Tisíce ľudí nadšene čítajú tvoje skvelé popularizačné články v .týždni a sledujú „podlampové“ diskusie o vede v reláciách Štefana Hríba, v ktorých si častým hosťom. Je to veľká drina hovoriť a písať o zložitých veciach tak jednoducho?

Písať jednoducho nie je pre mňa drina. Keď veci pochopím, pochopím ich väčšinou práve tak, že sa dajú vysvetliť pomerne jednoducho. Drinou je písať zaujímavo. Ak chce človek čitateľa upútať, nestačí byť zrozumiteľný, musí tam byť niečo viac. Každý článok je v podstate taká malá poviedka, veľmi špecifická, ale je to predovšetkým literárny útvar. A písať dobré poviedky je drina.

Niektoré krajiny (ako napr. Veľká Británia) majú úžasnú tradíciu v oblasti popularizácie vedy. Venuje sa tam tomu veľa vynikajúcich vedcov, vychádzajú desiatky kníh a časopisov, televízie vysielajú množstvo dokumentov a seriálov o rôznych aspektoch a výsledkoch vedy. Prečo toho nemáme viac aj u nás? Nebola by to cesta, ako prilákať viac ľudí k vedeckým kariéram?

Asi to bude veľkosťou trhu. Vydávať knihy v jazyku, ktorým rozpráva päť miliónov ľudí, je predsa len niečo iné ako vydávať ich v angličtine, alebo aj francúzštine či nemčine. Ale na druhej strane, z anglických a iných kníh máme úžitok aj my, pretože veľa z nich je preložených. Síce najmä do češtiny, ale to väčšine gramotných ľudí na Slovensku nevadí. A v dobrých kníhkupectvách sú takéto knihy dostupné v hojnom počte.

Ako vnímaš naše školstvo (a teraz už nemyslím iba na fyziku) z pohľadu rodiča niekoľkých školopovinných detí?

Nevnímam školstvo ako celok, vnímam predovšetkým konkrétne školy. A so školami, kam chodili a chodia naše deti, som celkom spokojný. Ale aj tie školy by zjavne mohli byť ešte lepšie, keby ich štátny aparát menej „buzeroval” a namiesto toho im radšej rozumne pomáhal.

Každý rodič má istú predstavu o tom, čo by mali jeho deti v škole dostávať, čo by si z nej mali odnášať, ako by sa s nimi malo zaobchádzať. V čom sa naša školská realita najvýraznejšie líši od tvojich ideálnych predstáv?

V ideálnej škole by sa deti oveľa menej nudili, ako sa nudia dnes. Organizovaná nuda, ktorá je jedným z dominujúcich znakov nášho školstva, je zároveň jeho najväčšou pliagou.

Obaja tvoji rodičia pôsobia v oblasti umenia a sám si vyrastal v prostredí presiaknutom umením a kultúrou. Ako sa z tohto hľadiska pozeráš na miesto umenia v našich základných a stredných školách? Nie je ho tam málo?

V našom súčasnom školstve by „viac umenia” mohlo znamenať to, že deti budú musieť vedieť vymenovať, v ktorých tóninách sú napísané jednotlivé Beethovenove symfónie. Ďakujem, neprosím. Vo voľnejšom školstve si viem predstaviť, že umenie by bolo na niektorých školách oveľa silnejšou a zmysluplnou súčasťou vzdelávania.

 

Vyšlo v DOBREJ ŠKOLE č. 5 (2011/12)

 

 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 7 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
V Ružinovskej nemocnici bol skvelý personál, chýbala mi však podpora v dojčení
19.03.2019   2
V Ružinovskej nemocnici v Bratislave som rodila v máji minulého roku. Bolo to dobré, ale bolo by ešte čo vylepšovať. Hlavne v informovanosti sestier, čo sa dojčenia týka. Majú informácie staré 20 rokov. Ostatné veci boli fajn, ale pre tento problém by som sem rodiť druhý raz nešla.
Skoncujte s klišé dokonalej matky, ktorá musí byť nutne naplnená šťastím
18.03.2019   6
Depresia post-partum sa týka mnohých mamičiek a predovšetkým prvorodičiek. Takáto depresia sa dá rozdeliť do viacerých kategórií:
Galanta má modernú pôrodnicu, na novorodeneckom je to slabšie
15.03.2019   0
Na pôrodnej sále boli naozaj super sestričky, všetky veľmi milé a ochotné. Na novorodeneckom sa však našlo aj zopár nepríjemných. Najviac mi asi prekážalo, keď mi jedna prišla o pol piatej ráno vysvetľovať, ako mám správne dojčiť. Lekár bol tiež v pohode, až na jeden incident. Keď som mala veľmi silné kontrakcie, išiel mi prepichnúť plodovú vodu. Povedal mi, aby som si sadla na kozu, ale v tej chvíli som dostala kontrakciu a musela som si čupnúť.
babetko
Karfiol, ako ho nepoznáte
20.03.2019   0
Aký majú deti vzťah ku karfiolu, asi vedia všetci rodičia z rozprávky o Bambuľke. Dedo Jozef navarí zemiaky s vyprážaným karfiolom a šalátom, ale slečna nad ním len ohŕňa nos. Rovnako ako moje deti. Pritom karfiol je super zdravá potravina, plná železa, draslíka, vápnika a obsahuje napríklad aj vitamín A, C a kyselinu listovú. Pomáha chrániť kosti, kĺby, podporuje imunitný systém, a čo poteší mamičky, zlepšuje kvalitu vlasov. Len ako o tom presvedčiť aj našich najmenších?
Od pôrodu som päty nevytiahla z tohto sprostého debilného domu!
19.03.2019   1
Som už úplne vysilená, schudnutá, unavená. Moja predstava mať veľkú rodinu sa úplne pominula. Už nikdy viac nechcem druhé dieťa. Nikdy!!!
Ako som zistila, že moje deti pozerajú priveľa rozprávok
18.03.2019   3
Odborníci to hovoria jasne. Deti do troch rokov by NEMALI pozerať telku. Ani videjká na mobile, ani na tablete. Lebo rozprávky a detské programy ničia už v zárodku ich pozornosť, komunikačné schopnosti, zabíjajú predstavivosť, zvyšujú nervozitu, agresivitu... Zabudla som na niečo? Proste do troch rokov by ich hlavným zabávačom mali byť rodičia.
detské choroby
Hnačka
12.03.2019   9
Hnačka je časté vylučovanie abnormálne riedkej alebo vodnatej stolice. Kým u dojčiat ide o závažný stav, u starších detí zvyčajne nebýva dôvodom na znepokojenie.
Akútna bronchitída – Akútny zápal priedušiek
08.03.2019   2
Vyskytuje sa v každom období detského veku. Maximum prípadov je v jesenných a zimných mesiacoch. Začína sa "nádchou."
4 vitamínové bomby na posilnenie imunity
05.03.2019   1
Načo bežať k lekárovi. Liečme sa. Tradičné, rokmi overené recepty.
zvery
Preč s alergiou alebo zvieratá v domácnosti
05.03.2019   0
Deťom, ktoré boli alergické na mačky a psy lekári odporúčali chovať škrečkov alebo iných hlodavcov.
Fretka nie je zvieratko pre každého
26.02.2019   2
Len máloktoré dieťa vie, že na konci vodítka, to malé, chlpaté a veselé zvieratko, je fretka. Väčšinou si aj od mnohých dospelých vypočujem, že venčím potkana, vydru, malého psa, krtka, mačku alebo iné zvieratko.
Aj malé zvieratko potrebuje starostlivosť
15.02.2019   0
Medzi malé domáce zvieratká zaraďujeme všetky menšie od psa či mačky. Najznámejší domáci mini miláčikovia sú králiky, škrečky, morčatá, či laboratórne myši. Pre svoj spokojný a šťastný život však aj oni potrebujú pravidelnú starostlivosť.