Na Štedrý deň sa v mori nekúpeme

Zue poznáte z fóra. Založila diskusiu Koncept zdravej výživy u detí, prispieva do mnohých o strave, o móde, o vianočnej výzdobe, ale aj o fotení detí či o „dokonalých matkách“ a nás ostatných. Žije na pobreží južnej Kalifornie, je vydatá za Brita Philla a má dvojročného syna Neala. Vlani pre náš portál napísala článok Cukor, cukor, cukor. Hovorí po anglicky, nemecky, rusky. Oslovila som ju s prosbou o rozhovor – aj o jej Vianociach. Chcela som tak trochu nahliadnuť do života, aký žije jedna z maminiek, ktoré chodia k nám, na babetko.sk. Lebo život v zahraničí je iný. Pre nás, ktorí žijeme tu, tak trochu tajomný a nepoznaný…

„Ahoj, Zuzka, si tam?“ ťukám do klávesnice a vôbec netuším, koľko je u nich práve hodín. Stále sa mi to v hlave nejako pletie… U nás je niečo po desiatej večer.

„No jasné, som tu, leteli sme s malým zo ZOO na moje šťastie ešte aj zaspal. Ideálne :-),“ ozýva sa spoza oceána. Je tam hodina po poludní.

Pre mňa malý zázrak, každá vo svojom reálnom čase „skajpujeme“, vzdialené od seba tisícky kilometrov.

„Vitaj v Kalifornii,“ čítam pozdrav. „Tu je 13:10. Ja vstávam väčšinou okolo piatej a kým sa chalani nezobudia, fungujem na počítači. Lebo večer nie vždy vydržím hore. Som ranný vták, nie nočný.

Odkiaľ pochádzaš?

„Z Tlmáč pri Leviciach. Myslím, že je to ešte stále najmladšie mesto na Slovensku.

Aké je tvoje vzdelanie? Predpokladám, že si vyštudovala nejakú výšku a potom si zahorela láskou k angličtine a odplávala za veľkú mláku.

Ja som študovala na vysokej škole vo Švajčiarsku, takže na Slovensku nie som už dlhší čas. Skôr by sedelo, že som zahorela láskou k švajčiarskym Alpám a syru. Osobne mám radšej nemčinu ako angličtinu. Je logickejšia.

A čo si študovala?

Germanistiku, angličtinu, ruštinu a mediálnu komunikáciu. V poslednom ročníku som si pridala právnickú fakultu, ale tú nemám ešte dokončenú. Možno keď malý podrastie…

To všetko vo Švajčiarsku?

Áno. Vo Švajčiarsku. U nás mám gymnázium, ekonomickú nadstavbu a potom som už šrotila nemčinu, aby som zvládla skúšky vo Švajčiarsku.

Ako ti napadlo ísť študovať do Švajčiarska?

Napadlo ma to vďaka mojej láske k nemčine a syru už odmalička (smiech). Fascinovali ma postery zo švajčiarskeho vidieka. K nemčine som bola vedená od útleho malička mojím starým otcom. Bola to jeho rodná reč.

Ale to predsa nestačí – mnohí vedia jazyk, ale nejdú študovať do Nemecka či Švajčiarska. Tvoj starý otec odtiaľ pochádzal? A ak nie – kde si vzala guráž odísť mladá a sama „do neznáma“? Alebo si tam mala nejakú rodinu či známych?

Nie, nikoho. Našla som si inzerát na babysitting a tak sa dostala do rodiny, hneď som im predložila môj plán o škole a mala šťastie s ich pochopením. Som človek s gurážou, asi lepšie označenie by bolo – s nevyčerpateľným optimizmom. Nešla som cez agentúru, išla som sama za seba. Mňa veľmi stresovali vzťahy na slovenských školách (profesor – žiak), veľmi mi vadilo jednanie úradníkov s ľuďmi na verejných miestach a sú určité črty nášho národa, s ktorými sa až tak nestotožňujem. Rodičia s nami odmalička v rámci vtedajších možností cestovali, kde sa dalo. Asi preto som dobrodruh. Mohla by som žiť hocikde: v tropickom Portoriku, aj s Eskimákmi. Riziká sú všade, ale keď neskúsiš, nikdy sa nedozvieš, ako ich prekonať…

Žila si teda v rodine ako au–pair a popritom študovala?

Vo Švajčiarsku som bola päť rokov, nikdy som nebývala s rodinou. Študovala som denne a aupairovala popri tom. Okrem toho som makala na zimnom štadióne v reštike a upratovala jednu stolársku firmu. Zažila som, čo je to nemať strechu nad hlavou a nemať jedlo každý deň, lebo bolo treba sporiť na školné. Určite to dá človeku veľa. A zistila som, že tí ľudia, ktorí sa najviac sťažujú, tým by bolo treba ešte ubrať… Naučila som sa spoľahnúť sama na seba, byť vďačná aj za slnečný deň, zasmiať sa schuti aj sama nad sebou, mat ostrejšie lakte, ale stále dobre srdce. Veľa ľudí vidí len výsledný bod. Čo všetko tomu predčilo, to už ich nezaujíma.

A tam si spoznala toho princa, čo ta odviedol ešte ďalej od rodiny?

Ale nie. Do Kalifornie som išla cez prázdniny na zdokonalenie angličtiny. A konkrétne miesto som mala ako tip od mojej spolužiačky z krúžku. Bola zo Santa Barbary. Zoznámila som sa s manželom, prišla na ďalšie prázdniny znova a potom – na druhýkrát – ma už nenechal odísť.

Ako si sa s ním zoznámila? Oslovil ťa na pláži?

Môj manžel má salón, je kaderník, vletela som mu tam, potrebovala som ostrihať. Boli sme spolu na koncerte a potom to už išlo samé. Je Brit, nie Američan. Ber to tak, že dve európske duše sa zišli. A rozumel môjmu čiernemu humoru.

A vaši to ako vzali? Mame odišla ďaleko dcéra… Nemáš „Heimweh“, túžbu po domove?

Naši sem chodia, ako máme drobca, mamina každý rok na pol roka. Je už na dôchodku, takže sa to dá. Ocino ešte robí, on na toľko nemôže. Fungujeme na Skype ešte aj s prastarkými. Internetová rodina.

S prastarkými chatuješ? A prastarká má koľko rokov?

Narodená je v r. 1925, čiže 82. Starký už nie je medzi nami. Moja starká je taký ten typ v béžovom kostýmčeku, vždy upravená s mejkapom. A je s ňou ohromná sranda.

Aká je Santa Barbara?

Subtropické podnebné pásmo – naše mesto je v takej miniklíme, poloha medzi horami a oceánom utvára ideálne pekné počasie a príjemnú teplotu počas celého roka. Je to na nezaplatenie. Veľmi ma nadchla priateľskosť a entuziazmus domácich. Úplne niečo iné, ako som od USA čakala. A oceán, palmy, piesok, nemám rada gýče, ale keď je to v realite, je to výborné! A každý tu športuje.

Mal tvoj manžel nejaké „bývaníčko“, kam si sa mohla nasťahovať? A čo práca?

Manžel mal rodinný dom, takže otázka bývania vyriešená. O ruku ma požiadal (posaď sa) tri týždne po tom, čo sme naozaj už začali spolu chodiť. Bál sa, že mu zase na rok odídem. (Hovoril, že to bol ten najtvrdší rok v jeho živote. Hahaha.) S prácou sa to tiež poriešilo, lebo najprv som chodila na nejaké lekcie na college, ale teraz pracujem pre nás, nakoľko sme živnostníci, teraz už obaja. Robím celú administratívu a účtovníctvo. Manžel pracuje s klientmi a zároveň vyučuje (je Art Director pre Central Coast, pre TIGI). Veľa tak cestuje po celých Štátoch, ešte keď sa ku tomu prirátajú photoshootingy, je to naozaj pestré. Zvykla som si, že je doma málo. Papierovanie a počítače nenávidí. On je taký ten kreatívny typ. Ja zvládnem byť aj kancelárska krysa. A keď ti poviem, že oproti nemu som ja úplne tichý introvert, tak si vieš predstaviť, aký je ukecaný!

Ako je to – žiť v Santa Barbare s Britom? Nemôžeš s ním hovoriť rodnou rečou, a ešte aj žiješ úplne ďaleko od Slovenska.

Ja už mám tri rodné reči, už som tak zvyknutá na angličtinu aj nemčinu, že to nepociťujem ako rozprávanie cudzou rečou. Manžel sa snaží a učí sa spolu s Nealom po slovensky. S malým inak ani neprehovorím.

So životom som tu veľmi spokojná. Akurát je tu neúnosne draho. Santa Barbara je myslím po NY najdrahšie mesto, čo sa týka bývania. Býva tu veľmi veľa „celebrít“, zo začiatku mi to bolo veľmi čudné, keď som kohosi známeho stretla, ako sa správať. Časom si zvykneš na to, že sú to úplne normálni ľudia, ktorí sa tiež chcú napr. v kľude navečerať.

A kto tam býva? Koho si stretla?

Boli sme v našej obľúbenej talianskej reštaurácii, je to taká schovaná destinácia miestnych. Sedel tam Kirk Douglas s manželkou. Malý bol vtedy ešte v perinke. Tak som ho držala a ju upútala naša vyšívaná perinka (tú som mala ešte zo 77-ho po mladšom bratovi). A Kirk mi hovorí: „Veď mi ho daj, ja ho chcem povarovať.“ Tak mi na chvíľu babysittoval malého. Kirk je veľmi milý starý pán, veľmi veselý. Domy tu majú, čo ma takto hneď napadne, napr. Kevin Costner, Brad Pitt, Oprah. V meste sme stretli Courney Love, Brucea Willisa.

No, to je super! A ozaj, zmenilo sa niečo pre teba odstránením vykania v komunikácii?

Veľmi veľa, najmä že si hneď tykáš so svokrovcami. Ale vážne, to bolo pre mňa veľmi uvoľňujúce.

A prezraď, ako vyzerá váš dom? To som naozaj zvedavá – ako tie krásne vilky v luxusných štvrtiach?

V Santa Barbare je jeden unikát oproti ostatným Spojeným štátom. Nakoľko pozemky sú horibilne drahé, priemerné domy sú na slovenské pomery naozaj malé. Domy nad tri mil. USD sú už aj tu obrovské (smiech)… Náš dom nie je rozľahlý, ale veľmi útulný, celý obvinutý terasou z červeného dreva, obrastaný zeleným jazmínom s bielymi kvetmi. Z každej miestnosti vidieť oceán a mesto. Záhrada je z jednej strany sukulentová a z druhej strany sú ovocné stromky, citrusy, ale aj marhuľa a broskyňa. Bazén tu nie je nič neobvyklé, keď je teplo po celý rok. Štýl celého mesta je medeteriánsky. (Link na „vilky“ TU.)

A tvoj synček je aké dieťa?

Neal má dva roky. Ale čirkáš je ako päťročný. Minulý týždeň som bola v garáži vymieňať prádlo do práčky. Bol tam so mnou, ukazuje mi, že ma špinavé ručičky a išiel sa umyť. Prídem do domu a voda bola už v obývačke. On si zapchal štupeľ, zapchal aj horný odtok, pustil vodu a napúšťal. Zobral si gumené kačičky a púšťal ich na vodu. Keď začala pretekať už von, ešte si aj začal tlieskať! Všetko plávalo, ešteže nemám koberce! Inak je veľmi zamilovaný do prírody, zvieratiek a …. smetiarskych áut (smiech)! Vonku sme celé dni. Zabalíme obed, naštartujeme auto a ide sa. Mesto má bohatú ponuku: najobľúbenejšia je ZOO, poznávacie múzeum podmorského života, múzeum prírodnej histórie, s permanentkou je kombinácia všetkých troch naozaj dostupná. Asi 20 detských ihrísk, starodávny mestský kolotoč s koníkmi je otvorený denne. Turistika všetkých stupňov. Telocvik pre najmenších, joga pre mamy s deťmi. Hravé hodiny tanca a počúvania hudby, stretnutia matiek s deťmi rovnakej vekovej kategórie. Našla som si tak naozaj výborné kamarátky. No a samozrejme pláže a voda.

Zue, podľa toho, čo mi píšeš, zdá sa mi, že si tam šťastná, mama chodieva často, tak ju máš tam „ako doma“, máš krásneho synčeka a idú Vianoce. Ako budú vyzerať?

24. večer pozývam zopár európskych priateľov a budeme mať tú klasickú večeru, ako my poznáme. 25. decembra, na americké Vianoce budeme mat jahňacie rebrá pečené v kôrke z cesnaku a sušených paradajok, na čerstvom rozmaríne.

Ako vyzerá vianočná Santa Barbara?

Všetko je tu vyzdobené, akurát že svetielka sú omotané okolo paliem. Stromček zdobíme 24. cez deň. Tento rok som piekla a zdobila medovníčky, ktoré budú prevahou na našej jedličke, ostatné ozdoby budú z čisto prírodných materiálov: konárikov, šušiek, pierok.

Veľa nevypekám, budeme mať aranžovanú velikánsku misu so sušeným ovocím. Všetko exotické ovocie, čo si vieš predstaviť, mne sa to na stole strašne páči!

Na Štedrý deň sa ide s deťmi do mesta privítať Santa Clausa. Všade vianočná výzdoba, detváky sú poobliekané vo vianočných farbách. Keď sa konečne zjaví, deti ani nedýchajú. Je to krásne. Aj keď snehu sa určite nedočkáme, aspoň Santa nás nevynecháva .

Budete sa na Štedrý deň kúpať v mori?

Kúpať sa nebudeme. V zime je Pacifik veľmi studený. Teplá voda je na opačnom konci, na Floride. Studená voda má ale jednu veľkú výhodu: nemávame hurikány. V zime je cez deň okolo 15-20 stupňov, ale v noci to zíde aj na desať. Hovorím o pobreží. Oceán tu veľmi ovplyvňuje teplotu. Nakoľko je tu suché subtropické pásmo, rozdiely medzi dňom a nocou sú značné. Predstav si polopúšť: suchý vzduch v noci ľahko prepúšťa chladnú vlhkosť od vody. Ozaj, včera tu po roku konečne celý deň pršalo. Veľmi sme sa tešili. Okamžite všetko začne kvitnúť!

Je niečo, čo ti bude na Vianoce chýbať zo Slovenska?

Rodina = naši, bratia, s ktorými sme jedna duša. Sme si veľmi blízki. Veľa musí človek prekonať – v sebe – aby žil tak ďaleko, keď má doma takých blízkych. Phill (manžel) je jedináčik, takéto veci nepozná. Dôležité je hľadať všade to pozitívne. A aj v ťažkých chvíľach myslieť na to dobré – že máš rodinu v zdraví, priateľov, s ktorými si rozumieš. A že vždy sa dá nájsť riešenie, len človek musí byť kreatívny.

Je Santa Barbara tvoj naozajstný domov? Cítiš to tak?

Cítim sa tu naozaj doma, áno.

A babetko.sk? Prečo k nám chodíš? Máš u nás „virtuálne“ kamošky?

„Babetko“ mi veľmi pomohlo pochopiť, že pocity zo všetkého nového, čo prinesie prvé bábätko, prežíva každá z nás podobne. Virtuálne kamarátky sa postupne stali veľmi dobrými, ozajstnými kamarátkami. Keď prídem domov na návštevu, snáď sa už aj stretneme. Dúfam, že prídem v lete. Chceli by sme zájsť na pár dní do Toskánska aj s našimi európskymi príbuznými.

Na babetku.sk sú mnohé diskusie, vidíš prístup našich maminiek k deťom a výchove. Majú Američania iný prístup k výchove detí?

Deti sa tu vychovávajú hlavne k sebavedomiu, že niečo dokážeš a v niečom si jedinečný.

U nás za komunizmu vieš, ako to bolo: všetci ste ovce a pôjdete tam, kam vás povedie stádo.

To vidím ako veľký rozdiel. Čo sa mi tu nepáči, na ihrisku počujem, ako sa s deťmi bavia mamy veľmi dospelým spôsobom. Matka dáva dieťaťu na všetko úplne vedecké vysvetlenia. Trošku by som to prispôsobila veku. Občas mi chýba naša disciplína. A inak – nebalí sa naširoko, nespevňujú sa členky. Nevadí, že dieťa nie je podľa tabuliek. Každé dieťa chápu ako individuálneho jedinca. Omnoho viac sa dbá na správnu výživu (ale to konkrétne tu) a šport. Omnoho menej tu predpisujú ATB, lekár ma povzbudzuje dávať radšej bylinkové zmesi, čaje a obklady, pokiaľ sa len dá.

My sme dosť úzkostliví, to je pravda, ale zase niekedy je lepšie byť – povedala by som – opatrný…

Samozrejme, keď máš problém, tak sa to rieši. Osobne úzkostlivá vôbec nie som, nepostihol ma „syndróm vekovo zrelších matiek“ (smiech). Trúfla by som si žiť aj v prívese na pláži s malým dieťaťom. Hlavne aby bola pláž a more :-)… Strašne rada chodím na Hawai. Tam ti naozaj stačí len jedna šatka ako šaty, plavky a šľapky. Ješ čerstvý ananás, kokosové orechy, vynikajúce ryby. RAJ. Hrá ukulele a mladé, krásne Polynézanky vrtia palmovými sukničkami. Ja mám veľmi rada taký jednoduchý život: príjemní ľudia, jednoduché jedlo, slniečko a čerstvý vzduch. Ale aby bolo teplo.

Ešte by som sa pýtala, bolo by čo. Napríklad taký pôrod v Santa Barbare, to by ma zaujímalo. Zue mi sľúbila, že o tom, ako prišiel malý Neal na svet, napíše. Skončili sme okolo polnoci. Ku koncu sme ešte chvíľu chatovali súkromne. Mala som pocit, že sa rozprávam s niekým, koho poznám a kto mi je blízky. Na diaľku. S človekom, ktorý našiel v živote šťastie. Úplne jednoduché: byť spokojný tam, kde je. A nečakať so založenými rukami. Beriem si príklad, Zue :-)… Tak šťastné a veselé!

Zue žije TU.

A ešte jej vianočný recept:

Jahňacie rebrá pečené s kôrkou zo sušených paradajok a cesnaku

Na „kôrku“ potrebujeme:

• 2 dl fľaša sušených paradajok v oleji
• 8 veľkých očistených cesnakových strukov
• 2 veľké očistené šalotky
• 1 PL sušeného oregano

Na jahňa potrebujeme:

• 3 PL olivového oleja
• 4 očistené cesnakové struky
• 3 veľké rozmarínové vetvičky
• 2 ks kilových rebierok (8 kostí na každom)

Rúru predhriať na 180 stupňov. Do malej ohňovzdornej nádoby si zamiešame ¼ hrnčeka zmesi olej z paradajok, cesnak a šalotky. Osolíme, okoreníme a prikryjeme alobalom. Pečieme asi 45 min. Potom trochu necháme ochladiť a zmes rozmixujeme nahladko.

Vo veľkej panvici rozohrejeme olej, pridáme cesnak a rozmarín. Cesnak dusíme, až kým nezačne hnednúť, asi 5 minút. Pridáme prvé rebierko ohnutou časťou dolu. Osmažíme na cesnaku na strednom ohni (asi 5 min). To isté urobíme s druhým rebierkom atď. Potom ich premiestnime na plech a pečieme asi 18 min. v predhriatej rúre na 220 stupňov. Vyberieme z rúry, natrieme pastou, ktorú sme pripravili na začiatku a dopečieme. Keď do rebierka zastrčíme teplomer na pečenie a ukáže 56-57 stupňov, rebierka sú takmer hotové, necháme ešte 3 minúty dopiecť. Vyberieme z rúry a necháme 10 min. odstáť.

Podávame s grilovanou miešanou zeleninou a veľkými zemiakmi pečenými s olivovým olejom a rozmarínom.

Tip na podávané víno: Alpha Estate 2005, Xinomavro (Grécko)