Predstavujeme vám: MUDr. Karol Javorka a MUDr. Silvia Javorková

Javorkovcov som spoznala osobne na oslave 6. narodenín www.babetko.sk. Pricestovali z Ružomberka do Bratislavy. Hneď ma oslovili svojou úprimnosťou a otvorenosťou. Karol sršal celý večer humorom. Obaja sú nadšení svojou prácou. MUDr. Silvia Javorková je lekárkou na Detskom oddelení a píše pre „babetko“ sériu článkov o detských chorobách a MUDr. Karol Javorka je gynekológ – pôrodník, poznáte ho z Poradne gynekológa na „babetku“.  

Kde ste sa zoznámili a ako dlho sa poznáte?

Zoznámili sme sa na vysokej škole. Osud to zariadil tak, že sme bývali na internáte na jednej chodbe. Často sme sa stretávali, spoznávali, jednoducho sme si padli do oka. Ak to správne rátame, minulý rok v novembri sme začali náš siedmy spoločný rok.

Ako ste spoznali, že ste pre seba „tí praví“?

Každý vzťah by mal byť založený na láske, vzájomných sympatiách, porozumení, tolerancii. Asi to boli hlavné dôvody toho, prečo sme sa úplne spontánne časom rozhodli potiahnuť to spoločne životom.  

Ako si, Karol, Silvii vyznal lásku? Prezraďte niečo o prvom rande :-)…

Na to obaja radi spomíname. Ale viac určite nechceme prezradiť. Ostane to navždy len a len naším krásnym spoločným zážitkom.

Karol: Ja som bol šiestak a Silvinka práve nastúpila do prvého ročníka, tak si to viete predstaviť. Bol som jednoducho neodolateľný :-)…

Silvia: Len si príliš nenamýšľaj…  

Pôsobíte ako pár veľmi harmonicky. Hádate sa vôbec?

Samozrejme… Okrem smiechu je to tiež korenie života. Obaja sme tak trochu tvrdohlaví, takže niekedy sa medzi nami zaiskrí. Aj keď je to niekedy veľmi ťažké, všetko sa treba snažiť riešiť s chladnou hlavou. Tá nám niekedy obom chýba a to je vlastne vždy hlavný dôvod každej hádky.  

Čo je podľa vás dôležité, aby vzťah naozaj fungoval, a to dlhodobo?

Treba sa veľa a pokojne rozprávať. Vtedy to funguje. Samozrejme, na prvom mieste je stále láska a všetko ostatné, čo nás vlastne navždy spojilo. Určite treba mať aj nemalú dávku pochopenia. Spoločný život je jeden veľký kompromis, ale za to, čo získate, sa to oplatí. 

Zatiaľ nemáte deti. Koľko by ste ich chceli a kedy asi by mohlo prísť na svet to prvé?

Karol: Ja by som bol za tri a jedno by som si rád adoptoval. Pokladám to za veľkú výzvu.

Silvia: Pre ženu je to oveľa ťažšie, ale to chlapi neveľmi chápu. Ostala by som úplne spokojne aj pri dvoch. Len nech sú zdravé a robia nám radosť. Ale ak sa pošťastí, nebudem sa brániť :-)… Nechávame veci spontánne plynúť, kedykoľvek to príde, budeme radi. 

Gynekológ a pediatrička, to je pre rodičovstvo celkom zaujímavá kombinácia. Tehotenstvo bude pod drobnohľadom a o dieťa sa budete vedieť dobre postarať…

Silvia: Ja sa asi najviac bojím toho, že vo všetkom budem vidieť nejakú patológiu, problémy a podobne.

Karol: Ja si napríklad taký pôrod mojej manželky ani celkom dobre neviem predstaviť. Ako to zvládnuť sa budem sa musieť poradiť najskôr s otcom, tiež gynekológom.

A budeš pri pôrode ako lekár alebo ako nastávajúci otec?

Určite len ako nervózny otecko. Dúfam, že neodpadnem… 

Vráťme sa k vašim profesiám. Prečo ste si vybrali povolanie gynekológa a pediatričky?

Silvia: Nie som ešte zamestnaná tak dlho, aby som sa mohla pokladať za nejakého rutinéra. Pracujem na detskom oddelení, avšak získanie plnej kvalifikácie je ešte len predo mnou. Práca s deťmi sa mi páčila už na škole. Deti sú veľmi úprimné, nezatajujú, nezveličujú. To pri liečbe veľmi pomáha. Na druhej strane je však náročné zvládnuť tých, ktorí toho ešte veľa nenarozprávajú. Na odbore, ako je pediatria, je tiež veľmi pekné to, že sa špecializuje prakticky na všetko, čo sa týka detského organizmu. Je to jedna veľká encyklopédia, v ktorej treba nájsť vždy tie správne strany, aby ste sa dopátrali k pravde. Nemôžem nespomenúť aj fakt, že detičky väčšinou krásne voňajú :-).

Karol: Odbor, v ktorom pracujem, pokladám za jeden z najzaujímavejších, pretože je to medicína, ktorá je veľmi pestrá. Venujeme sa pôrodom, konzervatívnej aj chirurgickej liečbe. Iste, existujú aj situácie, kedy sme bezmocní, pretože príroda je v niektorých prípadoch stále silnejšia ako najmodernejšie medicínske algoritmy. Na druhej strane však chránime nový život a pri jeho príchode na svet sa podieľame na šťastí, ktoré so sebou prináša.

Čo najkurióznejšie, najzaujímavejšie ste už v práci zažili? Prezraďte, bolo niečo, čo bolo pre vás šokujúce, alebo veľmi príjemné, jednoducho niečo, na čo nezabudnete?

Šokujúcich, či zaujímavých zážitkov prináša naša práca veľmi veľa. Nie vždy sú príjemné, nie vždy na ne človek rád spomína. Sú to hlavne situácie, kedy vaše maximálne úsilie nevedie k úspechu a cítite sa jednoducho takmer bezmocný.

Najlepšou odmenou každej práce je obyčajné úprimné poďakovanie. Obaja prichádzame do kontaktu aj s malými pacientmi. Ich zdravie a radosť všetkých naokolo je tým najlepším a nezabudnuteľným ocenením. 

Veľa žien si zrejme nevie predstaviť, že by mali manžela – gynekológa. Silvia, ako berieš povolanie tvojho manžela? Niekedy aj žiarliš?

Nedá sa na to pozerať inak ako z profesionálneho hľadiska. Je to okrem toho vysoko intímna záležitosť, ktorú treba rešpektovať. Ja ako žena to dokážem posúdiť aj oceniť. Myslím si, že každý gynekológ pristupuje k svojim pacientkam vyslovene v profesionálnej rovine. Inak to ani nemôže byť. Vyskytla sa však aj situácia, keď som mala pocit, že by som mohla žiarliť. Dôležité však je všetko si vysvetliť. Nemyslím si, že by som teraz s tým mala problém.  

Ako ste sa dostali k „babetku“ a čo vám spolupráca s našou stránkou prináša?

Karol: S „babetkom“ som začal spolupracovať pred rokmi. Dostal som sa k tomu vlastne náhodou. Stránka sa mi veľmi páčila, tak som rodičov „babetka“ oslovil s prosbou o úpravu informácií o našom oddelení v sekcii slovenských pôrodníc. V tom období pracovala v poradni gynekológa veľmi šikovná kolegyňa Janka Černáková. Bola práve tehotná, porodila, tak som ju sem-tam zaskočil. Neskôr som dostal veľkú zodpovednosť viesť poradňu gynekológa sám. Doteraz si to veľmi vážim a som na to veľmi hrdý. Snažím sa to brať zodpovedne, veľmi veľa sa totiž vďaka poradni naučím. Je pre mňa nesmiernym prínosom poznať trápenie našich pacientok, o ktorom niekedy ani len nemáme tušenie. „Babetko“ sa vďaka otázkam v poradni stalo mojím každodenným spoločníkom. Vďaka nemu viem, že to čo robím, nie je zbytočné. A to vás poteší viac ako akákoľvek výplata.

Silvia: Pokiaľ som nebola spolu s Karolom pozvaná na oslavu šiestych narodenín „babetka“, Babetko som poznala, úprimne, len z rozprávania a každodenného Karolovho spracovávania otázok z poradne. Mnohokrát ich so mnou konzultoval, keď chcel poznať názor ženy. Som veľmi rada, že som mohla spoznať kolektív celej „rodinky“ osobne. Zapáčila sa mi ich bezprostrednosť, nezištnosť, ochota pomáhať a všadeprítomná dobrá nálada. Ak to bude v mojich silách, rada budem s „babetkom“ spolupracovať. 

Foto: rodinný archív