Podnikám na materskej

Dagmar Mozolová, redakcia 6
  • _banners

Mnohým mamičkám na materskej akoby bola celodenná starostlivosť o dieťatko či bezsenné noci málo. Majú ešte veľa energie. Akýsi vnútorný stroj ich ženie do aktivity. Majú pocit, že – paradoxne – zvládnu viac, keď budú robiť niečo “navyše”, niečo, v čom sa budú realizovať a čo ich baví. A tak napríklad podnikajú. Ako Sylvia.

 

Čo si robila predtým, ako sa ti narodili detičky?

Od skončenia školy (vyštudovala som Matematicko-fyzikálnu fakultu UK, čo má od môjho terajšieho predmetu podnikania ďaleko ) som tuho premýšľala nad tým, ako si zriadiť vlastný biznis, najlepšie taký, aby som si mohla pracovať, kedy to bude vyhovovať mne. Chvíľu som súkromne doučovala matematiku, potom som nejaký čas “normálne” pracovala. Doučovanie matematiky som opustila, pretože sme sa presťahovali do Prahy a tam by bola slovenčina jednoznačným handicapom. Takže som si našla prácu a testovala som softvér. V podstate práca ako každá iná, ale… jednak som bola zvyknutá byť si sama šéfkou, sama si organizovať prácu a čas. A po druhé… Ja som taký domácky typ. Mne je doma strašne dobre, baví ma variť, pliesť, pestovať kvety…, len zatiaľ som nenašla nikoho, kto by ma za to platil . Takže pre mňa ranné odchody z môjho „kráľovstva“ boli stres, večer som sa z práce vracala unavená a nič sa mi nechcelo… Ale stále som si hovorila, že aj tak chcem deti, snáď pôjdem čoskoro na materskú dovolenku … A nakoniec som na materskú odišla.

 

 

Ako si prežívala materskú dovolenku?

V septembri 2004 sa nám narodila Alžbetka a mne bolo jasné, že aspoň tie tri roky do práce nepôjdem. Doma to bolo hrozne fajn, organizovala som si čas podľa svojho (v rámci možností, ako mi to bábätko dovoľovalo) a čím ďalej, tým viac som bola presvedčená, že sa mi po skončení materskej do práce nechce. Takže podnikanie…

 

Ako si trávila dni na materskej? Čo ťa bavilo?

Dni na materskej som spočiatku trávila trochu netradične. Ešte v Prahe som pomáhala jednej organizácii, ktorá pomáhala opusteným a týraným zvieratám, prevažne mačkám. Veľmi ma to bavilo (sama mám 4 mačky) a keď som prišla do Žiliny, začala som depozitovať (dočasne sa starať a následne umiestňovať do nového domova) mačky pre Občianske združenie MačkySOS a tiež som fotila a na internetové stránky spomínaného združenia umiestňovala fotky zvierat zo Žiliny, ktoré hľadali nový domov. Alžbetka so mnou absolvovala cesty k veterinárovi, k rôznym ľuďom. Kým bola bábätko, bolo to fajn, rada cestovala autom, sledovala nových ľudí. Nemali sme čas spolu sa nudiť. Tieto aktivity sa ale obmedzovali, ako Alžbetka rástla a potrebovala tráviť čas so svojimi vrstovníkmi a svojimi vlastnými záujmami. Vtedy sme začali chodiť do materského centra, do knižnice, na ihrisko… A odkedy sa narodil Alex, trávim materskú dovolenku tak ako väčšina mamičiek.

 

 

Myslíš prechádzky, hry s dieťatkom, varenie, pranie, nakupovanie, upratovanie domácnosti, nočné vstávanie, dojčenie, žehlenie a čo ja viem čo ešte….?

Presne tak, od narodenia Alexeja trávim väčšinu svojich dní týmito činnosťami (s výnimkou víkendov a dovoleniek, keď nás zo zabehaného režimu vytrhne návšteva kamarátov, výlet…).

 

 

Si podnikavý typ, ani malé bábo ťa neodoženie od myšlienok na prácu, alebo povedzme sebarealizáciu. Ako si začínala?

Najprv som si vymyslela internetový detský second-hand, lenže kým som nejako manžela presvedčila a kým si on našiel čas, aby mi urobil funkčný obchod s prijateľnou fasádou, opäť som otehotnela. Všetky plány na podnikanie ustúpili do úzadia a ja som sa hrozne tešila na ďalšie bábätko. V júni 2006 k nám pribudol Alexej. Pri dvoch deťoch som prvé mesiace ledva stíhala starostlivosť o ne a domácnosť, ale keď mal Alex 5 mesiacov, začala som sa cítiť nejako menej vyťažená (to som ešte netušila, že najnáročnejšie obdobie, keď sa bude nemohúce, nepohybujúce sa a nudiace sa bábo snažiť okupovať moje náručie 10 hodín denne, akurát klope na dvere) a opäť som premýšľala nad nejakou sebarealizáciou, ktorá by ma v budúcnosti možno aj uživila.

 

 

A tak teda vznikol tvoj obchodík, ktorého návštevníci si môžu kúpiť priadzu na pletenie a preklikať sa k nemu aj vďaka reklame, ktorú máš na babetku.sk?

Áno. Založila som si internetový obchod s priadzou… Už pred materskou som veľa plietla, cez materskú som sa tiež snažila ukradnúť si pre seba aspoň chvíľu na tento príjemný relax a keďže som sa do mesta veľmi nedostala, objednávala som priadze cez internet. A zistila som, že na Slovensku veľmi zaostávame za susedmi Čechmi. Veľa druhov priadzí, hlavne tých luxusnejších, sa na Slovensku vôbec nedalo zohnať. S nápadom som sa zverila manželovi, ktorý mi to vrelo odkývol. Spečatila to svokra, vášnivá pletiarka, ktorá povedala: “Sylvinka, choď do toho, to je presne to, čo na Slovensku chýba.”

 

To je vynikajúce, keď si našla podporu v rodine!

Áno, naozaj ma podporovali. Ani nie o mesiac mi manžel sfunkčnil obchodík, doladili sme dizajn, skontaktovala som dodávateľov priadze a vtedy začali desiatky hodín úmornej práce.

Keďže som nechcela deti ukracovať o svoju pozornosť, cez deň som na obchod ani nesiahla, až večer… Manžel prišiel o šiestej večer z práce, ujal sa drobcov a ja som zasadla k počítaču. A plnila som databázu priadzami, sťahovala a upravovala fotky, písala popisky, nahadzovala do databázy farby priadzí, hľadala po internete vzorkovníky… Odskakovala som len nadojčiť Alexa, pripraviť večeru Alžbetke a mužovi (to je jediná vec, ktorú on skutočne nemusí – starať sa o jedlo), potom okúpať Alexeja, uspať a späť k počítaču. Často až do polnoci. V noci som minimálne dvakrát vstávala k malému, o siedmej ma obidve decká vyhnali z postele. Cez deň bežné činnosti ženy na materskej – hranie sa s deťmi, návšteva ihriska, knižnice, prechádzky, kŕmenie, varenie. A večer som sa menila na podnikateľku . Teraz ani nechápem, ako som toto tempo vydržala, ale bola som mojím nápadom tak nadšená, že mi to ani neprišlo.

 

 

Najlepšie je, keď človek robí to, čo ho baví. Vtedy zvláda aj prácu po nociach, napriek únave, s dieťaťom na rukách. Ale asi aj to má svoje medze…

Celá činnosť okolo obchodíku ma strašne bavila a relaxovala som pri nej. A hlavne – vypadla som z dennodennej rutiny. Takéto tempo som vydržala asi 2 mesiace, potom som sama cítila, že musím zvoľniť. Hlavne kvôli deťom a manželovi, ktorým som po večeroch chýbala.

 

 

Kedy si mala prvých zákazníkov?

Stránku sme spustili asi mesiac od prvého nápadu. Presne 1. januára 2007. Po týždni prišla prvá objednávka, po nej ďalšia a ďalšia… Teraz je už obchodík viac- menej zabehnutý…

 

Ako vyzerá tvoj pracovný deň?

Keď mám čas (väčšinou poobede, keď deti spia), pridám nový tovar do ponuky alebo vypíšem faktúry a pošlem manželovi na vytlačenie, zaktualizujem tabuľky s objednávkami, s tovarom na sklade… A večer, keď manžel prinesie vytlačené faktúry, pustíme sa s Alžbetkou do veľkého balenia. Hráme sa na predavačku a ona mi do vreciek odpočítava klbká vlny, pečiatkuje faktúry (za mojej pomoci, samozrejme, ináč by zákazníčky asi boli prekvapené, čo za faktúry im to prišli ), občas pečiatkuje podlahu, podáva mi lepiacu pásku… Na druhý deň ráno deti postráži manžel a ja idem s balíkmi na poštu. A zase fungujem ako mamina, až kým deti nejdú večer spať…

 

 

Naplnili sa ti predstavy o obchodíku na internete. Máš dosť zákazníkov?

Veľmi rada by som svoj obchodík rozbehla tak, aby som mohla povedať, že už sa ujal na Slovensku, že už sme „za vodou“. Zatiaľ sme totiž ešte v hlbokej strate, takže ťažko môžem povedať, či sa podnikanie v tejto branži oplatí, či má takýto obchodík nádej na úspech. Sú dni, keď mám pocit, že sme sa vybrali správnym smerom, sú zase také, keď môj optimizmus klesá. Vtedy si hovorím, že mám ešte ďalšie 3 roky na to, aby som vymyslela, čo iné by som mohla robiť a nechodiť klasicky do práce.

 

 

Prečo chceš pracovať takouto formou?

Hlavný dôvod, prečo sa tak kŕčovito držím myšlienky na vlastný, nie príliš náročný biznis, som už uviedla hore. Tým druhým, rovnako dôležitým, sú moje deti a manžel. Je mi s nimi hrozne dobre, užívame si doma úžasnú pohodu a ja si neviem predstaviť, že o tri roky sa to skončí. Že sa začne kolotoč skorého ranného vstávania, rannej nervozity, keď ja budem nervózne naťahovať dcére kabát a kričať na syna, že už mal byť obutý, lebo nestíham do práce. Že s vyplazeným jazykom pobežím po deti do škôlky, počas choroby budem žeraviť linky a zháňať opatrovateľku, na večeru im natriem chlieb so syrom, pretože na viac mi neostane síl a času. Mám možno naivnú predstavu, že ak sa mi podarí pracovať doma, v čase, kedy to bude vyhovovať mne, zabezpečím mojim miláčikom rodinnú pohodu a domov, kam sa budú radi vracať.

V každom prípade, aj keby sa obchodík neujal medzi širokou verejnosťou, nebudem ho rušiť, pretože som zistila, že na Slovensku je skupina žien, ktoré majú z môjho obchodu radosť, ktoré sú vášnivými pletiarkami a ocenia kvalitné a neobvyklé priadze, aj keď za vyššiu cenu. Skúsim prispôsobiť pravidlá odberu priadzí tak, aby obchod mohol fungovať bez strát, aj keď s malým počtom zákazníkov. Aj keby som to mala robiť len ako hobby popri zamestnaní alebo inom podnikaní.

 

 

Čo by si poradila mamičkám, ktoré majú podobný sen ako ty? Čo je pri rozbiehaní podnikania, nech ide o čokoľvek, naozaj dôležité?

Uf, ja nemám žiadnu univerzálnu radu. Neviem, čo povedať, aby to neznelo ako otrepané klišé.

Asi najdôležitejší je nápad, ktorý človeka fakt nadchne. A pokiaľ vás to nadšenie drží aj ďalšie štyri dni, tak je to určite úžasný nápad a stojí za to pokúsiť sa ho zrealizovať.

Ďalšia vec je zvážiť, koľko času je človek ochotný obetovať na úkor detí. Pretože, podľa mňa, materská dovolenka má byť predsa len o tom, tráviť svoj čas aktívne s dieťatkom a nie vedľa neho.

Ak tento článok čítajú mamičky, ktoré majú podobný sen ako ja, ak majú nejaký skvelý nápad a rady by ho zrealizovali, tak im veľmi držím palce, nech im to vyjde. Nech sa do toho pustia, ono stačí urobiť prvý krok a potom vás to už tak ľahko nepustí… 🙂 V každom prípade, ak sa ukáže, že to nebol krok správnym smerom, vždy sa dá skončiť. Ale ani nezačať a nechopiť sa šance, keď sa ponúka, to by bola chyba…

Podľa mňa je materská dovolenka vynikajúci čas na to, aby si žena zrovnala v hlave, čo vlastne od života chce, aké sú jej hodnoty a aký životný štýl jej vyhovuje. Existuje, samozrejme, možnosť nejako ju prevegetovať, po jej skončení sa vrátiť späť do tej istej práce, a potom sa občas posťažovať, aký je život ťažký a ako nás to nebaví… Existuje však aj iná možnosť – a tie tri roky sú ako stvorené na to, aby sme sa pokúsili život prispôsobiť našim snom.

 

 

foto: Sylvia

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Velmi pekny rozhovor, ako keby som citala o sebe. Mam velmi podobny pribeh a uplne Sylvii rozumim. Všerko dobre prajem,

  2. ..ano..naozaj super prispevok, ktory som precitala na jeden sup, ako dobru knihu..a obdivujem Sylviu, ze sa nevzdava, pretoze podnikat na Slovensku mi pripada ako utopia..myslim tym drobneho podnikatela vseobecne..

    ..ja mam tiez velmi podobny sen..zatial iba sen..

  3. Som na materskej dovolenke, momentálne poberám rodičovský príspevok a chcela by som začať podnikať na živnosť. Chcem sa spýtať, či po získaní živnostenského oprávnenia stratím nárok na poberanie rodičovského príspevku alebo ho budem môcť poberať ďalej. Viete mi, prosím Vás, poradiť v tejto oblasti?

Pridaj komentár