Nepotrebujem okoliu nič dokazovať

Mária Kopčíková/redakcia 6

Ako vyzerá Váš rok 2014, dali ste si na Silvestra nejaký záväzok?

Nezvykla som si dávať nejaké výrazné predsavzatia, ale začiatkom tohto roka mi napadlo, že vyhľadám lektora a začnem chodiť pravidelne na intenzívny kurz taliančiny, kedže ten jazyk zbožňujem a brat žije už dvanásť rokov v Ríme. Takže je tam aj silná motivácia. Nadšenie ma chvalabohu po prvých hodinách neopustilo, dodnes poctivo popri rodine a svojich pracovných aktivitách aj študujem.

Hudobné plány na rok 2014 sú veľké, všetky info nájdete na mojom fanpage, chystám minimálne 4 spolupráce. Dve z nich už čakajú na svoju premiéru. 

Asi je to už klišé otázka, ale boli ste na vrchole kariéry, keď ste otehotneli. V súčasnosti je trend skôr tehotenstvo odkladať, prečo ste sa rozhodli mať deti skoro? 

Každý si pojem “vrchol kariéry” predstavuje po svojom. Pre niekoho som bola na vrchole vtedy, lebo som sa ako neznáme dievča začala objavovať v médiách a v rádiách sa hrával môj prvý singel Búrka. Ja som to však vnímala iba ako začiatok, od ktorého sa všetko môže odštartovať, ale môže to celé aj rýchlo zhasnúť. A kedže som deti túžila mať čo najskôr, vôbec som neuvažovala či mi to môže v kariére nejako ublížiť. Rozhodla som sa a som vďačná, za toto rozhodnutie, bola to najlepšia cesta akou som sa mohla vybrať. Robí ma šťastnou a výnimočnou.

Odporučili by ste to aj iným ženám? V čom je podľa vás výhoda?

Ja to môžem odporúčať tisíckrát, ale nedá sa to zovšeobecňovať. Ja som mala šťastie, že som si vo svojich devätnástich rokoch našla lásku svojho života. Stojí totiž pri mne zodpovedný muž, ktorý ma podrží, je mi oporou, radcom, ochrancom, anjelom a rešpektuje moju prácu. Máme rovnaký pohľad na život, rovnaké priority.

Výhoda mladej mamy je asi taká, že príliš nefilozofuje, ako, prečo a kedy čo robiť s dieťaťom. Necháva tomu voľnejší priebeh a teda si to môže aj viac užiť. Menej stresu, viac pohody

Čo je pre vás na materstve najprekvapivejšie? Čím vás obohatilo/zmenilo, čo vám naopak zobralo?

Prišla som o slobodu ísť si kam chcem a kedy chcem. Ale ak o ňu prídete v tom mladom veku štýlom “vybrala som si”, je to oveľa príjemnejšie vhupnutie do materského života ako “stalo sa.. čo už..”. My sme deti plánovali, takže keď to prišlo, bola som plná nadšenia a nevedela som sa dočkať dňa D. Po narodení nášho Huga u nás nebývala ani moja mama ani svokra, nikto. Chceli sme si všetko nové užívať iba v trojici.

Sme na webe, ktorý má samostatnú sekciu o tehotenstve, tak by sme sa chceli spýtať aj k tejto téme: ako ste prežívali tehotenstvo? Bol rozdiel medzi prvým a druhým?

Ja som mala dve rôzne tehotenstvá a dva rôzne pôrody. Pri Hugovi ma trápili nevoľnosti celých deväť mesiacov a pôrod bol ukončený sekciou, pri Zoe mi nebolo vôbec nič a narodila sa prirodzene.

Ako ste sa pripravovali na pôrod a rodičovstvo, čo vám najviac pomohlo?

Vyškolila som sa doma, pri svojej staršej sestre, ktorá v čase, keď som otehotnela mala už dve krásne detičky. Chodila som k nej, pomáhala, prebaľovala, kočíkovala. Veľa sme sa o materstve rozprávali a myslím že aj vďaka jej radám som bola na to všetko nové čo ma čakalo viac pripravená. 

Jedno dieťatko ste rodili cisárskym rezom, druhé prirodzene. Aké to bolo pre vás, keby ste to mali porovnať?

Jednoznačne dávam svoj hlas prirodzenému pôrodu. To je neopísateľný pocit, ste pri zrode nového života. Cisársky rez je a bude operácia, aj so všetkými svojimi negatívami. Dobrovoľne by som si ju nevybrala určite.

Rodiť po cisárskom prirodzene nie je na Slovensku práve bežné. Prečo ste sa takto rozhodli? Mali ste pochopenie od svojho okolia a od odborníkov?

Nie je to bežné, to je pravda a zároveň sa pýtam prečo nám to tí lekári robia? Čoho sa tak strašne boja? Ako je možné, že cisársky rez percentuálne dobieha prirodzený pôrod? Ja netvrdím, v mnohých prípadoch je ten cisársky oprávnený a na mieste, treba sa vyhnúť komplikáciám, ak reálne hrozia a ohrozujú život či už matky, alebo dieťatka.

Ale v mojom prípade bol prvý pôrod o tom, že som sa zdala lekárke úzka, takže ani sa ma nepýtala a odviedla si svoju prácu v podobe operácie. V tichosti, s kľudom a do polhodiny vybavené. Nerozumela môjmu nesúhlasu, lebo predo mnou vraj ani jedna známa osoba nerodila normálne. A ak by sa niečo pri normálnom pôrode stalo, nechce byť v zajtrajších novinách. Hojenie som znášala veľmi ťažko aj vďaka faktu, že pri “bezpečnej” operácii skalpel zarezal môjmu Hugovi do pravého líčka, čiže bolo toho na mňa viac než dosť. Zaprisahala som sa, že ak budem mať ešte jednu príležitosť, pokúsim sa o výraznú zmenu.

Hoci som si svojho odvážneho lekára hľadala takmer celé druhé tehotenstvo, našli sme sa dva týždne pred oficiálnym termínom. MUDr. Pavol Janáč z nemocnice Antolská. Prvý lekár, ktorý ma s istotou ubezpečil, že ak je žena štíhla, neznamená to, že ma úzku panvu a nemôže rodiť prirodzene. Samozrejme platí to aj naopak. Ak je žena silnej postavy, neznamená to že porodí do 10 minút. Možno práve taká musí podstúpiť operáciu vďaka úzkej panve.

Tento lekár a nakoniec aj celý jeho tím mi dal nádej, v ktorú som neprestávala veriť a dotiahli sme to až do konca. Do úspešného konca. 

Odporučili by ste to aj iným ženám?

Určite áno, aj tá rekonvalescencia “po” sa nedá porovnať.

Ak chce ale žena po cisárskom odrodiť prirodzene, 80 percent robí psychika (pokoj, pripravenosť, informovanosť, odvaha). Musíte sa vnútorne zmieriť a naladiť napríklad na fakt, že vám nemôže byť podaná epidurálka, aby ste cítili svoje telo, ranu po cisárskom. Ak by však začala štípať, vtedy končí všetka sranda a ide sa na operáciu. Hovorím ale, že z veľkej časti je to o psychike a o vnútornom pokoji. Ja som svoju ranu po cisárskom nepocítila počas celých, zdĺhavých 17 hodín.

Ako si starší syn zvykol na sestričku?

Zvykol si, trvalo to asi dva mesiace kým sme sa dali dokopy. Teraz sú z nich parťáci. Občas sa tak pousmejem, že pre Huga je Zoe najlepším darčekom. Neviem si predstaviť, že by mal vyrastať sám.

Čo je pre vás na rodičovstve najväčšia výzva?

Ja som nepotrebovala sebe ani okoliu nič dokazovať, čiže neviem či som to brala ako nejaku výzvu. Ja som iba chcela žiť rodinný život. Normálny život. Mať ten pocit, že keď sa vraciate domov, čaká vás niekto pre koho ste nenahraditeľný.

Ako sa vám darí ladiť rodinu a prácu, ako si delíte sily a čas? Kde čerpáte inšpiráciu a energiu?

Moja práca našťastie nie je až tak časovo náročná a teda zlaďovanie veľmi neriešim. S rodinou som v podstate stále, dokonca sú so mnou veľmi často aj na akciách kde vystupujem alebo moderujem. Samozrejme občas, hlavne keď musím byť preč večer, si musíme s Marošom dohodnúť denný harmonogram. Energiu dokážem načerpať rôzne – niekedy mi stačí malé posedenie s priateľmi na terase, niekedy by som potrebovala dlhšiu dovolenku.

Je nejaké obľúbené miesto, kam chodíte dobíjať baterky?

Tých miest je viac, ale ak mám čas ísť na dlhšie preč z Bratislavy, najradšej idem niekam do prírody. Veľmi som si obľúbila hotel Salamandra pri Banskej Štiavnici. Je umiestnený v nádhernom prostredí, v zime sa dá lyžovať a počas celého roka sú tam perfektné trasy na prechádzky alebo bicykle. Majú aj skvelý wellness a navyše, čo mňa veľmi potešilo, je tam dokonalá kuchyňa, ktorú vedie môj kamarát šéfkuchár Ľuboš Herko.

Sú pre vás deti inšpiráciou? Môžeme sa tešiť na pesničky pre deti?

Deti ma inšpirujú k mnohým veciam, najčastejšie k radosti zo života. Ale k detským pesničkám som sa ešte nedostala.

Ozaj, uspávate svoje deti spevom? Prípadne, ako reagujú, keď im zaspievate?

Doma si spievame veľmi často. Máme dosť hudobných nástrojov, čiže kedykoľvek si celá rodina aj spolu zahráme. Deti síce hlavne na rytmické nástroje typu panvica alebo hrnček, ale o to ich to viac baví. Samozrejme spievala som im veľakrát aj pred spánkom, ale uspať sa mi ich takto ešte nepodarilo. Skôr ich ešte viac preberiem, lebo chcú spievať so mnou.

Keby ste mali čarovný prútik, ako by vyzerala krajina, v ktorej by mali vaše deti vyrastať?

Mala by byť bez závisti a zlomyseľnosti. Krajina sa mi táto páči veľmi, je to ale hlavne o tom ako sa v nej budeme k sebe správať.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (8 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Tak mlade ziena a ma take vyspele nazory. Ja som k poznaniu, ze nepotrebujem nikomu nic dokazovat dospela osobnostne az v 38 rokochsmile

  2. Az na to,ze slecna Cirova ma sice dve krasne deti,ale je stale slecna a zije v nemanzelskom zvazku s rozvedenym muzom-cize v smilstve.A este sa tym ako veriaca katolicka prezentuje pred svetom ako s niecim normalnym. Urcite to nie je normalne ani dobre.Nemyslim,ze je prikladom pre mladych ludi.

  3. tiez mi trosku vadi, ze uz vykuka z kazdej konzervy, trosku moc sebaprezentacie ako o idylickej rodinke, i ked pomery su vsetkym zname..a furt dokola o detoch, porodoch atd…sorry, maria, ale je to tak smile

    1. No ale predpokladam, ze to nenapisala len tak sama od seba, ale redakcia ju pozadala o rozhovor, nie? A o com ma na takomto webe rozpravat? O uprave predzahradky a separovanom odpade?

      1. nuz nie ..ale nie, nechajme to, nexcem byt zla, lahko sa to asi hodnoti, co clovek zije. zial, osud znamych ludi…

Pridaj komentár