Nová doba florbalová.

eva/ redakcia 0

Vždy, keď môj 2 ročný syn zbadá slovenskú vlajku, má iba jednu asociáciu. Zakričí: „Góóól“. 

Po vlaňajšej eufórii okolo MS na Slovensku vybehli na ulicu s hokejkami snáď všetky decká z okolia. Hralo sa pred panelákmi, na sídliskových ihriskách, školských dvoroch. Nadšenie a motivácia je skvelá vec. ale občas práve na ulici nevydrží dlho. Všetkých presunúť na zimné štadióny? To nie je najschodnejšia cesta pre väčšinu. Ale našla sa alternatíva. Po Slovensku sa začal rozmáhať florbal. 

Je to hra na pol ceste od ľadového hokeja k hokejbalu. Puk vystriedala plastová loptička, ľad nahradí telocvičňa. Za posledný rok vzniklo mnoho florbalových krúžkov alebo klubov. Jedným z nich je FBC LEV NARNIA z Bratislavskej Petržalky, ktorý trénuje Roman Kičko.

Spomenul si svou hokejovú minulosť. Aká bola?

Hral som 10 rokov ľadový hokej. Toto obdobie života už dnes hodnotím s určitým odstupom. Nemôžem však nepovedať, že to bolo pre mňa zvláštne, psychicky turbulentné obdobie. Bolo to kombináciou toho, aký sme boli kolektív a ako nás tréneri a učitelia videli. Boli sme výkonnostne dobrý tím, ale úplne nám to neklapalo s trénerom. A išlo to tak až do dorastu. Vtedy bol však aj na trénerov pravdepodobne vyvíjaný rôzny tlak na dosahovanie výsledkov. Asi im nebolo čo závidieť. Mal som potom veľmi dlhé obdobie, kedy som na hokej a šport vôbec zanevrel.

Keby to ale zostalo v tomto bode, asi dnes netrénuješ deti. 

Po čase som sa dostal do iného prostredia a nadobudol som pocit, že by som to sám mal skúsiť. Skúsiť trénovať. Aby som sa nehral ani na urazeného a ani na kritizujúceho chytráka. A tak som 4 rokmi dokonca začal trénovať ako pomocný tréner ľadový hokej. Ale v praxi by to bohužiaľ znamenalo byť 15 až 20 víkendov v roku mimo domu a mimo mojej rodiny s tromi detmi, čo nebolo možné.

Ako si sa dostal z ľadu k florbalu?

Medzičasom začal chodiť môj syn s ďalšími spolužiakmi na florbal. To ma vyprovokovalo k tomu, že to skúsim aspoň vo florbale. Mal som potrebu to vyskúšať. Je to pre mňa výzva. Mám v Narnii 2 deti, a tie majú spolužiakov, kamarátov. Odvahu som definitívne našiel po stretnutí s kazateľom z Prahy, ktorý má prísť pracovať na našu školu od budúceho septembra. Má 30 rokov, je florbalista, hral za najlepšie florbalové družstvo v Prahe. Aj keď bude mať na škole prioritne iné povinnosti, bude nášmu klubu profesionálnou oporou. Povzbudil ma založiť klub, zaregistrovať ho na zväze. Bol som sa tiež pozrieť na jeho tréningu v Prahe. Okrem športu komunikuje s deťmi aj niečo navyše. Keď som tam bol v januári, rozprával im v prestávke počas tréningu o Vianociach. Ako napiekli s manželkou medovníky a boli ich rozdávať bezdomovcom. Tento rozmer snáď budeme schopní spolu s ním zachytiť aj u nás. Ponúknuť deťom okrem športu aj niečo viac. 

Chlapci majú v tomto veku sklon k psychickej šikane. Piatak povie s opovrhnutím do tváre štvrtákovi: „To s ním mám hrať?“ 

Áno, je to presne tak. Aj mne sa to stávalo, keď som bol v ich veku. Musia pochopiť, že ak toto hovoria slabším, nepomáha to nikomu. Niečo z toho som zažil počas mojho detstva a dospievania v hokeji. Moje skúsenosti sa snažím využiť v komunikácii a v pozitívnom zdielaní sa s deťmi.

Spomenul si svou hokejovú minulosť. Aká bola?

Hral som 10 rokov ľadový hokej. Toto obdobie života už dnes hodnotím s určitým odstupom. Nemôžem však nepovedať, že to bolo pre mňa zvláštne, psychicky turbulentné obdobie. Bolo to kombináciou toho, aký sme boli kolektív a ako nás tréneri a učitelia videli. Boli sme výkonnostne dobrý tím, ale úplne nám to neklapalo s trénerom. A išlo to tak až do dorastu. Vtedy bol však aj na trénerov pravdepodobne vyvíjaný rôzny tlak na dosahovanie výsledkov. Asi im nebolo čo závidieť. Mal som potom veľmi dlhé obdobie, kedy som na hokej a šport vôbec zanevrel.

Keby to ale zostalo v tomto bode, asi dnes netrénuješ deti. 

Po čase som sa dostal do iného prostredia a nadobudol som pocit, že by som to sám mal skúsiť. Skúsiť trénovať. Aby som sa nehral ani na urazeného a ani na kritizujúceho chytráka. A tak som 4 rokmi dokonca začal trénovať ako pomocný tréner ľadový hokej. Ale v praxi by to bohužiaľ znamenalo byť 15 až 20 víkendov v roku mimo domu a mimo mojej rodiny s tromi detmi, čo nebolo možné.

Ako si sa dostal z ľadu k florbalu?

Medzičasom začal chodiť môj syn s ďalšími spolužiakmi na florbal. To ma vyprovokovalo k tomu, že to skúsim aspoň vo florbale. Mal som potrebu to vyskúšať. Je to pre mňa výzva. Mám v Narnii 2 deti, a tie majú spolužiakov, kamarátov. Odvahu som definitívne našiel po stretnutí s kazateľom z Prahy, ktorý má prísť pracovať na našu školu od budúceho septembra. Má 30 rokov, je florbalista, hral za najlepšie florbalové družstvo v Prahe. Aj keď bude mať na škole prioritne iné povinnosti, bude nášmu klubu profesionálnou oporou. Povzbudil ma založiť klub, zaregistrovať ho na zväze. Bol som sa tiež pozrieť na jeho tréningu v Prahe. Okrem športu komunikuje s deťmi aj niečo navyše. Keď som tam bol v januári, rozprával im v prestávke počas tréningu o Vianociach. Ako napiekli s manželkou medovníky a boli ich rozdávať bezdomovcom. Tento rozmer snáď budeme schopní spolu s ním zachytiť aj u nás. Ponúknuť deťom okrem športu aj niečo viac. 

Čo treba po materiálmnej stránke k tomu, aby sa florbal dal s deťmi robiť? 

Nie veľa. Telocvičňa, hokejky, dresy, loptičky. Za možnosť rozvíjať florbalové aktivity musíme poďakovať Nadácii VÚB, ktorá chlapcov podporila aj finančne. Vďaka nej sme mohli kúpiť do telocvične naozajstné florbalové mantinely.

Aké sú plány Levov z Narnie na budúci školský rok? 

Budúcu sezónu by sme chceli hrať so staršou vekovou kategóriou  regionálnu florbalovú ligu a s mladšou Detskú bratislavskú florbalovú ligu. V Dbfl môžu hrať s chlapcami aj dievčatá, to by znamenalo, že by sme mohli mať zmiešané družstvo. Aj tento rozmer je vítaný.

Ak majú chuť pridať sa k Levom z Narnie aj vaše deti, príďte sa pozrieť od septembra na tréning

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár