ŽenaRozhovor s osobnosťou

Problémom našich škôl nie je málo softvéru, ale veľa nudy

 Vladimír Burjan   22.03.2012   0

Martina Mojžiša určite netreba našim čitateľom nejako osobitne predstavovať. Mnohí ho poznajú ako autora série článkov v týždenníku .týždeň, v ktorých jedinečným spôsobom popularizuje prírodné vedy. Pre iných je spätý s diskusnými televíznymi reláciami Štefana Hríba, v ktorých je častým hosťom a diskutérom na široké spektrum tém. Učitelia ho v tomto roku spoznali aj ako vytrvalého kritika centrálneho nákupu softvéru Planéta vedomostí pre školy.

Okrem toho všetkého docent Mojžiš prednáša teoretickú fyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK a v nadchádzajúcich predčasných voľbách je jednotkou na kandidátke strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Za DOBRÚ ŠKOLU ho spovedal Vladimír Burjan, keďže spolu „drali lavice” už od strednej školy.

Tento rozhovor nemá byť o Planéte vedomostí. Na druhej strane, každý by sa asi čudoval, keby o nej v rozhovore s Martinom Mojžišom nepadlo ani slovo. Takže, aby sme to mali rýchlo za sebou: ako sa na celú tú „kauzu“ pozeráš s odstupom času? Stálo to za ten čas a nervy?

Určite to stálo za to a navyše som do toho zasa až tak veľa času a nervov neinvestoval. Išlo to v podstate až zarážajúco ľahko. A hlavnú, veľmi pozitívnu úlohu v tom zohral minister Jurzyca. Jemu totiž naozaj išlo o to, aby sa dozvedel pravdu a nielenže sa jej nebránil, ale jej dokonca svojím spôsobom pomáhal na svetlo. Ak by všetci politici chápali transparentnosť tak, ako to predviedol Eugen Jurzyca v prípade Planéty vedomostí, bola by na tom táto krajina oveľa lepšie.

A keď už hovoríme o Planéte vedomostí, chcem povedať aj to, že do tohto projektu vložilo veľa úsilia množstvo dobrých učiteľov. Robili to v dobrej viere a ja nechcem nijako ich prácu znevažovať. Faktom však je, že sa pokúšali vylepšiť niečo, z čoho sa v skutočnosti dobrá vec jednoducho nedala urobiť.

Vadili ti na Planéte predovšetkým chyby, cena a spôsob obstarávania, alebo si principiálne skeptický voči takémuto druhu softvérových učebných pomôcok? Do akej miery môžu prispieť ku skvalitneniu vzdelávania?

Množstvo a vážnosť chýb boli neuveriteľné, cena a spôsob obstarávania boli škandalózne. Toto bolo a je kľúčové. Ale problematická je aj celkom nekritická viera niektorých ľudí v spasenie školstva prostredníctvom takzvanej digitalizácie. Títo ľudia, ktorí mi – nemôžem si pomôcť – pripomínajú občas až akúsi fanatickú sektu, obsadili niektoré dôležité funkcie v rezorte. Počítače sú, samozrejme, veľmi užitočným didaktickým nástrojom, ale ich prehnané používanie dokáže spôsobiť oveľa viac škody ako úžitku.

Prednášaš fyziku na univerzite, ale predpokladám, že vieš, ako vyzerá jej vyučovanie na našich základných a stredných školách. Ako ho hodnotíš?

Nie je to také zlé, ale mohlo by to byť podstatne lepšie. Myslím, že najväčším problémom nášho školstva je nevyužitý potenciál. Dobrá reforma školstva, ktorá nás raz v budúcnosti čaká, nemá školám a učiteľom diktovať, čo majú a čo nemajú robiť. Má nastaviť vonkajšie podmienky tak, aby sa mohol rozvinúť ich potenciál. Ten sa však musí rozvinúť priamo na školách. Je vylúčené niečo také dosiahnuť zhora.

V niektorých prírodovedných predmetoch je učiva príliš veľa, takže sa musí iba kĺzať po povrchu. Učivo je navyše príliš teoretické, abstraktné a odtrhnuté od skúseností detí. Do akej miery sa to týka aj fyziky?

Najviac sa to týka chémie. To je podľa mňa katastrofálny predmet, z ktorého dokáže urobiť niečo zmysluplné iba mimoriadne, naozaj mimoriadne dobrý učiteľ. Fyzika je na tom o kus lepšie, ale aj tá sa dá učiť oveľa zmysluplnejšie.

Čo si myslíš o integrácii prírodovedných predmetov (najmä fyziky, chémie a biológie) do jedného predmetu „Science“? V anglofónnej oblasti je to bežné, u nás sa s tým iba veľmi nesmelo a ojedinele experimentuje.

Podľa mňa to nie je zlý nápad, ale cesta k náprave sa nemusí nutne uberať týmto smerom. Toto sú detaily, ktoré by som nechal na rozhodnutí školy. Zákon by mal umožňovať aj takúto formu učenia fyziky, chémie a biológie, ale nemal by ju predpisovať.

Večnou témou diskusií o príprave budúcich učiteľov je otázka, aký má byť pomer vzdelávania v aprobačnom odbore a vzdelávania v oblasti pedagogiky, psychológie, didaktiky atď. Ako je to s prípravou učiteľov fyziky? Venujú sa viac fyzike alebo špecifickej príprave na prácu učiteľa?

Neviem presne, aký je tam pomer, a priznám sa, že som sa o to nikdy príliš nezaujímal. Za podstatné totiž nepovažujem to, koľko je akých predmetov, ale či budúcich učiteľov učia vysokoškolskí učitelia, ktorí učia dobre. Ak sú prednášky a cvičenia dobré a zaujímavé, ak dokážu pritiahnuť pozornosť a podnecovať zvedavosť, ak sa na nich používajú rôznorodé didaktické postupy a psychologické „finty”, tak sa na nich budúci učitelia učia nielen svoj aprobačný predmet, ale aj všeličo ostatné, čo budú ako učitelia potrebovať.

Nad tým musí byť, samozrejme, aj nejaká teoretická pedagogika, ale rozhodujúce sú pozitívne vzory. A tých je, žiaľ, veľmi málo.

Často sa ozývajú náreky, že dnešní mladí ľudia nejavia záujem o vedu a techniku, že ich zaujíma iba ekonómia, manažment, právo či marketing. Je to naozaj tak? Je na Slovensku dosť záujemcov napríklad o štúdium fyziky?

Prednášam hlavne štvrtákom a piatakom na teoretickej fyzike a tam si neviem študentov vynachváliť. Nie je ich síce veľa – nakoniec v tak špecializovanom odbore ich ani nemá byť veľa – ale takmer všetci sú veľmi šikovní a majú o to štúdium skutočný záujem. Viem, že to bude znieť ako fráza, ale napriek tomu poviem, že učiť takýchto študentov je naozaj radosť.

Tisíce ľudí nadšene čítajú tvoje skvelé popularizačné články v .týždni a sledujú „podlampové“ diskusie o vede v reláciách Štefana Hríba, v ktorých si častým hosťom. Je to veľká drina hovoriť a písať o zložitých veciach tak jednoducho?

Písať jednoducho nie je pre mňa drina. Keď veci pochopím, pochopím ich väčšinou práve tak, že sa dajú vysvetliť pomerne jednoducho. Drinou je písať zaujímavo. Ak chce človek čitateľa upútať, nestačí byť zrozumiteľný, musí tam byť niečo viac. Každý článok je v podstate taká malá poviedka, veľmi špecifická, ale je to predovšetkým literárny útvar. A písať dobré poviedky je drina.

Niektoré krajiny (ako napr. Veľká Británia) majú úžasnú tradíciu v oblasti popularizácie vedy. Venuje sa tam tomu veľa vynikajúcich vedcov, vychádzajú desiatky kníh a časopisov, televízie vysielajú množstvo dokumentov a seriálov o rôznych aspektoch a výsledkoch vedy. Prečo toho nemáme viac aj u nás? Nebola by to cesta, ako prilákať viac ľudí k vedeckým kariéram?

Asi to bude veľkosťou trhu. Vydávať knihy v jazyku, ktorým rozpráva päť miliónov ľudí, je predsa len niečo iné ako vydávať ich v angličtine, alebo aj francúzštine či nemčine. Ale na druhej strane, z anglických a iných kníh máme úžitok aj my, pretože veľa z nich je preložených. Síce najmä do češtiny, ale to väčšine gramotných ľudí na Slovensku nevadí. A v dobrých kníhkupectvách sú takéto knihy dostupné v hojnom počte.

Ako vnímaš naše školstvo (a teraz už nemyslím iba na fyziku) z pohľadu rodiča niekoľkých školopovinných detí?

Nevnímam školstvo ako celok, vnímam predovšetkým konkrétne školy. A so školami, kam chodili a chodia naše deti, som celkom spokojný. Ale aj tie školy by zjavne mohli byť ešte lepšie, keby ich štátny aparát menej „buzeroval” a namiesto toho im radšej rozumne pomáhal.

Každý rodič má istú predstavu o tom, čo by mali jeho deti v škole dostávať, čo by si z nej mali odnášať, ako by sa s nimi malo zaobchádzať. V čom sa naša školská realita najvýraznejšie líši od tvojich ideálnych predstáv?

V ideálnej škole by sa deti oveľa menej nudili, ako sa nudia dnes. Organizovaná nuda, ktorá je jedným z dominujúcich znakov nášho školstva, je zároveň jeho najväčšou pliagou.

Obaja tvoji rodičia pôsobia v oblasti umenia a sám si vyrastal v prostredí presiaknutom umením a kultúrou. Ako sa z tohto hľadiska pozeráš na miesto umenia v našich základných a stredných školách? Nie je ho tam málo?

V našom súčasnom školstve by „viac umenia” mohlo znamenať to, že deti budú musieť vedieť vymenovať, v ktorých tóninách sú napísané jednotlivé Beethovenove symfónie. Ďakujem, neprosím. Vo voľnejšom školstve si viem predstaviť, že umenie by bolo na niektorých školách oveľa silnejšou a zmysluplnou súčasťou vzdelávania.

 

Vyšlo v DOBREJ ŠKOLE č. 5 (2011/12)

 

 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 7 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Kvôli strachu z pôrodu som skončila u terapeuta
14.05.2019   0
Teraz viem, že prežitá skúsenosť z pôrodu je vlastne trauma, veď sa bojovalo o život môjho dieťaťa. Preto sa cítim bezmocná a mám obavy, že ak sa niečo stane, nebudem vedieť pomôcť svojmu dieťaťu.
SZČO a materská
12.05.2019   0
Má SZČO nárok na materské? Musí prerušiť alebo zrušiť živnosť, keď poberá materské? Aké sú podmienky nároku na materské? Ako sa vypočíta materské SZČO? Mám nárok na materské, ak mám podlžnosti na poistnom?
Zrušili poplatky pri pôrode. K štátnym nemocniciam sa pridal aj Žilinský kraj
08.05.2019   0
Od polovici mája ušetria rodičia desiatky eur v Čadci, Liptovskom Mikuláši, Kubíne a Trstenej.
babetko
Vyhrajte detský tábor STROJ ČASU od Dôvery (03 kolo)
20.05.2019   0
Vyhrajte detský tábor na august v Námestove. Losujeme každý týždeň nového výhercu.
Pre svokrovcov nie sú moje deti dosť dobré
17.05.2019   1
„Tie Zuzankine dievčence sú také šikovné. Predstav si, na karneval si sami vyrobili masky. Miška má samé jednotky. A popri tom každý deň stíha nejaký krúžok.“ Zuzkine deti sú naozaj čo do kvality tie najlepšie pod slnkom. Môj svokor oceňuje iné veci. „Jaj, tie poslúchajú! NA SLOVO! Len pozrieš a už vyskočia. A ako pomáhajú, že?“
Nedojčím, a všetci okolo mňa to riešia
13.05.2019   0
Máločo žene prekáža tak, ako keď sa jej prsia stanú stredobodom rozhovorov celej rodiny. Každý, od pratety z Michaloviec až po bezdetnú sesternicu Janku, ktorú vídam len na facebooku, rieši po mojom pôrode jedinú otázku: Prečo nedojčím?
detské choroby
Astma
14.05.2019   4
Astma postihuje 10% detí. Aké sú príčiny tejto choroby? Ako sa prejavuje? Ako ju liečiť? Dá sa astme predchádzať?
Mrľa detská
03.05.2019   0
Mrle žijú v čreve človeka, o ktoré sa prichytávajú ústnym otvorom a živia sa bunkami čreva a rôznymi baktériami. Deťom spôsobujú nemalé problémy.
7 rád, ako ochrániť dieťa pred kliešťami
27.04.2019   0
Po šatách vám môžu kliešte loziť aj niekoľko hodín. Kliešte sú slepé, obete si vyhľadávajú podľa dychu alebo podľa niektorých látok v pote.
zvery
Ako správne osloviť, či volať ovcu
09.05.2019   0
No jednoduché to nie je. Samica ovce domácej sa nazýva bahnica. Samec je baran a ich mláďatko sa volá jahňa. Čo je potom baránok?
Upratovači v akváriu
05.05.2019   0
Riasy, nečistoty, nánosy a zbytky potravy. Postačí niekoľko dní až týždňov a z vášho klenotu je vec blízko podobná žumpe. S podobným stavom nám dokážu pomôcť ryby, ktorých hovorovo voláme „upratovači“.
O čom mačky snívajú
27.04.2019   0
O čom zvyknú mačky a mačiatka snívať? Sú ich sny úplne iné ako tie naše? Mávajú aj zlé sny? Vraj existujú aj námesačné mačky. Je to možné?