Predstavujeme vám: MUDr. Katarína Babinská, PhD., odborníčka na výživu

S MUDr. Katarínou Babinskou, PhD. som sa spoznala na oslave 6. narodenín internetového „babetka“. Ako s mnohými z tých, ktorí s www.babetko.sk spolupracujú. Akonáhle sa priblížila k stolu s občerstvením, hneď som zvedavo nakúkala, čo si odborníčka na výživu kladie na tanier :-).

Keďže však bola na stole samá zdravá strava, tak som nič zvláštne nespozorovala… Jej články, ktoré sa na „babetku“ objavujú a rady z poradne sú pre mnohé mamičky neoceniteľnou pomocou.

S pani doktorkou Babinskou o výžive, ale aj súkromí.

Pani doktorka, ako ste prišli k „babetku“?

„Babetko“ je neplánované, ale chcené. Za všetko môže zhoda okolností. Zložitou cestou sa ku mne dostala ponuka pôsobiť „na babetku“ v poradni o výžive, z ktorej sa vykľula už niekoľkoročná spolupráca.

Čo ste vyštudovali a od kedy sa venujete práve výžive?

Som absolventkou lekárskej fakulty v Bratislave. Keďže som vyštudovala detské lekárstvo, mojím zámerom bolo pracovať na detskej klinike, miesto sa mi však nepodarilo získať. Náhoda ma zaviedla do Výskumného ústavu výživy. Krok do neznáma sa ukázal byť šťastným – natrafila som na zaujímavú prácu, navyše i pracovitý, mimoriadne súdržný a priateľský tím kolegov. Neskôr, a bolo to opäť náhodou, som dostala šancu absolvovať postgraduálne štúdium výživy v zahraničí a toto definitívne spečatilo môj osud výživára.

Lekári sa potrebujú neustále vzdelávať, to znamená mnohé sympóziá, odborné materiály. Čím to je, že napriek všetkým výskumom sú často názory lekárov na postupné zavádzanie niektorých druhov potravín do stravy dieťaťa také rôzne (napr. jogurt, pečivo a pod.)?

V oblasti výživy sa uskutočňujú mnohé výskumné štúdie, ktoré prinášajú nové poznatky a na ich základe vyslovujú odborníci výživové odporúčania. Nie je výnimkou, že rôzne tímy odborníkov, ktorí sa zaoberajú rovnakým problémom, dospejú k viac alebo menej odlišným poznatkom. Z tohto môžu prameniť i odlišné – „prísnejšie“ alebo „menej prísne“ odporúčania.

To, čo platilo včera, neplatí dnes. Predstavy o výžive detí, ktoré majú mnohé staré mamy, sú od tých súčasných odporúčaní na míle vzdialené. To býva častokrát aj najväčšou príčinou nezhôd medzi matkou a starou matkou dieťaťa. V čom konkrétne je najväčší posun?

Každá mama chce pre svoje dieťa iba to najlepšie. Aj naše mamy a staré mamy sa nepochybne riadili odporúčaniami, ktoré sa v tej dobe považovali za správne. Veda o výžive však napreduje, neustále prináša nové informácie, ktoré naše vedomosti spresňujú, dopĺňajú a niektoré názory upravujú. Dnes už napríklad neplatí, že bacuľaté dieťatko je ukážkou zdravia. Naopak, zdôrazňuje sa, že už v útlom veku treba dohliadať, aby sa dieťa neprejedalo a aby sme ho uchránili pred obezitou a s ňou súvisiacimi zdravotnými ťažkosťami. Čiastočne sa zmenili i postupy pri zavádzaní príkrmov, preto považujem za rozumné riadiť sa radami detských lekárov, ktorí majú najnovšie informácie z oblasti výživy dojčiat.

Mnohé mamičky o sebe tvrdia, že nie sú „predpisové“ a keď ich dieťatku chutí napr. v 4 mesiacoch mäsko, tak mu ho kľudne dajú. Dokonca mi jedna známa povedala, že pozná rodinu, kde dávajú 11 – mesačnému dieťaťu maďarskú salámu s odôvodnením, že „to je to jediné, čoho sa naozaj dobre naje…“. Prečo je dôležité postupné zavádzanie potravín do stravy dieťatka a aké dôsledky môže mať v budúcnosti nedodržiavanie týchto odporúčaní?

Tráviaca sústava dieťatka sa po narodení ďalej vyvíja a až po určitom čase dokáže spracovať iné potraviny ako mlieko. Nové zložky sa majú do výživy zavádzať v primeranom veku a postupne, aby sme dieťatku nespôsobili tráviace ťažkosti a aj kvôli prípadným. Ak dodržíme pri podávaní nových potravín odstup 3-4 dni, v prípade nežiaducej reakcie ľahšie zistíme, ktorá potravina dieťaťu škodí. Predčasné zaraďovanie potravín neprináša dieťaťu žiadne výhody, naopak, zaťažuje jeho organizmus a môže spôsobiť závažný problém, akým je potravinová alergia. Stále sa však stretávame s chybami vo výžive detí – príliš skorým podávaním obilnín s obsahom lepku, kravského mlieka, sladkostí či údenín. To, že dieťatku potravina chutí, ešte neznamená, že mu neuškodí.

Váš život – to nie je len práca, ale aj široká rodina…

S manželom sa tešíme z našich troch detí. Dcéry sú už dospelé – vysokoškoláčky. Mám pocit, že keď sa osamostatnia, domácnosť bude bez nich strašne pustá, tak si cením všetok spoločne strávený čas. Najmladší syn má jedenásť rokov a s ním ešte máme šancu intenzívnejšie si vychutnávať rodičovské radosti. Udržiavame čulý, takmer každodenný kontakt s našimi rodičmi, súrodencami a ich rodinami, čo robí náš rodinný život omnoho pestrejším a bohatším.

Ako si spomínate na vašu materskú dovolenku? Čo by ste dnes urobili ináč?

Na časy, keď boli deti malé, sa nedá spomínať inak ako s láskou a nostalgiou. Mala som šťastie, že počas materských dovoleniek som bola neustále obklopená blízkymi – rodičmi, dokonca i mojimi starými mamami a spolu s deťmi sme trávili neopakovateľné chvíle. Aj dnes, rovnako ako vtedy, by som sa snažila robiť všetko tak, ako to najlepšie viem.

Ktoré jedlá sú u vás doma preferované a ako sa k zdravej výžive stavajú najmä dcéry a manžel (manželia majú asi najviac nerestí, čo sa týka jedla…).

Varím rada a každý deň. Každý máme svoje obľúbené jedlá, takže si zväčša naplánujeme jedálny lístok, tak aby boli všetci spokojní (alebo aspoň väčšina – vyhovieť piatim ľuďom býva často zložité). Deti si zvykli na jedlá, aké dostávali odmalička a teraz jedávajú zdravo „samy od seba“, bez toho, aby sme ich museli nútiť. Manžel je zvlášť milý stravník – zje všetko, čo je navarené. Syn mi práve šepká – napíš, že jeme veľa ovocia a zeleniny, lebo je zdravá. Záhradka je vlastne môj najlepší relax, a taká vlastnoručne vypestovaná zelenina chutí úplne najlepšie…

Čo by ste zaželali mamičkám na „babetku“?

Milé mamičky, ďakujem vám za všetky milé priania, ktoré do poradne prichádzajú spolu s vašimi otázkami. Želám vám veľa zdravia, elánu, pohody v rodine a radosti z detí. 

Foto: rodinný archív