ŽenaRozhovor s osobnosťou

Päťkrát potrat, a predsa nádej

 Dagmar Mozolová   24.08.2014   10

Larika sa vydala a rok po svadbe otehotnela. No hneď v siedmom týždni tehotenstva potratila. Odvtedy má za sebou 5 potratov...

Situácia, ktorú by mnohé z nás nezvládli. Ona je, napriek všetkému, optimistka.

Pri prvom tehotenstve si sa na bábo tešila a oznámila to s radosťou rodine.

Boli všelijaké chvíle. Prvýkrát mi bolo povedané, že v dnešnej dobe je veľa žien, ktoré prvé dieťatko potratia, ale ďalšie tehotenstvá už sú v poriadku. No v našom prípade to tak nebolo...

Od prvej chvíle sme sa na bábätko tešili. Pochválili sme sa všetkým. No naša radosť netrvala dlho. Poplakala som si, musela som ísť do nemocnice na čistenie.

Druhýkrát som si myslela, že už to bude dobré. Druhé tehotenstvo bolo asi zo všetkých najhoršie. Bolo najdlhšie. I keď boli problémy počas celého tohoto tehotenstva, stále som verila, že všetky prekonáme. Dieťatko vydržalo až do 23. týždňa tehotenstva, potom prišiel opäť potrat.

To znamená, že si dieťatko musela porodiť?

Áno. Celý čas som sa toho bála najviac. Pri prvom tehotenstve nebolo na ultrazvuku vidieť akciu srdiečka. Preto to nakoniec skončilo v nemocnici čistením.

Pri druhom tehotenstve začali problémy tým, že som začala špiniť a krvácať. Nechali si ma v nemocnici s tým, že mám podozrenie na abrupciu plodového vačku. Poctivo som to v nemocnici vyležala a všetko sa dalo do normálnu. Na chvíľu. Potom som začala opäť špiniť a zase som putovala do nemocnice. Tentokrát sa začala odlupovať placenta.

Zdá sa však, že i tento problém sa vyriešil poctivým ležaním v nemocnici a po asi dvoch týždňoch som išla opäť domov. V piatok som bola na kontrole, doktor povedal, že je menší úbytok plodovej vody, ale inak som v poriadku. Prišla som domov (teda k mame, ktorá bývala blízko nemocnice) a všetko bolo v ten deň v poriadku. Na druhý deň som však začala mať nepríjemný dojem, že mi odteká plodová voda. Nebolo to naraz, ale stále po troške. Prišla som za maminou, či si myslí, že by mi mohla odtekať plodová voda, či je to možné takto skoro... Nevedela, tiež sa jej to nezdalo. Mala som počas celého tehotenstva nejaké výtoky a podobne, tak som si myslela, že to je ono.

Na druhý deň však, keď ten čudný pocit neprestával, sme sa rozhodli radšej zájsť do nemocnice, tam mi opäť urobili sono, no na nič zvláštne neprišli, lekár sa však rozhodol, že si ma tam pre istotu nechajú týždeň na pozorovanie. Po týždni ma chceli pustiť domov, pretože nič nenasvedčovalo tomu, že by mi odtekala plodová voda.

Pri poslednej kontrole, ktorú mi urobili pred prepustením z nemocnice, však zistili, že takmer všetka plodová voda je preč. To znamenalo, že v nemocnici ostávam.

A nedalo sa to zastaviť?

Zastaviť sa to nedalo. Dalo sa len čakať. Bola malá, maličká možnosť, že by sa tá voda mohla opäť vytvoriť, ale to sa nestalo. A myslím si, že ani lekári s tým vlastne nerátali. Ja som len dúfala, že to bábätko nejako vydrží aspoň do toho hraničného dátumu a podarí sa ho zachrániť...

Keď mi lekár spravil na jednej z kontrol ultrazvukovú fotografiu a videla som toho malého človiečika, ako leží na dne, tak som si už aj priala, aby sa netrápilo. Veď čo to bolo za plávanie v brušku bez vody? Lekárka ma upozornila na to, že ak by sa podarilo dieťatko donosiť a porodiť, určite by malo nejaké problémy minimálne s nožičkami a ručičkami z dôvodu, že si napríklad práve na nich ležalo. Zostala som ležať na gynekológii a čakalo sa.

A čakalo sa na čo? Že dieťatko umrie?

Neviem, možno vedeli, že to nemá žiadnu budúcnosť, možno čakali na zázrak, tak ako ja. Teraz je to už ťažké určiť. Raz večer mi začali kontrakcie, tie sa podarilo zastaviť. Asi o týždeň či dva sa opäť začali. Pamätám si, že som lúštila krížovky a za pomoci hodiniek som si popri lúštení zapisovala stav kontrakcií. Na večernej vizite som ich potom hlásila. Kontrakcie však tentokrát už neprestali.

Trvali až do rána a stupňovali sa. Ráno som chcela počkať na rannú vizitu, no bolesť bola už príliš veľká, a tak som zazvonila na sestričku. Nemohla som sa vtedy už ani zdvihnúť z postele. Sestrička prišla, no keďže bola ešte asi tak hodina do rannej vizity, kázala mi vydržať, i keď jej to bolo ľúto, videla, že som ju zavolala, keď som už naozaj nevládala.
Tesne pred vizitou sa na mňa prišiel pozrieť lekár a kázali ma vyviezť k ultrazvuku a na vyšetrenie. Nevládala som chodiť a tak ma nejako posadili na vozík a odviezli.

Na ultrazvuku lekár s ľútosťou skonštatoval, že dieťatko už nežije a treba ho dostať von. Keď som sa dozvedela, aké zlé je to s bábätkom, zašla som za práve slúžiacim lekárom a spýtala som sa ho na to, ako by to vyzeralo, keby došlo k najhoršiemu. Najprv mi to nechcel moc opisovať, vraj aby som pozitívne myslela, ale nakoniec mi na moje naliehanie vysvetlil, ako to v takom prípade prebieha.

Veľmi som sa bála toho, že by som musela porodiť svoje už vo mne mŕtve dieťa. No práve táto moja najväčšia nočná mora sa stala krutou skutočnosťou. Moje silné bolesti spôsobovalo už to, že sa mŕtvy plod tlačil von.
Odviezli ma na sálu a tam som porodila chlapčeka. Bola vtedy pri mne veľmi milá, chápajúca sestrička, neviem, ako by som to bez nej zvládla. Cítila som z nej veľa sily a to mi pomáhalo.

Ako dlho si bola v nemocnici?

Takmer celé tehotenstvo, teraz už neviem presne. 

Manžel chodil za tebou? Ako ste to prežívali?

Manžel za mnou chodieval. Prežívali sme to spolu. Vlastne sme sa držali celé tehotenstvo. Verili sme. Najmä sile nášho dieťatka. Tá dávala silu i nám.

Ktorá chvíľa bola pre teba najťažšia?

Pre mňa najväčší bolestný zlom nastal vtedy, keď za mnou prišla doktorka asi v 21.-22. týždni, že ak chcem ísť na potrat, tak tam bol vtedy hraničný týždeň, kedy sa to dalo podniknúť.

Vtedy som volala s plačom manželovi a to bolo pre mňa najhoršie zo všetkého, vtedy som pochopila, že lekári nášmu dieťatku nedávajú žiadne šance na prežitie. Zašla som po telefonáte s manželom za doktorkou, že ak to bábo bojuje bez plodovej vody a vydržalo bez nej 3 týždne, tak je silné a ak má zomrieť, tak zomrie, ale my ho zabiť nedáme. Pravdou je však i to, že vtedy som sa už i modlila, že ak má dieťatko takto trpieť, nech si ho Boh radšej vezme k sebe.

Koľkokrát si odvtedy potratila?

Trikrát. Vždy to bolo okolo siedmeho týždňa. Po druhom potrate som prešla nejakými vyšetreniami a vlastne jediné, na čo sa prišlo, je to, že mám syndróm proteínu S, čo má niečo spoločné so zlým zrážaním krvi. Sú to síce maličké odchýlky od hraničných hodnôt, no je to jediné, na čo sa prišlo.

Tento problém sa mal vyriešiť injekciami proti zrážaniu krvi, no i keď som brala tieto injekcie počas všetkých ďalších troch tehotenstiev, a to hneď od začiatku podozrenia na tehotnosť, zatiaľ to nepomohlo. Nakoniec sme sa s lekárkou dohodli, že telu dáme oddych a keďže možnou príčinou môže byť i to, že maternica si po každom a pred každým potratom málo oddýchla, nemohla sa naplno zregenerovať, rozhodli sme sa pre rok nesnažilkovania.

Kedy príde ten čas, keď sa opäť pokúsite o bábätko?

Rok nesnažilkovania  už prešiel a my by sme sa už aj mohli opäť snažiť o dieťatko, no tentokrát si chceme najprv prejsť všetkými vyšetreniami a až potom sa začať snažiť o dieťatko a vlastne priamo pod lekárskym dozorom.

Neuvažovali ste o adopcii?

S adopciou sme už začali. Od 21.apríla  sme zapísaní v zozname žiadateľov o osvojenie dieťaťa.

Neviem si ani len predstaviť päť potratov! Nezlomilo ťa to?

Nezlomilo ma to... Boh ma stvoril silne optimisticky zmýšľajúcou a to mi pomáha. I vďaka ľuďom, ktorých mám pri sebe, vďaka rodine, vďaka manželovi, vďaka priateľom a vo veľkej miere vďaka diskusii vo fóre na babetku .

Aj tak to musí byť ťažké...

Ťažké to je v tej chvíli. Vtedy, keď sa to deje a vtedy, keď si dovolím premýšľať nad tým moc. Ťažké sa mi to zdá byť teraz, keď si predstavujem, že to všetko opäť začne. Bojím sa toho. Toho, ako to zvládnem, ako budem opäť ležať v nemocnici, čo je viac než isté, že budem a ťažké je predstaviť si, že sa to opäť môže stať...

Čo ti dáva okrem viery zmysel života? Máš záľuby, záujmy, ktoré napĺňajú tvoje dni?

Mojimi záujmami sú deti, kvety a zvieratká. A spoločný život s manželom, i keď teda vieme si niekedy aj liezť riadne na nervy.

Deti?

Deti, áno, deti. Máme štyri neterky a jedného synovca a mojím koníčkom je byť s nimi. Vidieť, aké sú, vedieť, čo všetko dokážu povystrájať...

To je obdivuhodné, že to dokážeš.

Nespájam si svoje stratené detičky s tými, ktoré žijú. To by som nemohla. Musela by som myslieť na to, že jedna z mojich neterí je rovnako stará, ako by bolo moje dieťa... To by ma zabilo, tak rozmýšľať jednoducho nemôžem, a tým, že to viem, tak sa takým veciam vyhýbam. To iste platí v prípade cudzích detičiek, nedokážem sa na ne hnevať alebo len mať nepríjemný pocit z toho, že ony sú a moje deti nie... Je to akoby som niekomu to dieťa nepriala.

No a samozrejme mojím veľkým koníčkom, a povedala by som až závislosťou, je i www.babetko.sk .

Všimla som si, že na fóre máš vyše 7000 príspevkov!

No, v mojej práci som na babetku od 12:00 do 20:00 a nemám tu moc čo iného robiť, takže popri preinštaluvávaní počítačov a inkasovaniu za hry či internet píšem a čítam. Pracujem v internetovej herni.

Takže visíš celý deň na babetku?

Áno, celý deň, pokiaľ som v práci. Aj doma sa zapnem, no tam už je to podľa práce v dome a podľa toho, kto všetko je doma, komu a čomu sa treba venovať a podobne.

Komu a čomu? Koho tam máš okrem manžela?

Psa Ibka. To je taká moja druhá láska po manželovi. Alebo pred ním? (smiech)

Manžel je ti oporou?

Počas tehotenstiev stojí pri mne a snaží sa mi byť oporou. Keď sme mimo snažilkovania, mimo tehulkovstiev, tak sa - tak ako ja - snaží na to nemyslieť. To je asi ten najlepší liek, nemyslieť na to, neupínať na to stále myšlienky.

Na našom webe si našla dobré kamošky?

Veru dobré! Ale čo sa internetového priateľstva týka, tak áno, dobré kamarátky. Naživo som sa tiež stretla s niektorými babami, no myslím si, že z jedného či dvoch stretnutí sa nedá posúdiť, aký človek v skutočnosti je, myslím, že to niekedy nezistíme ani na priateľoch, s ktorými sme dennodenne.

Do ktorej diskusie chodíš?

Chodím len na tehotenské príznaky, tie som objavila, keď som druhýkrát potratila a vďaka tej diskusii som zistila, že nie som sama na svete, komu sa to stalo. To ma veľmi posilnilo. Vďaka tomu sa neberiem tak, že čo už sa mi všetko stalo a čím všetkým som si musela prejsť, ale beriem to tak, že koľko je báb, ktoré sú na tom horšie... 

Horšie? Naozaj?

Myslím si, že áno. Aspoň tak to začalo. Keď som tam ja začala chodiť s tým, že som po dvoch potratoch, tak tam bola napríklad jedna baba, ktorá bola vtedy tuším po 4 potratoch. A to, že sú na tom horšie, myslím aj tak, že môžu byť napríklad po jednom či dvoch potratoch, no nemajú tú silu prekonať to tak "ľahko" ako ja.

Máš pod svojím nickom pekné heslo: "Neúspech nie je hanba, hanbou je strach z pokusu."

A v tomto čase sa ma dosť týka, pretože pravdou je, že i keď sa nechystám cúvnuť pred snažilkovaním, bojím sa toho. Ale ani sa do toho extra neženiem. Tentokrát nie.

 

 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.5 z 5. Celkom 8 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Zaujíma vás niečo iné k téme Zákony a rodič?
Najčítanejšie
Recept týždňa
TIP
Komentáre k článku
Sisi napísané 30.08.2014 15:06

Oooch :( Drzim Vam palce, nech sa o nejaky cas budete moct tesit aj zo svojich deticiek.

Dan napísané 28.08.2014 11:26

mojej polovičke zistili "antifosfolipidový syndróm" - podľa reakcií nášho všeobecného lekára a jej ženskej - ani netušili, že niečo také existuje. Samozrejme, bolo to dosť rokov dozadu.. ale ak dochádza k tým potratom, spýtal by som sa na takéto vyšetrenie. Veľmi vám prajem narodené, živé a zdravé dieťa, najlepšie postupne vo viacerých exemplároch :-)

Zuzi napísané 25.08.2014 22:57

Larika velky obdiv,lebo je vela mladych zien kt.nemozu mat dietatko,lebo im to proste nejde...

Neviem si predstavit ako sa citia oni,ale Ty mas isto vacsi strach ako ony,lebo este nezazili co si musela prezit po 2 potrate...

Ale poznam 1 mladu maminku,ma uz skoro 2 roc.dcerku,kt.bola uz asi v 7 mes.,neviem co sa stalo ale drzala sv.dietatko v naruci kt. bolo mrtve-asi ho tiez musela porodit,alebo proste samo to prislo,alebo tam boli aj ine komplikacie,nic blizsie neviem.Velmi ichju to vzalo a ani sa necudujem...K tomuto uz naozaj neviem najst slova,co musela citit ona...Aj Ty si to prezila ale je vela deticiek co sa narodia aj v 26tt,ale musia byt dlhe mes.v inkubatore a im sa hovori Predcasniatka,Ty si vsak nemala tolko stastia a musela si porodit este skor..

Je to velmi smutne,no ako matka Vas vsetky moc obdivujem...

Vecer ked sa modlim so syncekom v modlitbach si spomeniem na moje 3byv.spoluz.kt.maju problem s otehotnen.,potom za tu co uz drzala sv.mrtve dietatko a tiez za tie kt.uz porodili aby boli zdrave ony i babatka... Su to tri skupiny tak v strucnosti,ale viem o vela pripad.ze 1tehu-potrat a potom babo,potom zase potrat,znova babo a dalsie babo....alebo 3 potr.1 babo,2 potr.a babo,s tazkostami ale predsa aspon 2 deticky-z rodiny... Preto sa velmi modlim aby tie maminky kt.maju take smutne,beznadejne,bolestive,zufale a nestastne tehu,potr.,ci neuspech aby sa odovzdali do Bozich ruk,aby sa modlili k Matke Ustavicnej Pomoci,aby nasli pokoj v dusi,utisil sa ich smutok,plac,beznadej a nasli povzbudenie u dobrych ludi,ci aj doktoroch ale aby nasli v modlitbe odpustenie,porozumenie,prijatie tej bolestnej situacie ale aj aby pocitili silu ist dalej,zacat znova,nevzdavat sa nadeje a hlavne nebat sa ci to vyjde,alebo ci sa to zopakuje... Treba to odovzdat do Bozich ruk,nech sa On postara..Lebo to zle co sa teraz deje je na nieco dobre v buducnosti...Mozno ze to je skuska ako verime v Jezisa,Mariu,Ducha Sv.alebo ako mu Verime,Doverujeme,ci ho tak velmi Milujeme ze mu odovzdame aj tuto zlu vec,smutok a budeme prosit o posilnenie a mozno je to zaciatok pre niekeho ineho-adopcia..Kolko deti moze najst uzasnych rodicov a mat krasne detstvo,mozno preto Boh usmernuje nase cesty tam kam nas chce mat on,nie kam chceme ist my... toto vsetko nepochopime ale musime verit v Jezisove slova,ze nas vedie aj ked my nevieme cestu,ci smer ani koniec ale musime verit ze to zle aj ked je to neskutocne tazke a bolestive ma nejaky vyznam,pre nas ci pre inych ludi... Boh Ti zehnaj Larika za to ze si taka silna a nevzdavas sa nadeje..zwinker

Dana napísané 25.08.2014 14:15

Na moje pomery dlhy clanok, ale stal za to docitat ho do konca. Dakujeme Larike za vypoved. Je naozaj povzdbudzujuca, pre nas, co podobnymi vecami prechadzame. "Neúspech nie je hanba, hanbou je strach z pokusu."

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





tehotenstvo
Kuváda - keď je tehotný aj muž
24.02.2021   0
Tehotná žena priťahuje pozornosť okolia a je zahrňovaná ochranou a starostlivosťou. Muž po jej boku však môže tiež prežívať nevoľnosť i bolesti.
Hormonálne ródeo v tele ženy po pôrode
20.02.2021   0
Telo a myseľ ženy musia po pôrode podstúpiť doslova prevrat. Fyziologické a psychologické zmeny ju tak ovplyvňujú niekedy aj celý ďalší rok.
Pôrody včera
19.02.2021   0
Nedávno som sa dostala k neuveriteľným informáciám o pôrodoch kedysi aj dnes v tradičných národoch... a som rada, že som rada.
babetko
Stratení v preklade: povieme deťom A, počujú B
23.02.2021   0
Selektívna hluchota je od istého veku veľmi rozšírený vírus medzi našimi deťmi. Poviete A, počujú B.
Odkedy mám deti, nie som to ja
22.02.2021   3
Strácam sa medzi formičkami na piesok, plienkami a domácimi výživami, ktoré varím z nekonečnej materskej lásky. Ako inak by som dokázali zavárať v horúcich dňoch jablká a namiesto opaľovania na balkóne vyrábať domáce džemy? Najmä keď som sa ešte pred pár rokmi živila avokádom a čínskou kapustou, aby som sa zmestila do šiat číslo 36?
5 príkrmov pre bábätká ideálnych na zimu
20.02.2021   0
Aj v tomto ročnom období môžeme nájsť suroviny plné výživných látok, vďaka ktorým dokážeme vykúzliť bábätkám plnohodnotný jedálniček.
detské choroby
Cvičenia na ploché nohy pre deti: 15 hravých tipov
23.02.2021   0
Vhodnou terapiou sú jednoduché cvičenia na spevnenie klenby. Určite sa medzi nimi nájdu aj také, pri ktorých sa deti zabavia.
Bolesť končatín
17.02.2021   0
Nervózne prestupujem z nohy na nohu, zatiaľ čo môj štvorročný syn sa asi desať metrov za mnou vlečie slimačím tempom a tvári sa nešťastne: „Ale keď mňa bolia nožičky...“ Niekedy bolia nožičky účelovo, niekedy bolia večer po celodennom lietaní. Niekedy sa dieťa v noci zobudí a plače kvôli bolestiam. Vymýšľa si? Má atritídu? Nemôže to byť nádor? Rastie?
Viete, aké dôsledky môže mať odmietnutie hospitalizácie dieťaťa?
16.02.2021   1
Ak rodič odmietne liečbu či hospitalizáciu dieťaťa, prechádza naňho zodpovednosť za zdravotný stav dieťaťa, ako i všetky právne dôsledky pri ďalších komplikáciách.
zvery
Najčastejšie chyby pri výcviku psa, ktoré robíme takmer všetci
22.02.2021   0
Ak raz budete na psa kričať „K nohe,“ druhýkrát „Poď sem“, či „Kde sa túlaš!“ nebude vám rozumieť.
Vodná korytnačka v zime
16.02.2021   0
Zabudnite na malé plastové bazéniky s plastovou palmičkou, ktoré neudržia teplotu a po niekoľkých mesiacoch neudržia ani samotnú korytnačku. Zabudnite aj na stolné lampičky, ktorými chcete nahradiť správne svetlo.