
O AUTOROVIMária KohutiarováStále predovšetkým manželka, 7x mama, človek pre druhých. Chcem aj prostredníctvom riadkov priniesť presvedčenie, že svet je úžasné miesto a mať deti a rodinu je to najlepšie, čo nám mohlo byť dané. |
Betka je sedem rokov na materskej. Dosť či málo? Popri tom tie krsty chodili ako na páse – a nielen u nich doma.
Pre Betku Bajtayovú, ktorá vyzerá skôr ako au-pair svojich troch nádherných detí, to bola pri pohľade do regálov obchodov výzva mať ešte jedno „dieťa“: internetový obchodík. Dôvod bol veľmi jednoduchý – pekná sviečka na krst.
Sviečky som začala robiť preto, lebo som hľadala niečo, čím by sa dalo privyrobiť si počas rodičovskej a netreba na to babysitterku k deťom – predtým som učila angličtinu. No a učiť angličtinu, to musíš dochádzať za ľuďmi, niekto musí strážiť deti. Maľovanie sviečok sa dá naplánovať, robím to väčšinou vtedy, keď mám čas – napríklad večer, keď deti zaspia.
Je to skok – ale viem si predstaviť, že v budúcnosti budem robiť oboje a že sa to bude dobre dopĺňať, jedno bude relax od toho druhého.
Ja som sa vždy považovala za antitalent na kreslenie a výtvarné veci. Niežeby ma to nebavilo, ale nevedela som pekne kresliť. Maľovať sviečky som nezačala preto, že by vo mne prekypovala nejaká umelecká múza. Skôr to bol taký čudný pocit, keď som zháňala po obchodoch sviečku pre naše krstniatka na krst, potom neskôr aj pre vlastné deti a akosi som stále nevedela nájsť niečo, čo by vyhovovalo môjmu vkusu.
Sviečky v obchodoch mi dizajnovo pripadali, akoby sa nezmenili od čias našich starých mám, a tematicky to boli len ozdôbky, kvietky, starodávny kalich s hostiou. Z môjho pohľadu nič, čo by sa mi páčilo.
Moja story pokračuje – videla som, aké sviečky na krst sa robia v zahraničí a povedala som si, že ak niekedy ešte pôjdeme za krstných, tak už na Slovensku kupovať nebudem, lebo sa to nedalo vôbec porovnať. A že ak bude príležitosť, skúsim takú sviečku vyrobiť doma. Sestra mi ukázala, že na sviečky sa dá nielen maľovať, ale dajú sa aj zdobiť pomocou takého špeciálneho modelovacieho vosku a že to nie je až také zložité.
Posledný rok-dva som sa pohrávala s myšlienkou založiť si vlastné podnikanie, podľa možnosti niečo menšie, čo sa bude stíhať aj popri deťoch a čo sa bude dať potom neskôr rozšíriť – a spomenula som si na sviečky a tak sa to nejako celé odštartovalo. Začiatky boli veľmi náročné, lebo som si veľmi neverila. A chvíľu trvalo, kým som zvládla techniku – a ešte sa ju stále učím.
Mňa našťastie podporovali kamarátky a hlavne rodina. Mala som také obdobie, keď som volávala sestre každý deň s tým, že to a to mi nejde a že to možno aj zabalím – a ona ma dosť povzbudzovala, aby som to nevzdávala. Pamätám si, ako som poslala fotky prvých štyroch sviečok kamarátkam, aby mi napísali kritické stanovisko a ich hodnotenia a podpora ma tiež veľmi povzbudili.
Na krstných sviečkach, ktoré sa mi páčili, som obdivovala nielen výtvarnú stránku, ale aj obsahovo mi boli oveľa bližšie – objavovali sa na nich symboly, ktoré súvisia priamo s krstom: holubica ako symbol Ducha Svätého, prúd alebo prameň vody, kríž ako hlavný symbol viery, dúha, ktorá predstavuje potvrdenie zmluvy Boha so svojím ľudom, stopy malého dieťaťa a podobne. Tieto symboly sú aj na mojich sviecach.
Prvú vyrobenú sviečku si pamätám – bola to sviečka s krížom a kalichom na prvé sväté prijímanie – ani som neverila, že by si niekto takú kúpil, ale záujemkyňa sa našla... J Zaujímavé na mojich sviečkach je, že s výnimkou dvoch, ktoré sa predávajú častejšie, sú ostatné u ľudí rovnomerne obľúbené – zatiaľ som nemala takú, ktorá by sa nikomu nepáčila a nik si ju nekúpil. Rozdiel oproti prvej sviečke vidím viac ja – v technike, v dizajne, v proporčnom rozložení...
Košieľky ponúkam len ako doplnok k mojim handmade sviečkam – teda košieľku kúpim, dám vyšiť podľa objednávky a predám.
Áno, teraz sa chystám urobiť zopár svadobných sviečok s menami a s dátumom, zatiaľ mám hotovú prvú.
Zaujímavé je, že ma to celé baví oveľa viac, ako som si pôvodne predstavovala. Ten pocit, keď držím v ruke hotovú sviečku alebo keď ju balím do krabice alebo keď s ňou stojím v rade na pošte... je to super pocit... veľa som sa pri tom naučila a stále učím ohľadne úpravy fotiek, účtovania, fakturovania a podobných vecí. To sú skúsenosti, ktoré budem môcť použiť aj inde.
Trošku som si to možno ľahko predstavovala, čo sa týka úvodných nákladov... myslela som si, že začnem pomaly, sviečku po sviečke. Ale v reáli sme na začiatok vrazili do toho niekoľkonásobne viac peňazí, ako som čakala. No našťastie sa to všetko pekne rozbieha a peniažky sa vrátia späť. Začať podnikať chce odvahu čo sa týka investovania aj reklamy.
A vidím, že reklamu treba – sviečku na krst nehľadajú ľudia na nete, veď je krehká... Idú do obchodu a kúpia si. Ale mne sa zatiaľ ešte ani jedna nepoškodila - a tak sa zo svojich sviečok teším, rovnako aj z toho, že príde čas, kedy to budem popri deťoch kombinovať znovu s angličtinou. A rovnako sa teším z podpory, ktorú dostávam od najbližších – aj od mojich detí, keď stoja pri stole a vyslovujú najúprimnejšie obdivy.
Ak teda hľadáte originálnu, sviežu a peknú sviečku či košieľku – už viete, kde máte hľadať. Za rozhovor ďakujeme a prajeme veľa dobrých zákazníkov a dosť fantázie pri tvorení.
Krásne sviečky. Naozaj, pekná práca.